Politický analytik a komentátor Eduard Chmelár si myslí, že minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) v otázke možného poskytnutia obranného systému S-300 Ukrajine hrá so Slovenskom nebezpečnú hru a vyzýva na jeho zastavenie. Za podozrivú považuje aj intenzitu, s ktorou sa o náš systém S-300 zaujíma americká administratíva.
„Fakty sú nasledovné: americká spravodajská stanica CNN v stredu informovala, že Slovensko predbežne súhlasilo, že pošle svoj kľúčový systém obrany S-300 Ukrajine. Veľvyslanectvo SR vo Washingtone síce odmietlo správu komentovať, ale hneď na druhý deň prišiel do Bratislavy minister obrany USA Lloyd Austin a netajil sa tým, že presne o toto mu ide. Jeho slovenský partner vzápätí predviedol na tlačovej konferencii svoju typickú zahmlievaciu hru plnú poloprávd, pri ktorej sa na chvíľu zahral na vlastenca a tvrdil, že on sa systému S-300 nevzdá, ak Slovensko nedostane náhradu. Ale keďže Jaro Naď je svojím povolaním zbrojársky lobista a svojou povahou predovšetkým kšeftár, predpokladám, že skôr čaká na výhodnú ponuku,“ píše Chmelár na sociálnej sieti.
Američania si tu vraj vždy riešili len svoje záujmy
Podľa analytika je zjavne naivné si myslieť, že sem v týchto časoch členovia americkej vlády jazdia častejšie kvôli priateľským návštevám: „Členovia americkej vlády nikdy nechodievali na Slovensko ako priatelia. Chodievali sem spravidla ako predstavitelia impéria, ktorí prišli svojich vazalov požiadať o službu. Takto prišiel na Slovensko v novembri 2002 minister obrany USA, jeden z hlavných architektov vojny v Iraku a vôbec jeden z najväčších vojnových zločincov od konca studenej vojny Donald Rumsfeld, aby presvedčil premiéra Dzurindu, aby sa pridal k tzv. koalícii ochotných, ktorá o štyri mesiace zaútočila na Irak. Ďalší americký minister obrany prišiel až včera – aby nás požiadal o odovzdanie systému S-300 Ukrajine.“
Názor, že politika veľmocí je tvrdo realistická, či už sa jedná o USA, Rusko, alebo Čínu, vo verejnej diskusii rozhodne nie je ojedinelý a zjavne sa s ním stotožňuje aj Chmelár. „Nikdy sme so Spojenými štátmi neudržiavali skutočné priateľské vzťahy. Taká superveľmoc ako USA nemá vo svete priateľov, iba záujmy,“ tvrdí.
Zatajuje nám vláda závažné informácie?
Chmelár naviac naznačuje, že vláda má ďaleko od úprimnosti k svojim vlastným občanom, keďže sa až príliš veľa zásadných informácií dozvedáme zo zahraničných médií, vrátane amerických: „Slovensko sa v poslednom čase dozvedá tie najzávažnejšie informácie, ktoré sa ho týkajú, nie od vlastnej vlády, ale zo zahraničných médií. Minister obrany Jaro Naď už tradične obvinil z klamstva (po New York Times a Sky News) aj CNN, ale pravdou je, že doteraz všetky správy, ktoré priniesli, sa ukázali ako pravdivé. Chyba teda nebude v prestížnych svetových médiách, ale v netransparentnom spôsobe informovania Hegerovho kabinetu.“
Pomáhame Ukrajine dostatočne?
Jedným z najčastejších argumentov, prečo poskytovať Ukrajine naše vojenské vybavenie je to, že humanitárna pomoc nie je v čase vojny dostatočnou pomocou. Chmelár však tvrdí, že naša pomoc je širšia, ako si sami myslíme.
„Nemyslím si, že im práve my pomáhame málo.Pomáhame im viac, ako mnohí tušia (pravdepodobne i spravodajsky), pomáha nevídané množstvo dobrovoľníkov z celého Slovenska, čo je hádam ten najväčší prejav medzinárodnej solidarity v našich moderných dejinách,“ podotkol.
Nebezpečná Naďova hra so Slovenskom?
„Jaro Naď hrá teraz so Slovenskom extrémne nebezpečnú hru a treba ho zastaviť. Bude to ťažké, lebo na jeho blaženej tvári po stretnutí s Lloydom Austinom ste mohli vidieť, že jediný, koho v politike rešpektuje a ku ktorému vzhliada, je jeho americký tútor. Ale dodať Ukrajine najúčinnejšiu zbraň je ako postaviť sa Rusom pred mušku a myslieť si, že si nás nevšimnú. Toto už nie je o nich. To je o nás. A postaviť Slovensko do prvej línie boja za štát, ktorý nie je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie – na to jednoducho táto vláda nemá mandát,“ dodal Chmelár.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Chmelár: Naď je povolaním zbrojársky lobista a povahou kšeftár! Pri S-300 čaká na výhodnú ponuku