V právnom štáte zrejme nie. Otázkou je, či krajina, v ktorej priamo členovia odvolanej vlády porušujú zákony, nerešpektujú rozhodnutia ÚVO, či súdu a ignorujú Ústavu SR, je právnym štátom. Ale pekne po poriadku. Nedávno priniesol denník Plus7dní článok o Monike Jankovskej. „Neľudské zaobchádzanie a nátlak na výpovede Jankovskú vo väzbe psychicky zničili natoľko, že si siahla na život. Hovorí pravdu – vyhodnotil polygraf,“ píše novinárka Lenka Dale.
Mohlo by vás zaujímať
Polygraf
Plus7 dní zistil, že Monika Jankovská ešte v záver minulého roka absolvovala vyšetrenie na polygrafe((ľudovo detektore lži). Pre denník absolvovanie testu potvrdil i Jankovskej advokát Peter Erdős.
„Tento výsledok znamená, že Jankovská s vysokou mierou pravdepodobnosti hovorí o hrubom zaobchádzaní vo väzbe pravdu. Vo vyšetrovacej väzbe Jankovskú úplne izolovali od rodiny, umiestnili ju do špinavej cely, ktorú čistila niekoľko dní od krvi, exkrementov a vývratkov. Informácie, ktoré sa k nej dostávali, boli tiež desivé – jej syn mal nehodu a ona v cele netušila, či je v poriadku. Zato jej s pôžitkom rozprávali, že sedí v rovnakej cele ako doživotne odsúdený mafián Róbert Lališ, prípadne, že jej spoluväzenkyňa sa upálila,“ uviedol portál.
„Väzba sa určite využíva ako prostriedok na zlomenie človeka. Je to neverejné tajomstvo. Keď človeka vezmete do väzby a úplne odlúčite od rodiny, je samozrejmé, že je tak testovaná ich psychická odolnosť. Niektorí z nich sa zlomia, priznajú sa aj k tomu, čo nespáchali, z iných sa stanú spolupracujúce osoby, ktoré svedčia proti ostatným.“
JUDr. Namir Alyasry, advokát
Hladovka a pokus o samovraždu
Monika Jankovská najprv držala vo výkone väzby hladovku, neskôr sa pokúsila si siahnuť na život. To, v akom stave z výkonu väzby vyšla, mohlo vďaka niektorým novinárom sledovať celé Slovensko. V desivom stave ju natočili pred jedným z pojednávaní.
Zákon
Dôvody väzby upravuje §71 Tr. pr. Zákon upravuje aj dĺžku jej trvania a jasne hovorí, že „väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.“
„Základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto lehoty.“
Jankovskú vzali do väzby vzatá 14. 3. 2020. Prepustili ju 15. 3. 2021. Súd ju však do nej vrátil. Po návrhu prokurátora ÚŠP. Takže z nej vyšla až 26.05.2021.
„Problém s väzbami na Slovensku je ten, že sa do nej až príliš ľahko dostanete. Teda sa vo veľkom nadužíva. Tento inštitút trestného práva sa u nás využíva aj tam, kde sa dá nahradiť inými prostriedkami.“
JUDr. Peter Šamko
Dodržiavanie zákonnosti
Výkon práva má byť výkonom práva. Nie výkonom kohosi prianí a emócií. Je preto úplne nepodstatné, aký ma kto názor na Moniku Jankovskú. K dnešnému dňu nebola právoplatne odsúdená. Teda je pred zákonom stále nevinná. A nevinným je človek aj vo vyšetrovacej väzbe. Každý jeden.
Väzba horšia ako trest
Monika Jankovská nie je zďaleka jediná, ktorá nielenže vo výkone väzby nestrávila len nevyhnutný čas, ale s jej následkami sa bude pasovať do konca života. Znovu si zopakujme, že vo väzbe sú pred zákonom všetci nevinní. Majú z nej vďaka „opatere štátu a vyšetrovateľov“ vyjsť s doživotnými následkami?
Ak to niekto považuje za správne, z právneho i morálneho hľadiska, potom by sa mal vážne zamyslieť nie len svojim právnickým vedomím, ale i nad tým, akým je človekom. Zabudnúť netreba ani na tých, ktorí v „opatere štátu“ zomreli.
Ribár
Trestný advokát JUDr. Martin Ribár, by o následkoch väzby, o ktorej NS SR rozhodol ako o nezákonnej, tiež mohol hovoriť dlho.
„Vo väzbe sa mi zhoršilo zdravie. Pred pár dňami som musel absolvovať operáciu – výmenu bedrového kĺbu. Učím sa chodiť ako vidíte.. A čaká ma aj druhá operácia, druhý kĺb.
Pred väzbou som bol zdravotne fit, a fakt v dobrej fyzickej kondícii.
Nevzdávam sa však a idem ďalej. Neľutujem sa – ľútosť mi nepomôže, verejnosť však musí vedieť, čo dokáže urobiť väzba s človekom. Psychicky a aj fyzicky.“
Kavečanský a tí iní
V dvoch článkoch sme vás informovali aj o podivuhodných rozhodnutiach v prípade košického notára JUDr. Vojtecha Kavečanského. A nielen o nich.
Ale i o tom, že tak, ako sa on bude do konca života vysporiadavať s následkami nezákonnej väzby, jeho maloletá dcéra sekundárne tiež a primárne zo zásahu 14 príslušníkov PZ SR, ktorého bola účastná.
Kavečanský, Ribár, či Jankovská však rozhodne nie sú „ojedinelými úkazmi“ výkonu „spravodlivosti a očisty spoločnosti.“
„Mám odložené statusy Igora Matoviča, ktoré písal na Facebook ako premiér. Osoby, ktoré boli zadržané a ktoré sú do právoplatného rozhodnutia súdu nevinné, rovno odsúdil a označoval ich za mafiánov. Takéto chovanie je veľmi nebezpečné, lebo sa môže javiť ako pokyn OČTK, aby konali tak, ako si on praje.“
JUDr. Namir Alyasry, advokát
V právnom štáte zrejme nie
Niektoré zložky a jednotlivci OČTK a ÚŠP zjavne nekonajú úplne v súlade s Trestným poriadkom, ale ani s ústavou SR. (V časti ochrany ľudských práv a slobôd). Slovenská republika je ale viazaná i judikatúrou ESĽP.
„Vzhľadom na to, že článok 3 Dohovoru zakotvuje jednu z najzakladanejších hodnôt demokratických spoločností, absolútne zakazuje mučenie a neľudské či ponižujúce zaobchádzanie a tresty, nech by bolo konanie príslušnej osoby akékoľvek. Povaha trestného činu spáchaného dotknutou osobou je pre posúdenie z hľadiska článku 3 irelevantná,“ uviedla k nej bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP JUDr. Marica Pirošíková.
„Ak je osoba na začiatku pozbavenia osobnej slobody v dobrom zdravotnom stave, zatiaľ čo pri prepustení je zranená, prináleží štátu, aby poskytol prijateľné vysvetlenie o pôvode zranenia.“
JUDr. Marica Pirošíková
Spomeňme si na Apačov..
Doktorka Pirošíková tiež poznamenala, že za zaobchádzanie, ktorá spadá pod článok 3 Dohovoru, sa považuje nielen telesné poranenie, či intenzívne fyzické alebo duševné utrpenie:
„Na porušenie článku 3 „stačí“ aj to, keď je osoba vo výkone väzby vystavená zaobchádzaniu, ktoré ju ponižuje, znevažuje ju nedostatkom rešpektu, alebo znižuje jej ľudskú dôstojnosť.
„Taktiež ak sa u osoby vo väzbe vzbudzujú pocity strachu, úzkosti alebo menejcennosti spôsobilé zlomiť jej morálny a fyzický odpor.“
JUDr. Marica Pirošíková
„Podľa judikatúry ESĽP stačí, aby bola obeť ponížená vo svojich vlastných očiach, aj keď nie je ponížená v očiach ostatných. Za ponižujúce ESĽP považoval aj také zaobchádzanie s osobou, ktoré ju viedlo ku konaniu proti jej vôli alebo svedomiu.“
Povinnosti štátu
„Pokiaľ ide o osoby pozbavené osobnej slobody, článok 3 Dohovoru zároveň ukladá štátu, aby sa uistil, že každý väzeň je väznený za podmienok, ktoré sú zlučiteľné s úctou k ľudskej dôstojnosti.
A že podmienky výkonu opatrenia nevystavujú dotyčného tiesni alebo pocitom utrpenia takej intenzity, ktorá prevyšuje nevyhnutnú mieru vlastnú pozbaveniu slobody, a že s ohľadom na praktické požiadavky budú zdravie a blaho väzňa zaistené adekvátnym spôsobom,“ hovorí doktorka Pirošíková, ktorá na záver vypichla i skutočnosť, že štát sa „len tak“ nemôže zbavovať zodpovednosti.
„Skutočnosť, že podmienky, ktorým bol väznený vystavený, neboli vytvorené úmyselne, nie je z hľadiska článku 3 relevantná. Rovnako štát neľudské alebo ponižujúce podmienky vo väzbe nemôže ospravedlniť nedostatkom finančných prostriedkov.“
Záverom
Je teda to, čo sa deje na Slovensku za ostatné roky v poriadku? V právnom štáte zrejme nie. Čo nás znovu vrátilo na začiatok. Je Slovensko za Matovičo-Hegerovej vlády právnym štátom? To nechávam na posúdení čitateľa. Ako človek, s právnickým vzdelaním, o tom autorka textu viac ako pochybuje.
Zdroj: Plus7dní
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Pirošíková pre eReport: Štát je plne zodpovedný za zdravie, život a ľudskú dôstojnosť osôb vo výkone väzby!