Mikuláš Dzurinda je späť. To už vieme. Eduard Heger opúšťa Igora Matoviča. Aj to je už viac menej známe. Isté však stále nie je, či sa títo dvaja páni spoja a pôjdu do najbližších volieb spoločne. To, že o tom uvažujú a vedú spoločné debaty potvrdili.
Kto aspoň trochu rozumie politickému marketingu chápe, prečo by na tomto spojení malo záležať bývalému premiérovi. Ale ako je možné, že ten súčasný to vôbec pripúšťa, zostáva záhadou. Najmä pre voličov, ktorí v časoch Mikuláša Dzurindu aspoň zbežne čítali noviny. A ak k nim Eduard Heger v tom čase náhodou nemal prístup, je čas pripomenúť mu aspoň niektoré staré titulky.
Mohlo by vás zaujímať
1. Kauza vláčiky
V roku 2001 vyhlásili železnice tender na dodávku 35 súprav ľahkých motorových vlakov. Predsedom výberovej komisie bol premiérov brat Miroslav Dzurinda. Do užšieho výberu sa dostala švajčiarska firma Stadler so ŽOS Vrútky a francúzska spoločnosť Alstom. Výberová komisia v decembri 2001 rozhodla, že Stadler je lepší. V roku 2002 sa na verejnosti objavil list, ktorý poslal Dzurindovi poslanec jeho strany Peter Kresánek. V liste okrem iného bolo k tendru, že „Gabo berie vec alternatívne podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké.“ Táto veta veta fakticky oznamovala, že pre výsledok tendra, ktorý vyhlásil štátny podnik a ktorý mali pod politickou kontrolou nominanti SDKÚ, je rozhodujúce to, ako „berie vec“ Gabo, teda Gabriel Palacka, pokladník SDKÚ. A teda ako píše nadácia Zastavme korupciu na svojej stránke: Neexistoval iný racionálny dôvod, pre ktorý by malo byť dôležité to, ako „berie vec“ pokladník SDKÚ, ako dôvod finančný. Teda profit pre stranu a jej ľudí.
2. Kupovanie poslancov
Po tom, čo v roku 2005 koalíciu opustila časť klubu ANO na čele s Pavlom Ruskom, potreboval Dzurinda na odblokovanie parlamentu dva hlasy. Tie získal zo dňa na deň podporou dovtedy poslancov HZDS Eduarda Kolesára a Karola Džupu, ktorí prešli k vládnej koalícii. O štyri roky neskôr prehovoril o kupovaní poslancov otvorene vtedajší poslanec KDH Daniel Lipšic. „Žiaden rozumný človek, ak z neho nechceme robiť hlupáka, neverí tomu, že keď je parlament zablokovaný a vláda nemá dostatok hlasov a z večera do rána dvaja tvrdí opoziční poslanci zrazu prejdú, bez vysvetlenia, a hlasujú s vládou, že to je v poriadku. To nie je v poriadku,“ vyhlásil Lipšic v rozhovore v roku 2009.
3. Kauza skupinka
V roku 2003 prepukla tzv. kauza skupinka, Dzurinda vtedy informoval, že v krajine operuje skupina ľudí, ktorí škodia jeho vláde a SDKÚ. O pár dní neskôr premiér na prokuratúre vypovedal, že v skupinke je Ján Mojžiš. Oznámil, že sa rozhodol odvolať Mojžiša z čela NBÚ. O dianie u nás sa začali zaujímať aj zahraničné inštitúcie – NATO. Na Úrad vlády prišli kontrolóri z NBÚ a pracovníčky premiérovej kancelárie požiadali, aby im otvorili premiérov trezor. Našli v ňom bezpečnostný spis Jána Mojžiša. SDKÚ následne opustili Ivan Šimko a Zuzana Martináková s ďalšími poslancami.
4. Fiktívni darcovia
V roku 2004 polícia preverovala príjmy v hodnote 590-tisíc korún, ktoré SDKÚ vykázala ako dary. Viacerí ľudia zo zoznamu darcov však tvrdili, že strane nič nedali.
5. Tunelovanie tunela
Na tunelovanie Braniska upozornila tajná služba v roku 2004. O dva roky neskôr sa začala o prípad zaujímať aj švajčiarska polícia. Tá na účtoch nominantov SDKÚ v Slovenskej správe ciest našla spolu 1,5 milióna frankov (vtedajších 30 miliónov korún). Práve to bola suma, ktorá sa stratila pri výstavbe tunela. Vyšetrovanie kauzy tunelovania trvalo 14 rokov. V roku 2018 bolo vyšetrovanie na konci, keď prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal na Špecializovaný trestný súd obžalobu. Obžalovaných bolo šesť osôb, a to z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, z trestného činu podvodu a z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
6. Financovanie SDKÚ
Na podozrivé financovanie strany upozornil v roku 2010 Robert Fico. Dlh strany Mikuláša Dzurindu 22 miliónov korún prevzala na seba neznáma eseročka Soul a kúpila od strany priestory v centre Bratislavy. SDKÚ obratom poslala peniaze na účet firmy Allied Wings v Londýne. Na rovnakej adrese sídlila aj firma Destor, ktorej patrilo bývalé logo SDKÚ a ktorej majiteľom bol pokladník SDKÚ Igor Kucej. Firma Destor mala rovnakého riaditeľa a sídlo ako spoločnosť, ktorá získala za Dzurindovej vlády hotel Forum.
7. Daňový úrad
Problémy v koalícii vyvolal v apríli 2011 prenájom budovy pre daňové orgány v Košiciach. Daňové riaditeľstvo rozhodlo o uzatvorení zmluvy o prenájme budovy pre daňové orgány v meste Košice so spoločnosťou Nitra Invest, s.r.o., ktorú vlastnil predseda okresnej organizácie SDKÚ-DS Ondrej Ščurka. Opozícia to označila za stranícky klientelizmus a šéf Smeru-SD Robert Fico žiadal Radičovej hlavu. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) vyzvala vtedajšieho generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva Miroslava Mikulčíka, aby prijal politickú zodpovednosť. To odmietol minister financií Ivan Mikloš, ktorý ho do funkcie nominoval. Mikulčík sa vzdal funkcie po tom, čo Radičová pohrozila abdikáciou.
8. Gorila
Ide o spis, ktorý mal vzniknúť z nahrávok Slovenskej informačnej služby. Naznačuje silné korupčné správanie v politike počas druhej Dzurindovej vlády. V údajnom spise Gorila sa hovorí o vplyve finančných skupín na vrcholných predstaviteľov štátu či miliónových províziách pre SDKÚ, ale aj iné politické strany. V kauze boli začaté viaceré trestné stíhania v súvislosti s privatizáciou či už bratislavského letiska, či Slovenských elektrární. Padli aj prvé obvinenia – ľudí, ktorí pracovali s vtedajším premiérom Dzurindom. Kauza dostala pred voľbami v roku 2012 do ulíc tisíce ľudí a zlomila krk Dzurindovi a spol.
A ešte aj Trnka
Nakoľko Mikuláš Dzurinda nebol pri moci krátko, vedeli by sme spomenúť ešte mnoho ďalších prešľapov a káuz. Ale aj tieto by mohli stačiť na pripomenutie si morálneho kreditu niektorých ľudí. A snáď sa Eduardovi Hegerovi pri čítaní vybaví aj voľba generálneho prokurátora v roku 2010. Jeho najnovší kamarát Mikuláš Dzurinda sa totiž pokúsil do hry dostať Dobroslava Trnku. Toho istého Trnku, ktorého by Igor Matovič sa spol videli najradšej za mrežami. Heger má pri svojom rozhodovaní o svojej politickej budúcnosti možnosť ukázať, ako vážne to s bojom proti korupcii myslel po celý čas.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
KOMENTÁR Osem dôvodov a viac, prečo to Heger s Dzurindom nerobí dobre