V prípade úmrtia Jaroslava Pašku došlo k pokroku! Ten môže pomôcť aj iným pozostalým, ktorí žiadajú ochranu svojich práv

Vzor podania žiadosti

„Týmto si Vás dovoľujem opätovne požiadať o fotokópiu pitevného protokolu č. xxxxxxxx vyhotoveného dňa xxxxxx. V tomto ohľade poukazujem na to, že podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR k článku 154c Ústavy SR Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a judikatúra naň sa vzťahujúca predstavujú pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave Ústavy SR, a tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť.“ (vyslovené už v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 36/02)

Pokiaľ ide o ochranu jednotlivcov, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z článku 8 Dohovoru vyvodil aj pozitívnu povinnosť štátov zabezpečiť im „efektívny a dostupný postup“ umožňujúci získať prístup ku „všetkým relevantným a vhodným informáciám“ vrátane vyhotovenia fotokópií zo zdravotnej dokumentácie (rozsudok K. H. a ďalší v. Slovensko, 28. apríl 2009).

Podľa ESĽP sa pozitívna povinnosť môže vzťahovať na osobné údaje, na sprístupnenie fotokópií spisov obsahujúcich osobné údaje osobám, ktorých sa tieto údaje týkajú. ESĽP sa napr. v prípade K.H. a ďalší v. Slovensko zaoberal sťažnosťou ôsmich sťažovateliek namietajúcich, že podľa zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti z roku 1994 nemohli získať fotokópie zo svojej zdravotnej dokumentácie. Odvolávali sa na článok 8 Dohovoru.

Sťažovateľky v tomto prípade získali súdne rozhodnutia, v zmysle ktorých mohli nahliadnuť do celej svojej zdravotnej dokumentácie, nemali možnosť vyhotoviť si z nej fotokópie. ESĽP skúmal, či dôvody, na ktoré sa štátne orgány dotknutého štátu pri odmietnutí takejto možnosti odvolali boli dostatočne presvedčivé na to, aby prevážili nad právom sťažovateliek podľa článku 8.

Podľa sťažovateliek možnosť získať iba výpisky zo zdravotnej dokumentácie im nezabezpečila účinný prístup k relevantným dokumentom týkajúcim sa ich zdravia. Originál dokumentácie, ktorý nebolo možné ručne skopírovať, obsahoval informácie, ktoré sťažovateľky považovali za dôležité z hľadiska ich psychickej a fyzickej integrity, pretože mali podozrenie, že boli podrobené zákroku majúcemu vplyv na ich reprodukčné zdravie. ESĽP pripomenul, že sťažovateľky potrebovali mať celú dokumentáciu v podobe fotokópií, aby ju mohol preskúmať nezávislý znalec a aj kvôli ochrane pred prípadným neúmyselným zničením originálov. ESĽP poznamenal, že zdravotná dokumentácia jednej zo sťažovateliek sa skutočne stratila.

Zákaz vyhotovovania fotokópií odôvodnili vnútroštátne súdy predovšetkým potrebou chrániť informácie pred zneužitím. Vláda SR sa odvolávala na mieru voľnej úvahy, ktorá patrí zmluvným štátom a tvrdila, že slovenské štátne orgány splnili svoje povinnosti podľa článku 8 tým, že sťažovateľkám alebo ich právnym zástupkyniam umožnili nahliadnuť do celej zdravotnej dokumentácie. Nebezpečenstvu zneužitia bolo možné podľa ESĽP predísť inými prostriedkami ako nesprístupnením kópií dokumentácie sťažovateľkám.

Oznámeniu alebo sprístupneniu osobných zdravotných údajov, ktoré môže byť nezlučiteľné so zárukami článku 8 Dohovoru, možno zabrániť takými prostriedkami, ako je napríklad zavedenie primeraných záruk do vnútroštátneho právneho poriadku s cieľom prísneho obmedzenia podmienok, za ktorých možno takéto údaje sprístupniť a okruhu osôb oprávnených na prístup k dokumentácii.

Toto preukazuje aj nový zákon o zdravotnej starostlivosti z roku 2004, ktorý zrušil sťažovateľkami kritizovanú právnu úpravu a výslovne ustanovuje pre pacientov alebo nimi splnomocnené osoby možnosť vyhotoviť si fotokópie zo zdravotnej dokumentácie. Vzhľadom na to dospel k porušeniu práva sťažovateliek na súkromný a rodinný život.

Tiež konštatoval práva sťažovateliek na prístup k súdu s tým, že zákonná prekážka získavania kópií zdravotnej dokumentácie predstavovala neprimerané obmedzenie pre ich schopnosť účinne predložiť ich prípad súdu. Podľa názoru ESĽP, ochrana práv jednotlivca podľa článku 6 vyžaduje, aby sa záruky tohto ustanovenia vzťahovali aj na situáciu, keď osoba, tak ako sťažovateľky v tomto prípade, má v zásade občianskoprávny nárok, ale domnieva sa, že dôkazná situácia vyplývajúca z ustanovení účinných právnych predpisov jej znemožňuje efektívne sa domáhať nápravy pred súdom alebo bez náležitého opodstatnenia sťažuje domáhanie sa takejto súdnej ochrany.

Podľa ESĽP síce zákonná prekážka získavania kópií zdravotnej dokumentácie v danom čase sťažovateľkám úplne nebránila podať občianskoprávnu žalobu na základe informácií získaných pri nahliadaní do ich dokumentácie, domnieval sa ale, že § 16 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti z roku 1994 predstavoval neprimerané obmedzenie pre ich schopnosť efektívnym spôsobom predložiť svoj prípad súdu.

V tejto súvislosti bolo ESĽP nezistil dostatočne presvedčivé zdôvodnenie pre to, aby sťažovateľkám bolo bránené vo vyhotovení kópií ich zdravotnej dokumentácie a z rovnakých dôvodov toto obmedzenie n považoval za nezlučiteľné s efektívnym výkonom práva sťažovateliek na prístup k súdu. Za zistené porušenia priznal všetkým sťažovateľkám spoločne 8000 eur.

Berúc do úvahy uvedenú judikatúru ESĽP, ako aj skutočnosť, že v NR SR bol predložený návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa KOLLÁRA, Petry KRIŠTÚFKOVEJ a Jozefa HLINKU na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom títo navrhovali doplniť § 48 odsekom 15, v nasledovnom znení: „(15) Úrad na požiadanie sprístupní po smrti pacienta pitevný protokol blízkej osobe 57) poistenca alebo osobe s udeleným súhlasom na prístup k elektronickej zdravotnej knižke poistenca 68ab) alebo s oprávnením nahliadať do zdravotnej dokumentácie poistenca,68ac) a to formou nahliadnutia a vyhotovenia fotokópií.“ a na ktorý som zbytočne čakala, pretože ho listom z 28. marca 2023 vzali späť, Vás opätovne žiadam o zaslanie kópie pitevného protokolu č. xxxxxxxxxx zo dňa xxxxxxxx.

Z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorý schválený nebol, jednoznačne vyplýva, že súčasne platný zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo svojom obsahu upravuje vykonávanie pitvy, ale neumožňuje pozostalým – oprávneným osobám získať pitevný protokol, pretože nie je súčasťou zdravotnej dokumentácie. Navrhovatelia sú si vedomí, že táto dokumentácia je podstatná k ustáleniu skutočnej príčiny smrti pre účely znaleckého dokazovania a sprístupňuje sa až na dožiadanie súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, čím sú pozostalí priamo nútení podať trestné oznámenie alebo civilnú žalobu, aby sa „dostali“ k pitevnému protokolu.

K tomu dodávam, že takýto právny stav je v rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou ESĽP a ako blízka osoba žiadam s odkazom na článok 154c Ústavy SR prednostnú aplikáciu mojich práv zaručených článkom 8 Dohovoru okamžitým vyhotovením fotokópie všetkých strán pitevného protokolu.

Vzhľadom na okolnosti úmrtia môjho manžela potrebujem mať kópiu celého pitevného protokolu, aby som ju mohla dať preskúmať nezávislým znalcom a aj kvôli ochrane pred prípadným neúmyselným zničením originálu.

Bez nej nie som spôsobilá vyhodnotiť prípadné podanie občianskoprávnej žaloby a je tak porušované aj moje právo na prístup k súdu. Táto moja situácia je analogická s tou, akú ESĽP kritizoval v prípade K. H. a ďalší v. Slovensko.

Zdroj: ESĽP, FB. J. P., Slovlex,