Emeritný sudca a „eso,“ na oblasť Ústavy JUDr. Ján Drgonec, DrSc. nám poskytol rozhovor k referendu, demokracii a jej princípom. Vyjadril sa i k predstaviteľom vládnej garnitúry a magisterke Čaputovej. A ja musím dodať, že by sa tento rozhovor mohol kľudne uvádzať aj s názvom : S doktorom Drgoncom úsmevne o smutných časoch a súmraku demokracie.
Mohlo by vás zaujímať
Pán doktor ste erudovaný odborník na ústavné právo. Sú podľa vás zásahy do Ústavy SR, ktoré vykonala súčasná vládna garnitúra v poriadku? Ak nie, mohli by ste uviesť príklad?
V čase po voľbách vo februári 2020 sa Ústava SR menila skôr kvôli „zárezu na pažbe,“ ktorý si ex ministerka Kolíková želala do zbierky, ako kvôli tomu, že bol dôvod meniť Ústavu SR. Veci vhodné na zmenu zostali v Ústave SR nedotknuté.
Názorným príkladom je, že v súlade s ústavou celá vláda, ba aj celý parlament môže byť zložený z cudzích štátnych príslušníkov a z na Slovensku neexistujúcich národnostných menšín. Inak povedané, ústava nevytvára podmienky pre zaručenie bezpečnosti štátu.
V Ústave SR máme zakotvené aj referendum. Rovnako i demokratické zriadenie a už v článku 2 stojí, že moc pochádza od občanov. Ako sa pozeráte Vy na inštitút referenda?
Referendum je prostriedok priamej demokracie. Na rozdiel od zastupiteľskej demokracie, v ktorej o všetkom „rozhodujú“ poslanci, v priamej demokracii rozhodujú voliči. V prípade vážneho záujmu o rozhodnutie, kúpiť hoci sto päťdesiat poslancov je hračka. Napokon to nemusí vyjsť ani na veľké peniaze.
Je podľa vás v poriadku, ak prezidentka odmietne prísť osobne prevziať podpisové hárky k referendu, ak vyhlasuje, že je prezidentkou všetkých občanov?
Čia prezidentka je magisterka Čaputová, o tom už rozhodoval aj okresný súd. Do toho nevŕtajme. Právomoc každého orgánu štátu je vznešené pomenovanie pre čosi, čo štátny orgán má za úlohu urobiť. Čo je povinný urobiť.
Magisterka Čaputová pri preberaní podpisových hárkov odmietla splniť ústavnú úlohu hlavy štátu. Trápne, malicherné gesto, ktorým sa zavďačovala tomu, kto ju úkoluje. Nech je to ktokoľvek. Vedela, do čoho ide, keď skladala prezidentský sľub, aby sa stala hlavou štátu? Vedela, v ktorom štáte preberá funkciu?
A ak pri jeho vyhlásení povie, že ide o politickú kampaň jednej strany a že ona nebude občanov vyzývať, aby prišli k urnám, ani ich odrádzať?
Premiér sa rovnako vyjadril, že ide len o kampaň Smeru, lebo “Fico sa bojí basy.”
Na Slovensku bude znovu dobre, až sa basy začne báť Heger.
Ak by však občania boli spokojní, žiadny politik by predsa nevyzbieral dostatočné množstvo podpisov…
Samozrejme. To je vzťah priamej úmery.
Ako vnímate to, že sa prezidentka dvakrát v tejto veci obrátila na ÚS SR. Mám na mysli prvý a súčasný pokus.
Prvým vsadila na istotu, že jej ústavný súd povie, čo chce počuť. Hoci dvaja prezidenti SR pred ňou už rovnaké referendum vyhlásili. Vo vzťahu k druhému referendu Čaputová návrhom na ústavný súd ťahala čas. V hokejovej terminológii „zašliapavala puk pri mantineli.“ Ako úspešne!
Remišová a spol unisono tvrdia, že nejde o občanov, ale o Fica. Digitálna líderka sa opakovane vyjadrila, že je to krajne nezodpovedné, keďže sme v kríze a referendum bude stáť nemalé peniaze. SaS zašla ešte ďalej, “má ho zaplatiť Fico, lebo si dosť nakradol.”
Slovensko má s referendom neustále problémy. Vládnych politikov privádza k nevoľnostiam, srdcovým a mozgovým záchvatom. Pripomínam len toľko, že Slovenská republika sa mala odčleniť od Česka po referende, ktoré sa pre strach politikov o svoje bydlá nekonalo.
Nik z nich ale nehovorí o vôli ľudu. O tom, že v demokracii by malo byť referendum základným právom. Ani o ľuďoch samotných. Je podľa vás toto referendum naozaj len kampaňou Fica?
To je bohapustá lož. Nejde o Fica, ale o spôsob života nás všetkých. Myšlienku o Ficovej hre, ak možno hovoriť o myšlienke, ako prvý vyslovil Juraj Šeliga. Politika je hra. Každý politik nejakú hrá. Chce byť úspešný. Chce víťaziť. Fico ako Šeliga. Celkom nepodstatné je, či hlasovanie o zmene ústavy v referende je Ficova hra.
Podstatné je, či tá hra je podľa ústavy alebo v rozpore s ústavou. Ak ide o hru v súlade s ústavou, nedá sa nájsť zámienka pre odmietnutie referenda o zmene ústavy.
Je podľa vás takéto referendum na Slovensku potrebné?
V chode spoločnosti sú udalosti, ktoré spoločnosť zásadne menia. V slušnej spoločnosti by o takých veciach mali rozhodovať všetci. Nielen hlúpi a skorumpovaní poslanci. Referendum nie je v takých okamihoch alternatívou, ale jedinou možnosťou.
Matovič nedávno pre TV Noviny uviedol, že “žiadna vláda po nás nebude, my tu budeme navždy.” Je takéto vyhlásenie v demokracii normálne?
Nie je, ale my nie sme demokracia. Normálna ani nenormálna.
Okrem referenda sa u nás veľa hovorí aj o slobode slova. Štátny tajomník Stančík sa vyjadril, že “slobodu slova a demokraciu treba chrániť blokovaním škodlivých názorov,” Ďalej v parlamente prešiel blokovací zákon, ktorý dáva právomoci NBÚ.
Rada pre mediálne služby zase dostala nové kompetencie a môže blokovať “hoaxy a dezinformácie,” na sociálnych sieťach a platformách. Policajná stránka Hoaxy a Podvody, ktorá je zrejme financovaná z peňazí daňových poplatníkov, v podstate nespĺňa iný účel.
Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci 000 Flavus k spojenej sťažnosti č. 12468/15, č. 23489/15 a č. 19074/16 má precedentný účinok s morálnym posolstvom: ak cenzorský orgán zablokuje prístup k celému webu, hoci web obsahuje aj informácie, ktoré podľa vnútroštátneho práva sú nezávadné, dôjde k porušeniu článku 10 odsek 2 Dohovoru.
Sme ešte právny štát a demokratické štátne zriadenie?
Závidím vám optimizmus. Chceli sme byť právny štát s demokratickým štátnym zriadením. Po oboch sme túžili v novembri 1989.
Rútime sa krok za krokom k totalite?
Áno. Rútime. Až sa plne „stotalitarizujeme“ zistíme, že každá sranda sa skončila. Že máme dôvod banovať. A že sme sa mali brániť, dokiaľ to šlo.
Patrí cenzúra k demokracii?
Cenzúra k demokracii patrí presne tak, ako Čaputová, Remišová, Heger, Naď či Mikulec. V chémii platí, že voda sa nesmie liať do kyseliny.
To platí aj o Čaputovej a všetkých vyššie menovaných. Prichádzame na to rovnako bolestne ako neopatrný laborant pri vylievaní skúmaviek. Len sa zbytočne budeme oplachovať pod tečúcou vodou.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Doktor Drgonec pre eReport: Cenzúra patrí k demokracii asi tak ako magisterka Čaputová a Heger!