Európska únia sa rozširuje a rozširovať sa chce aj naďalej, pričom mnohí politici tvrdia, že to je pre ich krajiny to najlepšie riešenie. Že to tak zrejme nie je potvrdzuje aj novo sa tvoriace spoločné hospodárske zoskupenie BRICS, v ktorom sú už Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, pričom záujem vstúpiť do neho majú aj ďalšie krajiny. Nie práve pozitívny názor na spojenie EÚ a východná Európa má nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku.
Západu platíme ročne stovky miliárd
Na Slovensku počúvame zo všetkých strán aká je pre nás Európska únia výhodná, pričom tí, ktorí tvrdia opak sú odmietaní a doslova zatracovaní. Že ale môžu mať predsa len pravdu ukazujú aj vyjadrenia nositeľa Nobelovej ceny za ekonomiku Josepha Stiglitza. Magazín Slovensko v statuse prináša jeho vyjadrenia o tom, že východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nebola vstúpila do EÚ. „Východná Európa je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom. V súčasnosti platí Západu a hlavne Nemecku 300 – 400 miliárd dolárov ročne,“ vysvetlil hneď v úvode Stiglitz.
Keby východná Európa vystúpila z EÚ a zastavila túto obrovskú dotáciu, ktorú vypláca Západu, mohla by byť dvakrát bohatšia.
Joseph Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku
Podľa vedca, ktorý je okrem ocenenia známy aj predpovedaním spľasknutia „dotcom bubliny“, ako aj krízy v roku 2008, je východná Európa v typickom „zovretí domínií“, známy aj z čias Rímskej ríše. Systém podľa neho funguje po stáročia. „Aplikovalo to napríklad aj Anglicko v Indii – tam v mene kráľovnej vyhlasovali maharadžov. A potom spolu vysávali obyčajných ľudí,“ uvádza ďalej Stiglitz.
Mohli sme byť dvakrát bohatší
Eurofondy a vysoko platené miesta v EÚ sú podľa neho pre hŕstku úradníkov iba „úplatkom“ pre elitu. „V súčasnosti je EÚ presne taká. Západ, ale hlavne Nemecko podpláca miestnu elitu cez európske fondy. Elita prináša štát do EÚ a mení členstvo na absolútne náboženstvo, vrátane represie proti tomu, kto je proti nej. Trh príslušnej krajiny je zachytený a podojený v prospech západných korporácií.
Deje sa tak cez dodávky elektriny, vody, vykurovania, cez západný tovar monopolizovaný v obchodných reťazcoch, cez ďaleko väčšie a pre miestne podnikanie nedosiahnuteľné rozpočty na reklamu, marketing, cez nákup médií atď,“ konštatuje nositeľ Nobelovej ceny.
Mohlo by vás zaujímať:
Pomer medzi fondmi a vyčerpanými trhmi je podľa Josepha Stiglitza horší ako 1:10. „Keby východná Európa vystúpila z EÚ a zastavila túto obrovskú dotáciu, ktorú vypláca Západu, mohla by byť dvakrát bohatšia. Minimálne! Tým by sa spoločnosť upokojila a výrazne by sa znížil aj tlak na emigráciu, čo je ďalší spôsob ako ju vysávať. Západ prostredníctvom vyšších miezd odoberá najlepších špecialistov Východu, a tým zväčšuje rozdiely,“ uzavrel nositeľ Nobelovej ceny.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Je EÚ pre nás naozaj taká výhodná? Nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku si to vôbec nemyslí