Dorota Nvotová: O chlapoch, alkohole a bohémskom živote

Keď si zaspomínate na bývalých partnerov, stretli ste už osudového muža, najväčšiu lásku?

To sa tak nedá povedať. Za nikým nebanujem. To by som musela za niekým banovať. A také nie je…

Posledný vzťah ste mali s Petrom Konečným. Navonok to vyzeralo ako veľmi rýchle a silné vzplanutie, no malo aj rýchly koniec. Prečo?

Stáva sa. Dohodli sme sa s Petrom, že o tom nebudeme hovoriť…

Predtým chodil Peter Konečný s prezidentkou Slovenskej republiky. Bavili ste sa spolu aj o Zuzane Čaputovej?

Ja si myslím, že v každom vzťahu sa ľudia bavia, pokiaľ sú k sebe úprimní, aj o svojich predošlých partneroch. Do istej miery sme sa o tom bavili aj my.

Posledná otázka k tejto téme. Čo vám na Petrovi imponovalo?

Prosím, neriešme túto tému.

Máte za sebou viacero vzťahových skúsenosti. Čo vás na mužovi priťahuje?

Humor je na prvom mieste. Bez toho neviem existovať. Mužské telo nevnímam vôbec. Ja sa vždy zaľúbim do duše. Až potom začnem hľadať telo na základe toho, že sa zamilujem do duše. Keď sa pozriete na škálu mojich bývalých, mala som naozaj rôzne typy mužov. Môže to byť aj vozíčkar, aj storočný človek, no musí to byť vždy o jeho duši. Muž ma musí zaujať humorom. A potom tam musia byť aj iné hodnoty. U mužov mám rada dobrotu. Keď je žena mladšia, tak sa jej páčia grázli. A takí ľudia, ktorí sú šarmantní a majú veľké ego . Čím som staršia, tým menej chcem. Páči sa mi, keď má muž nastavený hodnotový systém podobne ako ja. Ak máme podobný názor na politiku, ekológiu, či iné témy, vždy je to veľmi fajn. Možno keby mal muž iné hodnoty ako ja, aj do takého by som sa zaľúbila a potom by som sa s ním hádala. Ťažko povedať. ( smiech).

Chceli by ste sa ešte vydať?

Nikdy som nebola typ, ktorý by sa túžil vydávať. Nikdy som si za tým cielene nešla. Bola to u mňa skôr zhoda okolností. Pre mňa je svadba príjemný žúr na počesť oslavy lásky. Ale nič viac. Vidíme, ako vzťahy po svadbe nefungujú, takisto vidíme, ako ľudia, ktorí nie sú zobratí, vedia byť spolu viac ako tridsať rokov. Čiže to nemá dnes žiadne hodnotové opodstatnenie. V dnešnom západnom svete určite nie. Svadba má byť žúr oslavy lásky, kde pozveš svojich priateľov a najbližších, ktorí vás dvoch majú radi. To je všetko…

Chceli by ste ďalšie dieťa?

To je otázka, ktorú v sebe riešim už dlhšie. Bezprostredne po Filipkovi som myslela, že áno. Teraz sa mi to ťažko predstavuje, keďže žijem sama. Pocitovo si to viem predstaviť, no technicky nie. Chcela by som mať ešte určite dievčatko. Už som však aj dosť stará. Netlačím na pílu, ani to nejako neuzatváram. Navyše môj syn nechce novorodeniatko, tvrdí, že si musíme adoptovať desaťročného chlapca. Takže tak.

Dlhé roky fajčíte. Neplánujete s tým skončiť? Alebo vám to pasuje k bohémskemu spôsobu života?

Nemám bohémsky spôsob života. Bohémsky spôsob života je taký, pri ktorom sa veľa žúruje. Ja to vôbec nerobím. Mňa večer vonku neuvidíte a v krčme už vôbec nie. Jedine, že by som tam v ten večer koncertovala. To je jediné, kedy idem reálne von. Keď mám koncert, tak si dám dva poháre whiskey na trému. To je všetko. Takto ja narábam s bohémskym spôsobom života. Nechodievam von posedieť si s kamarátmi ani za triezva. Som doma s dieťaťom a nechcem ho dávať varovať. To by som v živote nedopustila! Dosť, že mi musia syna varovať, keď hrám koncerty. Už vtedy mi je to ľúto. Keď mám partnera, tak chcem byť aj s ním. Nedá sa to urobiť tak, že nechám varovať cudziemu chlapovi dieťa a ja pôjdem do krčmy. Nie som veľmi krčmový typ. Rada chodím do krčmy cez deň, na kávu, pracovať, urobiť rozhovory a stretnúť sa so známymi. Nie som večerný typ. Nebaví ma chľastať, mňa otravuje nebyť triezva. Všetci si myslia, že som na tráve, na chľaste a na drogách. No to som nikdy nebola.. .Neznamená to, že som nikdy neskúsila trávu, no nikdy som nebola hulič.

Precestovali ste svet, máte množstvo pracovných a umeleckých skúseností. Čo ste sa za tie roky naučili o sebe?

Ježiš, dobrá otázka. Toto sa ma ešte nikto nikdy nespýtal, to je super. Naučila som sa o sebe, že som odvážnejšia, ako som si myslela. A že som aj krehkejšia, ako som si myslela. Paradoxne som objavila tieto dva extrémy. Naučila som sa o sebe, že v extrémnych krízových situáciach dokážem zachovať neskutočný pokoj. A idem racionálne. Keď ide do tuhého, tak sa zo mňa stane stroj, ktorý normálne rieši veci racionálne a robí správne rozhodnutia. V momente, keď sa z krízovej situácie dostanem do bezpečia, v sekunde sa zosypem a vyplačem. Toto som zistila až v Himalájach. Celý život som si myslela, že nemám orientačný zmysel. Potom som pochopila, že nemám orientáciu iba v európskych západných mestách. Mám ju však v prírode a tých chaotických ázijských mestách. Napriek tomu, že som veľmi výrečná, som sa v minulosti ťažko socializovala. V škole si o mne vždy mysleli, že som nejaká divná. Aj keď sa chodievalo v škole fajčiť za školu, tak ma nikdy nezavolali. Bola som taký outsider. Určite aj mojím pričinením. Z toho nikoho neviním. Zistila som, že dnes sa dokážem super socializovať, najmä v Ázií. Možno je to tým, že tí ľudia sú mne podobní. Keď mám absťák z Ázie, tak vybehnem na dva dni do rómskej osady a som v pohode.