Cholera zatvorila hranice, školy, krčmy, kostoly
Epidémiu cholery, ktorá sa dostala na naše územie v roku 1831 od ruskej armády cez východ Slovenska, mal zastaviť už v roku 1830 vládny dekrét. Nariadil zatvorenie hraníc štátu. Armáda kontrolovala hraničné cesty a chodníky. Žiaľ, nákaza sa šírila ďalej, a tak vláda zareagovala znova: „Zatvorila miesta, kde sa stretávalo veľa ľudí – školy, kostoly, krčmy, trhy, obchody, hostince… a určila špeciálnych komisárov, ktorí kontrolovali šírenie nákazy v mestách; ak sa v niektorom objavilo viac nakazených občanov, mesto ihneď uzavreli.“
Choleru spôsobuje baktéria Vibrio Cholerae. Najčastejšie sa nachádza v riekach a v sladkých vodách. Pojem označujúci toto ochorenie sa odvodzuje z gréckeho slova cholé (žlč) rein (tiecť). Názvom sa vyjadruje forma choroby – prudká vodnatá hnačka žltej farby.
Hoci v roku 1830 vyhlásili karanténu a dezinfikovali priestory vo vidieckych oblastiach, šírenie epidémie sa nedarilo zastaviť.
Choleroví komisári a plné špitály
„Stoličné magistráty mali k dispozícii školený personál, v každej stolici a kráľovskom meste bol úradný lekár. Zavádzanie opatrení však narážalo na sociálne, vzdelanostné, kultúrne a jazykové bariéry. Bez vysvetlenia uplatňovaná dezinfekcia studní vyvolala strach a viedla ku krvavým udalostiam roľníckeho povstania v roku 1831. Životmi zaplatili nielen tí, čo ochoreli, ale aj mnohí zemepáni, ktorých ich poddaní považovali za šíriteľov nákazy.
„Do boja s epidémiou cholery boli vyslaní tzv. proticholeroví komisári. Vydávali brožúry a obežníky, ktoré popisovali opatrenia a odporúčania, ako predísť vpádu cholery do krajiny, a informovali ľudí o príznakoch, prevencii a liečbe cholery.
Nákaza vypukla v severovýchodnom Uhorsku a postupovala celou monarchiou. Ochorelo 536 517 ľudí, z toho 237 641 zomrelo. Obmedzenie pohybu zavedené vládou ničilo roľníkov, chudobu a bezzemkov, ktorí potrebovali pracovať, aby uživili svoje rodiny.
Ľudia často nedbali na rady lekárov a felčiarov. Nedodržiavanie základných hygienických návykov – umývanie rúk, každodenná výmena bielizne, dezinfekcia výkalov, preváranie a dezinfekcia zdrojov pitnej vody, malo pre nich tragické následky. Navyše sa ukázalo, že všetky dostupné liečivá a spôsoby liečenia na choleru neúčinkovali.
Účinok tak mali len tie opatrenia, ktoré sa osvedčili pri iných epidemických chorobách – izolácia, hygiena a karanténa najviac postihnutých oblastí. Kordóny okolo žúp, miest a obcí neskôr zrušili. Kritická bola aj situácia v tzv. cholerových špitáloch. Pacienti nedostávali dostatočnú opateru, trpeli hladom, smädom a zlou hygienou. Starostlivosť o týchto obyvateľov mala na starosti daná župa, tá však na to nemala dosť peňazí.“
Ľudia proste bojovali s niečím, o čom nič nevedeli. Tento rébus vyriešil až v roku 1883 Robert Koch. Objasnil spôsob prenosu nákazy, ochranu proti nej a zaviedol významné hygienicko-epidemiologické pravidlá, ktoré platia dodnes.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Epidémie a pandémie tu máme od stredoveku. Len mor nás kváril s prestávkami 300 rokov!