Vojna na Ukrajine opäť rozdelila našu spoločnosť. Po koronakríze prišla ďalšia, tentokrát však iná, ešte horšia. Začali sa totiž čistky proti tým, ktorí nejakou formou neodsúdili ruskú agresiu na Ukrajine, či Rusko a Putina nevideli ako najväčších vrahov.
V situácii, keď sa akékoľvek pochybovanie, otázky a pripomínanie nepríjemných skutočností označuje za zľahčovanie vojny, treba byť naozaj v strehu.
Do nemilosti slovenských „vyháňačov diabla“ sa dostal aj politický komentátor, publicista, historik a neúspešný kandidát na prezidentka Eduard Chmelár, ktorý bol kritizovaný za šírenie proruských dezinformácií. Jeho slová však, zdá sa, triafali a triafajú do živého, pretože mnohé sú na reálnom základe. Tentokrát varuje pred nezodpovednou politikou dvojitých metrov, nenávisťou a pred hospodárskou samovraždou.
Každý normálny človek odsudzuje vojny a násilie
Eduard Chmelár sa sa v rozhovore, ktorý zdieľal na sociálnej sieti netají tým, že súhlasí s českým exprezidentom Václavom Klausom, ktorý povedal, že Putinovo hlúpe rozhodnutie dalo progresívcom krídla – čo robili potichu, robia teraz otvorene.
„Z tohto hľadiska treba vojnu na Ukrajine považovať za významný a veľmi nebezpečný medzník – nielen geopolitický. V situácii, keď sa akékoľvek pochybovanie, otázky a pripomínanie nepríjemných skutočností označuje za zľahčovanie vojny, treba byť naozaj v strehu. Sme svedkami postupnej zmeny režimu na autoritatívny – a ak sa nechceme jedného dňa prebudiť v diktatúre, musíme tieto zámery odhaľovať a upozorňovať na nich,“ konštatuje politický komentátor, ktorý čo-to pripomína aj spoluzakladateľovi Denníka N Tomášovi Bellovi.
Spomeňte na zbombardovanie nemocnice Lekárov bez hraníc v afganskom meste Kandúz. To nebolo tak dávno (1. októbra 2015), Vzdušné sily USA zavraždili pri nálete 42 ľudí. To je viac obetí ako bolo doteraz všetkých úmyselných i neúmyselných útokov na ukrajinské nemocnice.
Ten vraj moralizuje, že je našou povinnosťou neodvracať zrak od mŕtvych ukrajinských detí, a preto mu jednoducho nemôže robiť nič iné ako pripomenúť, že ako editor denníka Sme počas vojny v Iraku zrak odvracal pravidelne. „Pochopte, že takýmto ľuďom nemôžem uveriť, keď kvília nad zbombardovanou nemocnicou na Ukrajine, ak ich nechalo chladnými 30 zbombardovaných nemocníc, 300 zničených škôl a 2500 mŕtvych civilistov počas bombardovania Juhoslávie silami NATO, alebo dokonca cynicky tvrdia (ako poslanec Osuský), že Srbi si to zaslúžili,“ píše Chmelár, podľa ktorého každý normálny človek odsudzuje všetky vojny, každé násilie, akékoľvek porušovanie medzinárodného práva. Lenže to zatiaľ robia len máloktorí z nás, a práve toto musíme pochopiť.
Musíme raz a navždy skoncovať so systémom vojen
Historik Chmelár ale pripomína aj ďalšie zverstvá, ktoré páchali súčasní „mierotvorcovia“ spoza oceána. „Pamätáte si na beštiálny masaker v irackej Fallúdži z novembra 2004? Americké jednotky tam povraždili desiatky, možno stovky civilistov, strieľali do neozbrojeného davu, strieľali do ľudí, ktorí sa usilovali v panike preplávať rieku, zrovnali so zemou tisíce obytných budov, desiatky škôl a moslimských svätýň, použili zakázané zbrane (biely fosfor) a napriek tomu, že sa rozšíril hlad a nedostatok vody, znemožnili Červenému polmesiacu vstup do obkľúčeného mesta. V masovom hrobe našli desiatky tiel civilistov so zaviazanými očami a nohami, zastrelených odzadu – za vinníka bola označená americká armáda,“ pripomenul Chmelár historické fakty.
O tom, že je Rusko v tejto vojne agresorom, nemôže byť žiadnych pochýb. Ale vo vojnách páchajú zverstvá nielen agresori.
„Alebo si spomeňte na zbombardovanie nemocnice Lekárov bez hraníc v afganskom meste Kandúz. To nebolo tak dávno (1. októbra 2015), Vzdušné sily USA zavraždili pri nálete 42 ľudí. To je viac obetí ako bolo doteraz všetkých úmyselných i neúmyselných útokov na ukrajinské nemocnice. O vraždení palestínskeho obyvateľstva by sme mohli napísať knihu, ale jednu vec si predsa len pripomeňme. Pýtate sa, odkiaľ sa Rusi naučili tú demagogickú výhovorku, že vraj bombardujú obytné domy plné ľudí preto, lebo sa tam schováva ukrajinská armáda, ktorá používa civilistov ako živé štíty? Správne, naučil ich to Izrael, ktorý takto ospravedlňuje bombardovanie palestínskych nemocníc, škôl, bytoviek, lebo vraj sú tam teroristi. Desiatky vojen a vždy je to rovnaké,“ tne do živého „dezinformátor“ Eduard Chmelár, podľa ktorého musíme raz a navždy skoncovať so systémom vojen a obnoviť medzinárodný poriadok.
Buča mu pripomenula udalosti z obce Račak
Náš neúspešný prezidentský kandidát je veľmi opatrný aj pri hodnotení takých udalostí, aké sa stali v ukrajinskom meste Buča. „Ukrajinská propaganda začala ihneď kričať, že je to nová Srebrenica. No, mne to tiež pripomenulo incident v jednej obci v bývalej Juhoslávii – ale tá sa volala Račak. V tejto kosovskej dedine našli 15. januára 1999 mŕtve telá 45 ľudí v civilných šatách. Albánci obvinili z masakru Srbov. Srbská strana to však rázne odmietla a tvrdila, že sú to
mŕtvi bojovníci kosovskej teroristickej organizácie UCK, ktorých obliekli do civilných šiat a naviezli na jedno miesto, aby vyvolali dojem hromadnej popravy. A hoci aj dvaja francúzski novinári potvrdili, že s telami sa manipulovalo, incident v Račaku poslúžil Američanom ako casusbelli – dôvod útoku na Juhosláviu,“ vyťahuje Eduard Chmelár ďalší incident.
„Nemôžem tvrdiť, že incident v Buči je to isté. Ale mám dosť skúseností na to, aby som nerobil predčasné závery. V tomto prípade môžeme volať len po dôkladnom vyšetrení tohto strašného zločinu. O tom, že je Rusko v tejto vojne agresorom, nemôže byť žiadnych pochýb. Ale vo vojnách páchajú zverstvá nielen agresori,“ prízvukuje „nežiadúci“ politický analytik, ktorý zároveň varuje, že po tomto globálnom konflikte Slovensko nemusí zostať na mape.
Upozornil na nebezpečnú geopolitickú šachovnicu
Chmelár pripomína aj to, že maďarský premiér Viktor Orbán vyhral vo víkendových
voľbách preto, lebo ponúkol Maďarom to, čo považujú v tejto chvíli za najdôležitejšie – mier a bezpečie. My sa, naopak podľa neho, ani nezamýšľame nad tým, čo to bol za šialený nápad fakticky vstúpiť do vojnového stavu s niekým, kto nezaútočil na nás, zničiť si preto vlastnú ekonomiku a naivne dúfať, že Európska únia nám pomôže. Analytik tvrdí, že to, čo robíme je samovražda štátu v priamom prenose.
Nechceme financovať vojnu ruského diktátora, tak budeme financovať americké šialené zbrojenie a krvavé režimy v arabskom svete. Spojené štáty sa správajú ako svetový upír.
„Bez dostatočných zásob plynu a ropy tento štát s najhoršie udržateľnými financiami v Európe do niekoľkých mesiacov skolabuje. Slovenské fabriky prepustia státisíce zamestnancov. Lekári, učitelia, policajti, hasiči, skrátka štátni zamestnanci nedostanú výplaty. A títo blázni sú ochotní toto všetko riskovať pre mokrý sen o zelených energiách, o ktorom aj tak vedia, že v priebehu najbližších rokov je nereálny,“ krúti hlavou Eduard Chmelár, ktorý ešte poukazuje na jednu
zaujímavosť: „Najprv liberáli vykrikovali, že Rusko je nepriateľ. A keď označilo Rusko za nepriateľa nás, začali sa rozčuľovať, že čo si to Moskva dovoľuje.“ To, čo robíme, je podľa Chmelára úplne choré, je to samovražda štátu v priamom prenose.
Už vraj pomôže iba revolúcia
„Nechceme financovať vojnu ruského diktátora, tak budeme financovať americké šialené zbrojenie a krvavé režimy v arabskom svete. Spojené štáty sa správajú ako svetový upír,“ konštatuje ďalej Chmelár podľa ktorého je dôležité aspoň vedieť, o čo hrá na tejto nebezpečnej geopolitickej šachovnici Slovensko. „Krach štátu s takýmto stavom verejných financií je v prípade odstavenia ruských dodávok energií takmer istý. Na konci tohto scenára bude v horšom prípade strata majetkov, strata identity, strata akejkoľvek manévrovacej schopnosti a pád do obdobia o storočie dozadu,“ varuje neúspešný prezidentský kandidát, ktorý sa vraj čoraz častejšie zamýšľa nad tým, že Slovensku, ale v širšom meradle aj Európe, už pomôže iba revolúcia. „Revolúcia, ktorej sa desím, lebo ako historik viem, aké nepredvídateľné následky prináša, ale ktorá je nevyhnutná, ak chceme rozpliesť toto klbko nezmyselných, neefektívnych a nespravodlivých vzťahov, ktoré nás sťahujú do záhuby,“ končí svoje zamyslenie sa Eduard Chmelár.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Chmelár hodnotí udalosti v Buči opatrne a varuje: To, čo robíme, je samovražda štátu v priamom prenose