eReport.sk
Naozaj nezaujatá a nestranná?
Marica Pirošíková, advokátka a dlhoročná zástupkyňa Slovenska pred ESĽP. Zdroj: M.P.

Pirošíková pre eReport: Generálna prokuratúra na rozdiel od iných orgánov, koná zákonne!


JUDr. Marica Pirošíková, advokátka, ktorá roky zastupovala Slovensko pred Európskym súdom pre ľudské práva, poskytla eReportu veľký rozhovor. Priniesla v ňom nielen svoj pohľad, ale i fakty. Tie žiaľ poukazujú na to, že v Slovenskej republike dochádza k porušovaniu princípov právneho štátu.

Mohlo by vás zaujímať

  1. Alebo Američania môžu všetko?
  2. Sudca v predvolebnej kampani
  3. Eduard Chmelár, historik a publicista
  4. Je rozhodnuté!
  5. V Smere stojíme za Slovenskom
  6. Predlžovanie agónie Slovákom nepomôže
  7. Nie je korupcia ako korupcia?
  8. Skutok sa nestal
  9. Finančník Jaroslav Haščák na súde
  10. Finančník Jaroslav Haščák
  11. Je rozhodnuté!
  12. Eva Mišíková počas 9. zasadnutia Súdnej rady SR v Bratislave 29. júna 2020.
  13. Vyhlásenie generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku
  14. Ilustračné foto
  15. Je pravda na poslednom mieste?
  16. Sudca v predvolebnej kampani
  17. Vyštudovaná bábkoherečka objasňuje právo
  18. Marica Pirošíková, ldhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP
  19. Generálny prokurátor SR reaguje
  20. Skvelá vizitka pre Žilinku
  • Myslíte si, že na Slovensku dochádza k porušovaniu princípov právneho štátu?

Áno. Pripomínam v tomto kontexte výzvu z januára 2021 Právnici spolu za právny štát, ktorú podpísalo vyše 430 právnikov – advokátov, sudcov, akademikov a zástupcov ďalších právnických profesií. Sformulovali výhrady k viacerým udalostiam, ku ktorými došlo v Slovenskej republike, a ktoré majú za následok porušovanie princípov právneho štátu.

  • Venovala sa uvedená výzva aj oblasti trestného práva?

Áno a podporila ju aj Únia obhajcov ČR, či pán profesor Ivor. Výzva napríklad kritizuje zneužívanie väzby na vytváranie nátlaku na obvineného s cieľom získať jeho priznanie, spôsob využívania inštitútu spolupracujúceho svedka, či podmienky výkonu kolúznej väzby v Slovenskej republike, pričom upozorňuje na urýchlenú potrebu ich zosúladenia s európskymi štandardmi.

Výzva spomína aj masívne porušovanie princípu prezumpcie neviny zo strany politikov a médií. Ďalej za veľký problém považuje vzťah orgánov činných v trestnom konaní a médií, pričom negatívne vníma úniky zo spisov a zverejňovanie zápisníc obvinených z prípravného konania v celom znení.

  • Vo verejnosti aktuálne rezonuje aj kauza Haščák. MS SR sa mu ospravedlnilo za nezákonné trestné stíhanie a väzbu. Špeciálny prokurátor Ondrej Repa i sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská, konali nezákonne. ÚŠP na čele so špeciálnym prokurátom Lipšicom vydal stanovisko, že nešlo o zlyhanie, ale iný právny názor. Bežných ľudí to môže miasť. Ako sa na to pozerá dlhoročná právnička?

Uvedenému stanovisku právne nerozumiem. Pokiaľ ide o túto kauzu však nejde o prvé stanovisko ÚŠP, ktoré vyvoláva otázniky. Pripomeniem v tomto ohľade niektoré udalosti. Keď najvyšší súd jednomyseľne odmietol dovolanie bývalej ministerky spravodlivosti Kolíkovej v trestnej veci obvineného Haščáka upozornil aj na to, že uznesením generálneho prokurátora o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia zanikla formálna podmienka vzatia do väzby.

Generálny prokurátor v uvedenom uznesení okrem iného správne citoval a zohľadnil rozsudok ESĽP v prípade Varga. Toto uznesenie ihneď kritizoval ÚŠP a spochybňoval ho. Najvyšší súd však zároveň uviedol, že ani v prípade nezrušenia tohto uznesenia by dovolanie nebolo úspešné, pretože sťažnostný súd sa jasne a logicky vyrovnal so všetkými relevantnými skutočnosťami.

Varga

Rozsudok pokrýva tri sťažnosti podané sťažovateľom v rokoch 2012 a 2016 v súvislosti s odpočúvaním realizovaným SIS v rokoch 2005 až 2006 v rámci tzv. akcie Gorila. Podľa ESĽP realizácia uvedených súhlasov na odpočúvanie a vytvorenie a uchovávanie rôznych materiálov na ich základe predstavovali zásah do práva sťažovateľa na rešpektovanie súkromného života.

Postup nebol v súlade s článkom 8 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). ESĽP okrem iného uviedol, že  uchovávanie odvodeného materiálu získaného na základe súhlasov podľa zákona o SIS nespĺňa podmienku  zákonnosti v zmysle  článku 8 Dohovoru. Slovenské orgány tak konali v rozpore s medzinárodným právom. A ak by Žilinka tento rozsudok nezohľadnil, konal by rovnako.

Generálny prokurátor

Upozornil na to, že z nálezov ústavného súdu a rozsudku ESĽP podľa neho jednoznačne vyplýva, že celý materiál pochádzajúci z použitia ITP v kauze Gorila, teda samotné audiozáznamy a iné priame výsledky ITP ako aj z nich odvodené materiály (analytické správy a pod.) sú nezákonné, preto ich nie je možné použiť ako dôkaz v trestnom ani inom konaní.

V priamej nadväznosti na závery vyplývajúce z rozhodnutí ústavného súdu a ESĽP, ďalej poukázal na to, že USB kľúč, ktorý bol zaistený ako stopa č. 21 pri domovej prehliadke u obvineného v inej trestnej veci týkajúcej sa vraždy, nie je možné použiť ako dôkaz v trestnom konaní, pretože ide o  časť nahrávky získanej na základe nezákonného použitia ITP v kauze Gorila.

Zároveň uznáva, že opakované žiadosti obvineného o zničenie stopy č. 21 ako súčasti spisu „Gorila“ sú opodstatnené. Voči tomuto uzneseniu generálneho prokurátora, hoci ním dochádza k dôslednému rešpektovaniu záverov  rozsudku ESĽP, sa vzniesol verejný a politický odpor.

Okamžite po vydaní uvedeného uznesenia bol jeho postup podľa ust. § 363 Trestného poriadku médiami aj predstaviteľmi koaličných strán označený za akýsi pochybný inštitút, ktorý dáva generálnemu prokurátorovi príliš veľké oprávnenia zasahovať do prebiehajúcich trestných konaní.

MS SR namiesto toho, aby pripravilo legislatívne zmeny, ktoré by zosúladili našu právnu úpravu kritizovanú v rozsudku Varga s medzinárodnými štandardmi, začalo okamžite pracovať na zmene legislatívy tak, aby sa oklieštili právomoci GP a ust. § 363 Trestného poriadku.

Cieľom i mnohých politikov, je, aby generálny prokurátor stratil možnosť rušiť (aspoň niektoré) právoplatné rozhodnutie iného prokurátora. Uvedený inštitút je pritom súčasťou slovenského právneho poriadku od roku 2005, kedy došlo k rekodifikácii slovenského trestného práva. Generálny prokurátor má pravdu, keď tvrdí, že politika je jedna vec a právo a zákonnosť druhá.

ÚŠP

K  verejnému a politickému ataku na generálneho prokurátora sa aj pri Gorile okamžite pridal ÚŠP  ako orgán vykonávajúci dozor nad viacerými trestnými stíhaniami týkajúcimi sa kauzy „Gorila“. Dokonca vyhlásil, že nebude rešpektovať právne názory generálneho prokurátora s tým, že nahrávka zaistená ako stopa č. 21 pri prehliadke u osoby v inej trestnej veci je použiteľná ako dôkaz.

Justícia stojí za Žilinkom

  • Dá sa asi povedať, že útoky na GP nevnímate práve pozitívne.

Vnímam ich veľmi negatívne a nielen ja. Po verejnom ataku na generálneho prokurátora som mu verejne ako bývalá zástupkyňa SR pred ESĽP vyjadrila podporu. Taktiež SAK a signatári Výzvy Právnici spolu za právny štát. Upozornili sme na to, že náhla zmena akéhokoľvek ustanovenia na základe nespokojnosti časti verejnosti a politikov je nielen nesystémová, ale i nespôsobilá priniesť do trestnej politiky a aplikačnej praxe pozitívne zmeny. 

Orgány justície majú konať vždy podľa práva a nie plniť politické ciele politikov a médií. Aj preto sa postavili za GP aj niektorí sudcovia, podľa ktorých dochádza k devastácii právneho štátu verejne prezentovanou absolútnou neúctou politickej moci a médií vo voči osobe GP.

§363

Ako signatári uvedenej výzvy sme verejne upozornili, že zachovanie oprávnenia generálneho prokurátora SR v zmysle paragrafu 363 Trestného poriadku je nevyhnutné na to, aby bolo možné reagovať na podstatné porušenia zákona, ktoré sa vyskytnú v rozhodovacej činnosti orgánov prípravného konania.

GP ako „pán prípravného konania“ je povinný reagovať na prípadné zásadné porušenia zákona, ktoré nastali v prípravnom konaní, a nemal by takéto pochybenia prenášať na súd, keďže ten často nemá kompetenciu ich napraviť. Žilinka, či ostatní prokurátori z generálnej prokuratúry sú tak pranierovaní za to, že robia to, čo majú.

Lešník v. Slovensko

  • Dá sa táto situácia nejako zmeniť?

V minulosti sme mali v Trestnom zákone aj trestný čin urážky a ohovorenia verejného činiteľa. Upozorním na konanie pred ESĽP v prípade Lešník v. Slovensko, ktorý bol odsúdený za urážlivé výroky na adresu prokurátora. Toho obviňoval zo zneužitia právomoci a porušenia zákona, ktoré sa nepreukázalo. Lešníka obhajoval pred ESĽP ako advokát súčasný predseda Špecializovaného trestného súdu, Ján Hrubala.

ESĽP tu uviedol, že štátni zamestnanci musia požívať dôveru verejnosti a to je v praxi možné len za takých podmienok, že sú chránení pred neprimeranými narušovaniami. Podľa tohto rozhodnutia ESĽP je teda nevyhnutné, aby boli chránení pred agresívnymi a urážlivými slovnými útokmi počas výkonu ich právomoci.

Prečo sme ho zrušili?

Napriek tomu v našom Trestnom zákone už takýto trestný čin neexistuje. Aj to napomohlo súčasnému stavu. Je zaujímavé, že napriek výhre v uvedenom spore došlo k eliminácii tohto ustanovenia z Trestného zákona. ESĽP v prípade Lešnik pritom zdôraznil, že prokurátori sú štátni zamestnanci, ktorých úlohou je prispievať k riadnemu výkonu spravodlivosti. Tvoria tak súčasť súdneho systému.

Je vo všeobecnom záujme, aby rovnako ako sudcovia, požívali prokurátori dôveru verejnosti. Štát by ich mal teda chrániť pred neopodstatnenými obvineniami. Nie je pochýb o tom, že v demokratickej spoločnosti sú jednotlivci oprávnení komentovať a kritizovať justíciu a jej predstaviteľov. Takáto kritika však nesmie prekročiť určité hranice.

KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Pirošíková pre eReport: Generálna prokuratúra na rozdiel od iných orgánov, koná zákonne!

Odoberať
Upozorniť na
3 Komentáre
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovaných
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre