Je vojnový konflikt na Ukrajine, ktorá bojuje proti Rusku „extrémne mediálne nafúknutý“? Myslí si to a otvorene o tom hovorí, slovenský politický mediálny komentátor, historik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár. Portál eReport sa nemusi stotožňovať s názormi osôb, ktoré uverejňuje.
„Skutočnosti, ktoré sa papalášom nehodia“
„Pri nedávnom takmer partizánskom spomínaní na 17. november 1989 a minulú éru, som si aj ja spomenul na zopár skutočností, ktoré sa dnešným papalášom nehodia do celkového obrazu tej doby. V poslednom štádiu svojej existencie komunistický režim vypol rušičky západných médií, lebo si uvedomil, že je to úplne zbytočné – počúvali sme Slobodnú Európu, Hlas Ameriky a BBC v kuchyni tak, že sme rádio vložili do rúry, kde bol lepší signál. Pritom, povedzme si otvorene, aj Slobodná Európa bola plná propagandistických nezmyslov, výmyslov a cielených dezinformácií. Súčasná moc nie je ani natoľko dôvtipná, aby dôverovala svojim občanom, že vedia rozoznať propagandu od reality a vyselektovať si potrebné informácie,“ píše Chmelár v príspevku na sociálnej sieti.
Porušovaná sloboda slov a pluralita názorov?
Cenzúra opačných názorov? V dnešnej dobe, kedy svet sužujú vojnové konflikty, v ktorých sú častokrát aktérmi dve svetové veľmoci je dôležité, vnímať skutočnosti triezvo, pretože po väčšine prípadov je realita a pravda z časti na oboch stranách.
„Plošný zákaz ruských médií je naozaj niečo, čo zažili iba naši starí rodičia počas fašizmu. Keď Západ bojoval proti nacistom, nikto neklamal v snahe ukázať, že Nemci sú zbabelí, nešikovní alebo že nevedia bojovať. Nikto nepísal, že Nemci sú hlúpi, technologicky zaostalí a že nevedia vyvíjať nové zbrane. Zvíťazili sme i vďaka tejto schopnosti neklamať si a sľúbiť si skôr „krv, pot a slzy“ ako ľahké víťazstvá. My dnes vykresľujeme Rusov ako monštrá, prijali sme v ich prípade princíp kolektívnej viny, na rozdiel povedzme od moslimov Rusov môže urážať ktokoľvek, kto má chuť, môžete ich ponižovať akokoľvek, môžete ich nazývať podľuďmi a nikto sa nepostaví na ich obranu, je to ideálny terč pre zbabelcov. Zakazujeme ruský balet, ruských skladateľov, ruské filmy a dokonca i ruské rozprávky (ako RTVS či TV JOJ).“
Chmelár varuje pred jednostrannou propagandou
„O skutočnej situácii na fronte nemáme takmer žiadne overené informácie, médiá sú katastrofálne jednostranné a kŕmia nás Zelenského propagandistickými videami, ktorým už nemožno uniknúť nikde – ani na filmových festivaloch či športových podujatiach, kde ľudia naozaj nechodia na to, aby počúvali zúrivo demagogické politické prejavy autoritatívneho lídra, ktorý pripomína príhovory „otca“ v temnom sci-fi filme Equilibrium.
Mohlo by vás zaujímať:
„Vnímavý čitateľ, poslucháč či divák už dávno vie, že vojna neprebieha tak, ako ju popisujú naši politici a im naklonené médiá a správy o tom, že ruská armáda je v rozklade, sú skôr na smiech. Neviem, kto z vás si ešte spomenie na správy z vojny v Iraku, keď sa americkí vojaci sťažovali, že keď potrebujú novú výstroj, trvá schvaľovací proces viac než rok a že si musia kupovať vybavenie sami. Bolo by zaujímavé urobiť porovnanie, ako je to s bojaschopnosťou americkej a ruskej armády, ale do tohto sa mainstreamoví analytici nehrnú. Počas dvadsiatich rokov okupácie Afganistanu západní spojenci zažívali debakel za debaklom a hoci sa medzi nami našli kritickí intelektuáli, ktorí poukazovali na neudržateľnosť situácie a absurdnosť zotrvávania našich vojakov v tejto nehostinnej krajine, naše vlády sa tvárili, že majú situáciu pod kontrolou a vyvolávali dojem opodstatnenosti okupácie, až do posledných hodín, kedy prišlo k zrúteniu okupačnej správy a oni odtiaľ museli utekať ako potkany. Čo je však ešte dôležitejšie – po každom takomto debakli, či už v Afganistane, Iraku, Sýrii či Líbyi, keď sa ukázalo, že kritici týchto operácií nie sú extrémisti a antiamerické živly (ako nás nazývali), ale že máme pravdu, sa nezmenilo vôbec nič,‘ píše historik.
Eduard Chmelár v príspevku ďalej pokračuje: „Racionálne uvažujúci ľudia by očakávali aspoň reformu armády, transformáciu systému velenia, zmenu stratégie alebo zásadné personálne čistky, ale nestalo sa vôbec nič. Rovnaké postupy sa opakovali v nasledujúcich vojnách, momentálne na Ukrajine a nič nenasvedčuje tomu, že by sa z toho mohli Spojené štáty a ich spojenci v NATO poučiť. Hoci propagande, že Rusko sa každú chvíľu zrúti a Putin je nový Hitler, veria už len slaboduchí a pochybuje o nej dokonca už aj americké velenie, naše ministerstvá zahraničných vecí a obrany chrlia dennodenne fanatické výzvy, že treba bojovať (do posledného Ukrajinca?) a že len vojenské víťazstvo znamená mier. V kontraste s týmito militantnými politikmi pôsobia ako živá voda slová pápeža Františka, ktorý nás trpezlivo vyzýva.“
„Nevzdávajme sa. Mier je možný. Je však potrebné, aby všetci pracovali na demilitarizácii sŕdc a začali tým vlastným. Potom zneškodníme a odzbrojíme násilie,“
povedal v piatok tento svätý muž a zdôraznil: „Všetci musíme byť pacifistami.“
„Mier nedosiahneme zbraňami“
„Zelenskyj nie je ani priateľom mieru, ani priateľom slobody. Chcieť mier, nie iba prímerie, ktoré by azda slúžilo len na opätovné vyzbrojenie. Skutočný mier, ktorý je plodom dialógu. Nedosiahne sa to zbraňami, pretože tie neporazia nenávisť a smäd po nadvláde, ktoré sa takto znovu objavia, možno inými spôsobmi, ale objavia sa znovu.“ Prosím vás, pripomínajte tieto slová Čaputovej, Hegerovi, Káčerovi, Naďovi a podobným vždy, keď sa budú chcieť oháňať pápežom, vmeťte im tieto apely do tváre, aby nemohli prekrúcať jednoznačný zmysel tohto posolstva.Spojené štáty investovali za deväť mesiacov do vojny na Ukrajine astronomických 91,3 miliárd dolárov.,“ uzatvára Chmelár na sociálnej sieti.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Chmelár: Zelenskyj nie je ani priateľom mieru, ani priateľom slobody!