Emil Hodál v súčasnosti študuje právo na Karlovej Univerzite v Prahe. Pred štyrmi rokmi jeho život poznačila udalosť, ktorá môže slúžiť ako varovný signál pre podobne zmýšľajúcich mladých ľudí. Diskusia má byť rôznorodá a plná výmen názorov. Nesmieme však dehumanizovať tých, s ktorými nesúhlasíme. Na Slovensku v súčasnosti poriadne vrie celospoločenský konflikt. Niektorí odborníci, napríklad Eduard Chmelár, ktorý s Hodálovým menom vzdialene súvisí, tvrdia, že slovenská spoločnosť je tak rozhádaná, že už ani nie je spoločnosťou.
Hodál chcel dať ako 17-ročný chlapec po prvom kole prezidentských volieb najavo, že nesúhlasí s názormi pronárodne zmýšľajúcich ľudí vo facebookovej skupine „Volíme pronárodných kandidátov za prezidenta“. Síce nevinným spôsobom, prostredníctvom statusu, ale predsa len zámerne, ich označil za „opice a antisemitov“. Dodal naviac, že sa vtedy novozvolená prezidentka Čaputová postará o to, že títo ľudia budú prví, „ktorých budeme strieľať“. Následkom jeho činu bolo vyšetrovanie zo strany Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) aj vyhodenie zo strednej školy. Nuž, niekedy treba dvakrát premýšľať a až potom písať.
Má sa ešte čo učiť
„Tak, Čaputová vyhrala a prvé, čo spraví, je, že zatočí s opicami a antisemitami ako ste vy,“ napísal vtedy Hodál. Dodal, že budú medzi prvými, na „ktorých budeme strieľať“. Hodál sa snažil neskôr vysvetliť, že išlo len o nevinným vtip a snahu o satirizáciu. Korporátne médiá sa ho síce zastávali a zastávajú, ale to nič nezmenilo na tom, že jeho status spustil poriadne tvrdé reakcie. Reagovali na neho napríklad aj spomínaný Eduard Chmelár, či politik Ľuboš Blaha (Smer-SD).
Svoj čin medzi časom oľutoval, aj keď tvrdí, že bol pronárodnými voličmi pochopený zle. Dnes podľa svojich vlastných slov debatuje empatickejšie a trpezlivejšie. O členoch pronárodných skupín, ktorí používajú ostrý jazyk, sa však stále nevyjadruje zrovna v pozitívnej konotácii a naznačuje, že majú tendenciu vstrebávať skôr „jednoduchšie“ názory. „Väčšina z nich je len zmätená z toho, ako svet funguje. Je toho veľa, sú zahltení a ľahko prepadnú tým, ktorí ponúkajú jednoduché vysvetlenia fungovania sveta,“ uviedol pre Denník N.
Emil si mnoho vecí uvedomil až neskôr
Niekedy je však citlivý výber slov podstatný pre to, aby publikom pochopilo to, čo chceme povedať. Debatovanie vraj Hodála baví a vyzerá to dokonca tak, že rád debatuje aj na úrovni, nie ako to predviedol v predmetnom statuse.
Mohlo by vás zaujímať:
„Mňa vždy strašne bavilo debatovať. Aj preto som sa pohyboval v rôznych hádavých facebookových skupinách. Bavilo ma argumentovať, preto som chodil aj do debatnej asociácie,“ pokračuje. „Odkedy som začal vnímať, že sú okolo mňa ľudia, ktorí so mnou nesúhlasia, veľmi ma bavilo rozprávať sa s nimi. Jednak im porozumieť, ale aj ich presvedčiť. To niekedy vychádzalo, niekedy to bolo problematické. Ale väčšinou som išiel do konfrontácií so spolužiakmi či s rodičmi. Baví ma spoznávať iné názory a ako ľudia rozmýšľajú,“ dodáva.
Dnes si dokáže vypočuť aj iný názor
Časom sa dokonca evidentne naučil vypočuť si s porozumením aj iné názory. Zdá sa naviac, že v nich racionálne vie nájsť aj veci, ktoré dávajú zmysel. Ak by takouto nápravou prešiel každý člen dnešnej spoločnosti, možno by verejná diskusia zo strany liberálov a konzervatívcov vyzerala inak a spoločnosť by nebola rozdelená.
Číta Chmelára a konzervatívnu scénu
„Čítam napríklad Eduarda Chmelára, denníky Štandard alebo Postoj. Aj keď s nimi nesúhlasím, je tam kopa kvalitných názorov. Podnietia ma, aby som o tom premýšľal,“ tvrdí dnes Hodál.
Našiel dokonca aj témy, v ktorých sa vie zhodnúť s odborníkmi, ktorí sú korporátnymi médiami a pravicovo-liberálne zmýšľajúcimi ľuďmi zatracovaní. „Napríklad pri téme súdnej mapy a stratifikácie nemocníc. Stále vnímam reformy ako racionálne, ale zdá sa mi, že mnoho výhrad, ktoré odborári alebo sudcovia priniesli, nemôžeme odhodiť iba tým, že sudcovia a lekári si bránia svoje miesta. A zdalo sa mi, že v mienkotvorných médiách to bolo povedané jednostranne,“ dodal.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Študent, ktorý chcel strieľať pronárodne zmýšľajúcich ľudí: Väčšina z nich je len zmätená!