Počas dnešného dňa vyšli pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky opäť sudcovia a pracovníci súdov z celého Slovenska. Prišli vyjadriť svoj nesúhlas so spornou reformou súdnictva z dielne ministerstva spravodlivosti a ministerky Márii Kolíkovej (SaS). Redakcia eReport má k dispozícii otvorený list, ktorý sudcovia posielajú poslancom v parlamente.
Otvorený list:
Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec,
Nakoľko vzhľadom na verejne prezentované plánované flagrantné porušenie zákona o tvorbe právnych predpisov nemáme ako odborná justičná verejnosť možnosť podieľať sa na tvorbe zásadného právneho predpisu, ktorý na podstatnú dobu ovplyvní negatívne chod justície a poskytovanie služieb občanom v prístupe k spravodlivosti najzásadnejšie práve v hlavnom meste SR, dovoľujeme si obrátiť sa na Vás adresne so žiadosťou a apelom, aby ste prihliadli na obsah tohto listu pri hlasovaní o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdoch (tlač 849) a o jeho pozmeňovacích návrhoch.
Vychádzajúc z dokumentu z marca 2022 pripojeného v prílohe, ktorého autorom je Juraj Palúš, generálny riaditeľ sekcie legislatívy MS SR je zrejmé, že na prerokovanie Vám bude predložený absolútne odlišný návrh, než bola pôvodná verzia súdnej mapy vo vzťahu k hlavnému mestu, riadne predložená v súlade so zákonom do pripomienkového konania.
Pôvodným cieľom reformy bolo na území hlavného mesta Bratislavy a Košíc zriadiť 2 mestské súdy, do ktorých budú zlúčené aktuálne okresné súdy na území daných miest, fungujúce doposiaľ v súlade s organizáciou súdnictva na ostatnom území Slovenskej republiky.
Už zriadenie jedného mestského súdu v mestách s osobitným štatútom nebolo koncepčné a narúšalo ostatnú organizáciu súdnictva na Slovensku, z ktorého dôvodu zakladalo nerovnaký prístup k spravodlivosti pre obyvateľov Bratislavy, Košíc a zvyšku Slovenska. Vzhľadom na dlhodobo existujúcu špecializáciu na doterajších súdoch v Bratislave, z ktorých žiaden rozhodne nemôže byť označený za malý, súčasne ani nekorešpondovalo s prezentovanými všeobecnými cieľmi novej súdnej mapy. Napriek tomu sme v zásade s myšlienkou jeho zriadenia nemali problém, avšak v prípade Bratislavy za predpokladu dôsledne prepracovaného návrhu a vybudovania jednej modernej budovy mestského súdu, do ktorej by sa presťahovali sudcovia a zamestnanci aktuálne funkčných súdov na území hlavného mesta. Naše námietky k pôvodnému návrhu zákona primárne smerovali k jeho nedostatočnej pripravenosti, neurčitosti a problémovej technickej realizácii vízie, z ktorej vychádzal, vrátane poukazovania na množstvo súvisiacich vážnych problémov s bežným fungovaním súdnictva na území Bratislavy podľa novej koncepcie pred vybudovaním jednej centrálnej budovy mestského súdu. Návrh, aby bol v záujme možnosti čo najskoršieho čerpania finančných prostriedkov z fondu obnovy pripravený kvalitný legislatívny rámec s tým, že účinnosť zákona o Mestskom súde v Bratislave by bola odložená do času, kedy by bolo možné očakávať ukončenie výstavby novej technicky a funkčne vyhovujúcej budovy, ministerka spravodlivosti kategoricky bez dostatočného vysvetlenia odmietla. Vychádzali sme však z dobrého úmyslu vyhnúť sa neefektívnemu a neúčelnému dvojnásobnému sťahovaniu, spojenému s chaosom a rizikom jednak straty spisov a predovšetkým zbytočných neopodstatnené dlhých prieťahov v konaniach. Aj pre justíciu, a v jej prípade možno obzvlášť totiž platí, že je lepšie dvakrát vyhorieť, ako sa raz sťahovať.
Nový návrh, ktorý by mal byť predložený v rozpore s pravidlami legislatívneho procesu za absolútneho obídenia zákonom predpokladanej účasti verejnosti na jeho tvorbe, znamená zásadný odklon od pôvodných téz reformy vo vzťahu k mestskému súdu v Bratislave.
Namiesto vo svojej podstate logickej koncepcie jedného mestského súdu, ktorý by mal vybavovať všetky agendy (trestnú, rodinnoprávnu, obchodnú a civilnú, vrátane dedičskej a exekučnej), čo by umožnilo pružne reagovať na rôzne situačné možnosti, napríklad preradením sudcu na vybavovanie inej agendy v prípade personálnych či osobných zmien na strane sudcu, zmeny skladby sporov, či dočasne nižšej, resp. vyššej súdivosti občanov, zrazu prichádza prekvapivo vopred absolútne s odbornou verejnosťou neodkomunikovaný návrh na zriadenie 4 samostatných mestských súdov.
Zdroj: eReport
Vychádzajúc z praktických znalostí fungovania justície máme jednoznačne za to že pripravenou právnou úpravou zriadením 4 mestských súdov v Bratislave nemôže v žiadnom prípade dôjsť k naplneniu deklarovaných cieľov a očakávaných výsledkov reformy justície (zrýchlenie konaní, zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí, transparentnosť, efektívnosť), s ktorými sa jednoznačne stotožňujeme.
V súhrne uvádzame tieto najzásadnejšie problémové body pripojeného pozmeňovacieho návrhu:
- jeho schválením dochádza k vytvoreniu 4 veľkosťou absolútne nerovnomerných súdov
- počty zamestnancov súdov sa odvíjajú od počtov sudcov na tom ktorom súde, pričom pri ich stanovovaní sa vychádza z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 149/2011 Z. z. o pravidlách určovania počtu miest sudcov, zamestnancov súdov, voľných miest sudcov a rozdeľovania zamestnaneckých miest na súdy
- podľa aktuálne hláseného stavu počtu sudcov vybavujúcich tú ktorú agendu by mal mať:
- Mestský súd Bratislava I vybavujúci trestnú agendu 22 sudcov
- Mestský súd Bratislava II vybavujúci rodinnú agendu 18 sudcov
- Mestský súd Bratislava III vybavujúci obchodnoprávnu agendu 27 sudcov
- Mestský súd Bratislava IV vybavujúci ostatnú (t.j. civilnú, dedičskú, exekučnú agendu) 81 sudcov
- sťahovanie prevažnej časti sudcov a ich administratívneho personálu, vrátane desaťtisícok súdnych spisov medzi jednotlivými budovami terajších Okresných súdov Bratislava I až V bude okrem zvýšenej administratívnej záťaže na úkor primárnej rozhodovacej činnosti súdov, spojené s chaosom, rizikom straty spisov a predovšetkým bude mať vzhľadom na nutnú časovú investíciu za následok zbytočné neopodstatnene dlhé prieťahy v konaniach (pred sťahovaním prestanú sudcovia vytyčovať pojednávania, ďalšie budú musieť vytýčiť už v nových budovách, pričom predpokladané budovy Mestského súdu Bratislava IV nepokryjú kapacitne potreby pojednávacích miestností pre všetkých bratislavských civilných sudcov; vzhľadom na doposiaľ delenú agendu pri nie nezanedbateľnom počte sudcov, ktorá netvorí prevažný obsah ich rozhodovacej činnosti, budú musieť byť tieto veci prerozdelené; sudcovia, ktorým budú veci prerozdelené budú potrebovať istý čas na ich naštudovanie, popri vybavovaní doposiaľ pridelených vecí, čo bude predstavovať ich zvýšenú záťaž a logicky reálnu hrozbu vzniku ďalších prieťahov v súdnych konaniach, etc., etc….)
- zrušením Okresného súdu Bratislava V ako jediného z doposiaľ fungujúcich súdov na území hl. mesta dochádza k nerovnakému prístupu a neodôvodnenej diskrimináciivoči jeho zamestnancom v porovnaní s ostatnými súdmi v Bratislave, ale predovšetkým k neistote časti zamestnancov tohto súdu, hlavne zabezpečujúcich správu súdu a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, z dôvodu ich možnej administratívnej nadbytočnosti, a to napriek ministerkou spravodlivosti opakovane prezentovanému prísľubu, že v súvislosti s reformou neráta so zrušením žiadneho miesta, čo je aj nanajvýš žiadúce vzhľadom na pretrvávajúci nedostatok justičných zamestnancov a problém s ich nahradením kvôli nevyhnutnej odbornej príprave
- z vágnej formulácie pozmeňovacieho návrhu výslovne nevyplýva, že v aktuálnej budove Okresného súdu Bratislava V môže fungovať pracovisko Mestského súdu Bratislava IV, čo je možné iba vyvodiť zo skutočnosti, že jeho aktuálny predseda by sa mal stať podpredsedom Mestského súdu Bratislava IV a tiež z logického usporiadania vecí (aktuálny Okresný súd Bratislava IV je najmenším z existujúcich bratislavských súdov a rozhodne kapacitne nepokryje potreby celého civilného úseku z hl. mesta).
- k predpokladanému nelogickému faktickému podradeniu Okresného súdu Bratislava V pod Okresný súd Bratislava IV, hoci to z pozmeňovacieho návrhu explicitne nevyplýva, uvádzame, že Okresný súd Bratislava V je v porovnaní s Okresným súdom Bratislava IV v prvom rade väčší, novší, a teda aj modernejší, s väčším počtom zamestnancov a s neporovnateľne lepším stavom budovy. Je preto nelogické pričleňovať väčší súd s priaznivejšími podmienkami k menšiemu, ktorý také podmienky nemá vytvorené. Uvedená fúzia práve dvoch označených súdov s uprednostnením najmenšieho súdu na území hl. mesta Bratislavy pred druhým najväčším nebola žiadnym spôsobom odôvodnená, a teda nie je jasné, čo viedlo k takémuto kroku.
- aj za predpokladu 2 budov Mestského súdu Bratislava IV (terajšie budovy OS BA IV a OS BA V) však pretrváva zásadný problém kapacitný – každá z existujúcich budov je plne vyťažená už dnes pri súhrnnom počte zamestnancov 222, z toho 47 sudcov (28 sudcov Okresný súd Bratislava V + 19 sudcov Okresný súd Bratislava IV)
- počtu cca 80 civilných sudcov sústredených z doterajších 5 bratislavských súdov na Mestský súd Bratislava IV bude zodpovedať ďalších viac než 300 zamestnancov
- uvedené 2 budovy nestačia na pokrytie kapacitných potrieb takmer 400 pracovníkov (sudcov + ostatných justičných zamestnancov), a to tak z hľadiska kancelárskych priestorov a už vôbec nie z hľadiska počtu pojednávacích miestností tak, aby mal každý z cca 80 sudcov Mestského súdu Bratislava IV zabezpečené 2 pojednávacie dni v týždni, minimálne potrebné z hľadiska plynulej rozhodovacej činnosti
- sústredenie takéhoto veľkého počtu zamestnancov a sudcov do 2 existujúcich budov je technicky nerealizovateľné – žiadna z budov nie je prispôsobená na potrebný odber el. energie súvisiaci so zvýšenou elektronizáciou prevádzkovej činnosti súdu, keďže boli dimenzované na pôvodné technické vybavenie – elektrické písacie stroje, nie PC s tlačiarňami a už pri aktuálnych počtoch zamestnancov dochádza k častým výpadkom a poruchám
- zabezpečovanie ďalšej budovy pri pretrvávajúcej vízii jednej budovy mestského súdu, resp. mestských súdov v Bratislave, rovnako ako prípadné rekonštrukčné prispôsobenie terajších budov je z ekonomického hľadiska absolútne nehospodárne a neefektívne
- naproti tomu budú novozriadené Mestské súdy Bratislava I a II kapacitne výrazne poddimenzované, keďže každý z nich by mal mať podstatne menej sudcov, než terajšie Okresné súdy Bratislava I a II (OS BA I 39 sudcov vo výkone + 7 s prerušeným výkonom funkcie, resp. na materskej dovolenke, OS BA II 26 + 4; naproti tomu MsS BA I 22 trestných sudcov, MsS BA II 18 rodinných sudcov); kapacitne by mal zostať približne na rovnakej úrovni výlučne MsS BA III s 27 obchodnými sudcami, keď aktuálne ma OS BA III 27 + 1 sudcov
- bolo by absurdné a vytvárajúce pre občana ešte väčší zmätok a chaos, ak by z kapacitných dôvodov časť civilných sudcov a ďalšieho justičného personálu MsS BA IV musela zostať v dostatočne nevyužitých budovách MsS BA I a MsS BA II.
- evidentnú absurdnosť vzhľadom na prezentovanú prioritu špecializácie zakladá už tá skutočnosť, že pri navrhovanej kontinuite vedenia by mal na základe pozmeňovacieho návrhu podľa aktuálneho stavu riadiť Mestský súd Bratislava I špecializovaný na trestnú agendu civilný sudca, Mestský súd Bratislava II špecializovaný na rodinnoprávnu agendu rovnako civilný sudca, Mestský súd Bratislava III špecializovaný na obchodnoprávnu agendu trestný sudca a Mestský súd Bratislava IV špecializovaný na civilnú agendu obchodný sudca, s podpredsedom vybavujúcim doposiaľ rodinnoprávnu agendu.
Zdroj: eReport
Vzhľadom na uvedené aj pozmenený návrh predstavuje nedomyslenú, nekoncepčnú zmenu chodu justície na území hlavného mesta Slovenskej republiky, ktorá nevykazuje znaky skutočnej reformy, výsledkom ktorej by mal byť progres, nie regres a chaos.
V neposlednom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj pozmenený návrh sa okrem svojej absolútnej nelogickosti vyznačuje aj vysokou neefektívnosťou a nehospodárnosťou. S prostriedkami z fondu obnovy, ktoré by mali reformu z veľkej časti pokryť, nemôže byť nakladané neúčelne, nakoľko musíme zodpovedne rátať s tým, že tieto peniaze bude nutné vrátiť. Napokon nie bez významu je aj nastupujúca ekonomická kríza. Doteraz fungujúce okresné súdy boli zriadené tak, aby boli čo najviac priblížené k obyvateľom miest a obcí, aby nemuseli za riešením svojich sporov zbytočne cestovať, keď aj presun v rámci Bratislavy je časovo náročný. Pri perspektíve zvyšovania cien pohonných hmôt a teda celkovo nákladov na cestovanie, pri prihliadnutí na vybavenosť dopravných uzlov v Bratislave, by realizácia tohto návrhu nebola pre občanov ale aj pre zamestnancov súdov rentabilná a znamenala by pre nich ďalšiu neúmernú ekonomickú záťaž.
Ministerka spravodlivosti pri poslednej návšteve Okresného súdu Bratislava V, kedy v júli 2021 vysvetľovala svoj zámer súdnej mapy, uviedla, že požiadavka zamestnancov na zvýšenie ich platov „je legitímna“, ako aj požiadavka na skvalitnenie technického aparátu, avšak počas jej dvojročného funkčného obdobia nedošlo k žiadnej zmene k lepšiemu. Z pohľadu opodstatnenosti a nevyhnutnosti vynakladania finančných prostriedkov na uvedené presuny sudcov a zamestnancov je potrebné sa zamyslieť, či je toto riešenie vôbec koncepčné, hospodárne a efektívne (nakoľko v konečnom dôsledku aj tak, citujúc doslovne pani ministerku, plánuje postaviť „novú peknú presklenú budovu“). Za prioritné považujeme iné dlhodobo pálčívé problémy v justícii, na ktoré sa pravidelne verejne poukazuje, avšak bez odozvy, s odôvodnením, že na to nie sú finančné prostriedky.
O dostatočnej nepremyslenosti a nezvažovaní reálnych dopadov zamýšľaných zmien svedčí aj to, že ide o poslednú z viacerých predchádzajúcich verzií reformy, ktorá sa zásadne odkláňa od pôvodných téz legislatívnej zmeny, a to nielen v časti mestského súdu, resp. mestských súdov v Bratislave.
V protestoch plánujú pokračovať
Sudcovia plánujú v protestoch pred Národnou radou pokračovať i počas následujúcich dní. Ďalšiu demonštráciu plánujú zorganizovať na stredu 30.3.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
VIDEO Pred parlamentom bolo rušno: Sudcovia protestovali proti Kolíkovej reforme!