Dlhoročný právnik, advokát z Banskej Bystrice, poskytol eReportu rozhovor, v ktorom sa vyjadril k veciam, ktoré momentálne rezonujú v justícii. Dotkneme sa spolu pripravovanej novely Trestného poriadku, ale i paragrafu 363, či kajúcnikov. Taktiež o príkladoch z praxe.
Mohlo by vás zaujímať
Pán Zachar, ste dlhoročný advokát, vyše dvoch rokov máme vládu, ktorá sa hrdí zmenami v justícii i polícii. Sú podľa vás zmeny citeľné a pozitívne?
Ja osobne som nepostrehol žiadne zmeny, ktoré by sa mohli považovať za citeľné a pozitívne.
V súčasnosti je na stole úprava Trestného zákona a Trestného v poriadku, z dielne exministerky Márie Kolíkovej. SAK podala v rámci pripomienkového konania vyše 700 pripomienok. Nie je to trochu priveľa? Naznačuje to, že bola reforma šitá horúcou ihlou?
Tak ako každá novela Trestného zákona a Trestného poriadku, prakticky od vzniku samostatného štátu prináša viac nevyriešených problémov ako ich rieši. Podľa môjho názoru pri návrhoch noviel nemajú rozhodujúce slovo osoby a orgány priamo z praxe, čím tzv. „novely“ sú odtrhnuté od reálnej situácie – problémov, ktoré prax ukázala, že je potrebné riešiť.
Viliam Karas sa ešte ako predseda SAK vyjadril, že ak by bol Trestný poriadok schválený v navrhovanej úprave, bude to katastrofa. Aký je váš názor na danú navrhovanú úpravu? V čom vidíte najväčší problém?
Nový šéf rezortu spravodlivosti Viliam Karas, predtým ako šéf advokátskej komory, v minulosti opakovane kritizoval kroky svojej predchodkyne v ministerskom kresle. – Foto: tasr
Pripravovanou novelou, najmä čo sa týka prípravného konania, sa bude negovať ústavné právo na spravodlivý proces a hlavne možnosti obhajoby, keď v konečnom dôsledku budú vykonávané výsluchy svedkov, poškodených, bez prítomnosti advokáta obvineného.
V praxi dochádza tomu, že pri výsluchu svedkov aj tzv. Kajúcnikov, sú občas prítomní aj operatívni pracovníci, ktorí možno týchto svedkov vyťažovali – vypočúvali – už aj predtým.
„Dať kompetenciu vyšetrovateľovi, že on rozhodne, ktorých úkonov sa môže advokát obvineného zúčastniť, je neprijateľné, popierajúce všetky ústavné práva na spravodlivý proces.“
JUDr. Ondrej Zachar, advokát
K tomu smeruje aj tzv. „zefektívnenie“ prípravného konania, kde si orgány činné v trestnom konaní urobia všetky úkony, výsluchy, znalecké posudky, takže vo vlastnej réžii budú mať všetko pripravené na podanie návrhu prokurátorovi na podanie obžaloby a až potom sa bude môcť advokát oboznámiť s obsahom spisu a naviac tieto úkony sa nebudú musieť opakovať!!!
Takže činnosť advokáta a tým aj možnosť obvineného zákonne sa brániť, bude v tomto tzv. „efektívnom prípravnom konaní“ prakticky nulová.
Obvinenie bez obvinenia
Taktiež procesné postavenie podozrivého tzn. „nová forma tzv. zrýchleného vyšetrovania“ s návrhom na potrestanie bez formálneho obvinenia podozrivého, dáva široké možnosti orgánom činným v trestnom konaní, bez prítomnosti advokáta, vytvoriť si hneď na začiatku široké možnosti ako toto procesne použiť v ďalšom konaní.
Nemajetková ujma
V Trestnom konaní je problematické či a v akom rozsahu vznikla poškodeným škoda, preto je tu odkaz na civilný proces. Jedná sa hlavne o nemajetkovú ujmu, ktorej rozsah a výšku neurčujú kvalifikované organizácie určené súdom, pokiaľ – a k tomuto smeruje novelizácia – trestné súdy by mali v trestnom konaní určovať, resp. vykonávať dokazovanie ohľadom výšky a rozsahu náhrady škody, čo ak by mali vykonávať dôsledne, neúmerne by to predĺžilo a predražilo trestné konanie, alebo rozhodnú na základe listín a dôkazov, ktoré by napr . v civilnom procese nemuseli obstáť.
Inkvizícia z dielne Kolíkovej
Zavádzanie možnosti odvolacieho súdu uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený, považujem za „inkvizičný“ prvok, kde odvolací súd bude rozhodovať len „od stola,“ nahliadnutím – štúdiom predložených listín, bolo by to flagrantným porušením práva na spravodlivý proces.
Odsúdenému sa ale ponechá právo odvolať sa voči odsudzujúcemu rozsudku.
Ponechanie práva na odvolanie odsúdeného voči odsudzujúcemu rozsudku, o ktorom by rozhodoval iný senát odvolacieho súdu – nič nemení na mojom stanovisku, že táto cesta nie je tou správnou a vyvstáva tu otázka, či sa týmto nezavádza trojinštančnosť súdneho konania.
Exministerka spravodlivosti a dnes už poslankyňa NR SR Mária Kolíková (SaS) sa svojimi novelami podľa skúseného odborníka na právo rozhodne nevyznamenala. – Foto:
Je vôbec niečo s čím v navrhovanej novele ako dlhoročný a skúsený advokát súhlasíte?
Súhlasím s tým, aby boli odstránené absurdnosti, keď dochádza k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody za dopravné priestupky. V praxi sa stretávam s tým, že za tri až päť dopravných priestupkov (zlé parkovanie, zle pripevnená plachta na vozidle a pod.) je podmienečne odsúdenému nariadený trest odňatia slobody.
V zákone je jasne stanovené, kedy sa premlčujú OZZ, zločiny, prečiny, len v prípade priestupkov sa uvádzajú aj niekoľko rokov staré priestupky, ktoré môžu viesť ku zbytočnej kriminalizácii dotyčnej osoby a stáva sa, že sú podkladom k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody.
Exprokurátorka Mišíková, ale i GP Maroš Žilinka opakovane vyzývajú politikov, aby vážili svoje slová a nemiešali do práva politiku. Súhlasíte s nimi?
„Politici neustále miešajú politiku do práva – napr. § 363, svojimi neodbornými vyjadreniami môžu manipulovať a zavádzať verejnosť.“
JUDr. Ondrej Zachar, advokát
Je už tiež akýmsi zvykom, že do médií unikajú v živých konaniach celé uznesenia, či výpovede. Je to v poriadku a v súlade s právnymi predpismi? Kto by mal byť v tomto prípade zodpovedný?
Pri živých konaniach by mal byť jednoznačne určený okruh osôb, ktoré sa môžu zoznamovať s obsahom spisu, právne predpisy to aj jednoznačne určujú, ale za únik informácií nie je nik postihovaný.
Zákon umožňuje postih osôb – politici aj médiá za vyjadrenia politikov aj orgánov činných v trestnom konaní, avšak o postihu môžu rozhodovať aj tí, ktorí tieto „odborné,“ vyjadrenia poskytujú.
Vo verejnosti taktiež rezonuje téma paragrafu 363 Aký je váš pohľad v tejto problematike? Treba stav posunúť pred rok 2005? Zneužíva ho GP, z čoho opakovane obviňujú nielen politici ale i šéf ÚŠP Daniel Lipšic?
Vo vzťahu k § 363 Trestného poriadku akúkoľvek modifikáciu považujem za absurdnú, je to snaha oklieštiť právomoci generálneho prokurátora, aby nevydával rozhodnutia, ktoré niekomu momentálne nevyhovujú (nemyslím tým organy činné v trestnom konaní, súdy). Je to o.i. úzko prepojené aj s dôvodmi vznesenia obvinenia a vzatia do väzby, keby pri sa vzatí do väzby dôsledne dodržiavali dikcie zákona, kde sú tieto dôvody dané dosť jasne , možno by sa § 363 ani nemusel zúžiť.
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka opakovane kritizuje snahy o zmenu či dokonca zrušenie paragrafu 363. – Foto: tasr
Vo vzťahu k § 363 Trestného poriadku akúkoľvek modifikáciu považujem za nepotrebnú, je to snaha oklieštiť právomoci generálneho prokurátora, aby nevydával rozhodnutia, ktoré niekomu momentálne nevyhovujú (nemyslím tým organy činné v trestnom konaní, súdy). Je to o.i. úzko prepojené aj s dôvodmi vznesenia obvinenia a vzatia do väzby, keby sa pri týchto inštitútoch dôsledne dodržiavali dikcie zákona, kde sú tieto dôvody dané dosť jasne , možno by § 363 ani nebolo treba použiť. A taktiež by sme nepotrebovali diskusiu o zúžení právomoci GP.
„Je to konkrétna ukážka zasahovania politikov do výkonu práva, ak prokurátor nerozhoduje v intenciách ako si oni, resp. nimi riadené osoby prajú.“
JUDr. Ondrej Zachar, advokát
Spĺňajú podľa vás podmienky v CPZ, či väzbe európske štandardy?
Podmienky v cele predbežného zaistenia podľa mňa nie sú ideálne, všetko závisí od ľudí, ktorí túto záležitosť majú na starosti. Zo strany nadriadených je im daný široký priestor na vytváranie podmienok v cele predbežného zaistenia, ktoré navyše nie sú adekvátne vybavené.
Je v poriadku, ak má obvinený, ktorý je ešte stále považovaný za nevinného pri obmedzení slobody, horšie podmienky, ako napríklad odsúdený vrah vo výkone trestu odňatia slobody?
Je všeobecne známe, a stále sa to zhoršuje, že pri obmedzení slobody – zvlášť pri problematických dôvodoch väzby – sa táto môže zneužívať na represívnu činnosť- psychicky zlomiť a prinútiť obvineného k priznaniu
Sudca Šamko opakovane hovorí, že sa za súčasnej vlády nenarába dobre s inštitútom kajúcnika. Upozorňuje na to, že žiadne obvinenie nemôže stáť len na výpovedi jedného človeka. A už vôbec nie, ak je tento taktiež obvinený z trestnej činnosti a to, že sa “na niekoho rozpomenie,” mu môže zaručiť zníženie trestu, či beztrestnosť. Aký je váš názor?
Vo vzťahu ku „kajúcnikom,“ absolútne súhlasím, že žiadne obvinenie nemôže stáť na výpovedi jedného človeka, ktorému sú navyše poskytované neúmerné výhod. Tu sa najmarkantnejšie prejavujú tlaky na organy činné v trestnom konaní a súdy zo strany nekompetentných osôb.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
JUDr. Zachar pre eReport: Politika do práva nepatrí, ovplyvňujú sa tak OČTK, súdy i verejnosť!