Na scéne je už roky, no hovorí sa o ňom až dnes. Paragraf 363 sa po viac ako dekáde svojej existencie stal témou odborníkov, politikov aj médií. Diskusie vyvolali rozhodnutia generálneho prokurátora Maroša Žilinku použiť ho pri verejne známych kauzách. Podľa vedúceho Katedry trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského Jozef Čentéš, ktorý mal sedieť na stoličke generálneho prokurátora zrušenie paragrafu by nebolo správne.
Za obmedzenie právomocí generálneho prokurátora zrušením paragrafu 363 dnes bojujú mimovládky, hovorí o tom aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, či časť politikov. Právne argumenty však podľa Čentéša hovoria za jeho zachovanie. „Paragraf 363 nie je paragrafom bohatých obvinených. To si nemyslím,“ vyhlásil človek, ktorý bol zvolený za generálneho prokurátora, ale prezident ho nikdy nevymenoval v rozhovore pre denník Pravda.
Mohlo by vás zaujímať
Mala by sa vrátiť úprava z roku 2006
Čentéš zdôraznil, že stál pri tvorbe tohto paragrafu v roku 2006. Upravuje zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, generálny prokurátor jeho použitím zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. „Keď sme uvažovali o tomto inštitúte, a to čo hovorím sa premietlo aj v dôvodovej správe, záverom tohto inštitútu bolo umožniť, aby generálny prokurátor mohol rozhodovať vo veciach v prípravnom konaní, v ktorej ešte nekonal súd. Z dôvodovej správy vyplýva, že tá úprava sa týkala najmä zrušenia či zastavenia trestného stíhania, jeho podmienečného zastavenia, postúpenia veci, alebo, ktoré v takomto rozsahu spočívali v chybnom procesnom konaní,“ vysvetľuje Čentéš.
Žiadne nadužívanie
V roku 2015 došlo k úprave pôvodného znenia. „Tento paragraf mohol generálny prokurátor využiť len pri závažnom porušení zákona. Teraz stačí „obyčajné“ porušenie zákona. Podľa mňa by sa mohol vrátiť k právnej úprave, ktorú sme tu mali od januára 2006,“ skonštatoval prokurátor. Tak či tak je podľa neho potrebné naďalej vnímať, že ide o mimoriadny opravný prostriedok.
Mimovládky ako argumentáciu v boji za zrušenie paragrafu totiž používajú, že je nadužívaný. Čísla však podľa prokurátora hovoria niečo iné. Čentéš pritom nie je jediný, kto to tvrdí. „Napríklad v roku 2020 bolo takýchto návrhov podaných generálnemu prokurátorovi 526, pričom on vyhovel v 16 percentách prípadov. Na porovnanie, v roku 2016 vyhovel v 15 percentách prípadov. To je dosť nízke číslo, ktoré svedčí o tom, že tento inštitút sa nenadužíva.“
Skúma sa len zákonnosť
Žilinka zrušil 363 rozhodnutie o vznesení obvinenia napríklad bývalému šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, majiteľovi Penty Jaroslavovi Haščákovi, či guvernérovi NBS Petrovi Kažimírovi. „Aj na základe mojich skúseností z pôsobenia na trestnom odbore Generálnej prokuratúry môžem povedať, že sme sa nikdy nepozerali na status obvinenej osoby. Domnievam sa, že aj v súčasnosti sa na Generálnej prokuratúre postupuje rovnako. Skúmali sme vždy len to, či postup a rozhodnutie policajta alebo prokurátora boli zákonné, alebo nezákonné.“
Žilinkovi je vyčítané, že Pčolinský aj Haščák už sedeli vo väzbe, kam ich poslal súd. To však podľa Čentéša nemá vplyv na rozhodovanie prokurátora, či spomínané opatrenie využije, alebo nie. Trestný poriadok podľa Čentéša stanovuje podmienky, kedy môže byť obvinený vzatý do väzby. „Jedna z týchto podmienok hovorí, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a existuje dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený. To znamená, že aj dôvodnosť vzneseného obvinenia musí skúmať sudca pre prípravné konanie alebo druhostupňový súd. Tí, ktorí tvrdia, že súd dôvodnosť trestného stíhania neskúma, nemajú pravdu. Ale nesúhlasím ani s tými, ktorí navrhujú vypustiť právomoc generálneho prokurátora skúmať zákonnosť stíhania. Akoby zabúdali na to, že aj keď totiž súd pri rozhodovaní o vzatí do väzby vyhodnotí uznesenie o vznesení obvinenia ako slabé, stále súd nemá právomoc prokurátora a nemôže naprávať pochybenie vyšetrovateľa. Ak sudca zistí, že trestné stíhanie nie je dôvodné, rozhodne o nevzatí obvineného do väzby, ale samotné uznesenie o vznesení obvinenia zrušiť nemôže. Na to tam je len prokurátor. Za zákonnosť uznesenia a prípravného konania zodpovedá v zmysle judikatúry Ústavného súdu prokurátor a nie súd.“
Ide o ľudí
Pri uplatnení paragrafu navyše podľa zvoleného ale nevymenovaného generálneho prokurátora celú vec nevidí a neposudzuje len samotná osoba generálneho prokurátora. Čentéš, ktorý na GP pôsobil vysvetlil, že trestná vec je vždy pridelená prokurátorovi trestného odboru. Ten spis preskúma a ak zistí porušenie zákona, posunie vec svojmu nadriadenému a ten zasa námestníkovi. Ak nie je prítomný generálny prokurátor, jeho zástupca môže rozhodnutie aj podpísať.
„Nemožno zabúdať ani na to, že tam je obvinená konkrétna fyzická alebo aj právnická osoba, na ktoré môže mať takéto nezákonné trestné stíhanie devastačný účinok. Hoci už v čase vznesenia obvinenia toto nebolo v poriadku, môže sa stať, že bude človek oslobodený až po desiatich rokoch. Treba prihliadnuť aj na tento aspekt,“ dodal Čentéš. Preto odporúča všetky zmeny prijímať veľmi opatrne. V trestných veciach sa totiž rozhoduje o ľuďoch, ktorí sa môžu stať aj obeťou stíhania.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Čentéš o použití paragrafu 363: Rozhodnutie vidia pred podpisom okrem Žilinku ďalší traja prokurátori