EXKLUZÍVNE: Peter Kažimír vracia úder!

Podľa zdrojov eReportu dnes guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) rozposlal svojim priateľom, známym, ale aj oficiálnym kontaktom list, v ktorom odsudzuje postup sudcu Milana Cisárika vo svojom prípade.

Tvrdí, že sudca sa ho zajtra pokúsi odsúdiť bez dôkazov, vo vykonštruovanom procese. Kažimír zdôrazňuje, že osobne je pokojný, keďže sa odvolá. Ťaženie proti nemu ale dáva do možného súvisu s bojom o politicky významný post guvernéra NBS.

List prinášame v plnom znení:

Pozor, nie som súdený za prijatie úplatku!

Milí priatelia, kolegovia, vážení spoluobčania, mám všetky dôvody domnievať sa, že vo štvrtok 29. mája 2025 má sudca Špecializovaného trestného súdu Milan Cisárik v úmysle uznať ma za vinného. V nezmyselnom a od začiatku vykonštruovanom procese, navyše bez akýkoľvek dôkazov.

Zamyslime sa spolu, či je vôbec možné, aby sa niečo také v právnom štáte dialo. Ja už, žiaľ, viem, že to možné je. Poďme však postupne:

Často sa uvádza, že som trestne stíhaný v súvislosti s korupčnou kauzou – s kauzou podplácania. Už menej často sa však uvádza, že nie ja som mal dostať úplatok, ale údajne som úplatok ja sám dal. To znamená, nie ja som mal byť podplatený, ale ja som mal podplácať.. Konkrétne som mal podplácať svojho vtedy úradníka, podriadeného prezidenta Finančnej správy Františka Imreczeho. Podľa jeho obvinenia – podľa obvinenia kajúcnika všeobecne známeho na Slovensku z minulých káuz, úplatok mal byť vo výške 48 000 eur. 

Obvinenia postavené na klamstvách

Toto tvrdenie nepotvrdil ani jeden svedok a neexistujú na to žiadne dôkazy. Malo ísť vraj o „poďakovanie“ za urýchlené vyplatenie nadmerných odpočtov DPH firmám šiestim firmám, šiestim eseročkám.

Toto obvinenie je však postavené od samého začiatku na dvoch klamstvách. Po prvé: Nikdy som žiadny úplatok svojmu úradníkovi nedal. Ja som Imreczeho nikdy nepodplatil.

Po druhé: K žiadnemu urýchleniu daňových konaní v spomínaných prípadoch nikdy nedošlo. Štát sa s danými firmami súdil až do finálneho rozhodnutia – do rozhodnutia, ktoré vzniklo v dielni Najvyššieho súdu a Generálnej prokuratúry. Finančná správa sa rozhodnutiu podriadila a to až v momente, keď už nebolo možné podať ďalšie odvolanie. Nebolo teda za čo „odmeňovať“.

A teraz k právnej stránke veci: Aj keď po tom, čo som všetko zažil a videl na vlastné oči, domnievam sa, že môj prípad veľa spoločného s právom a presadzovaním spravodlivosti naozaj nemá. Na jar roku 2024 ma tento istý sudca Cisárik za vyššie uvedené výmysly, odsúdil trestným rozkazom – urobil tak teda od zeleného stola teda bez hlavného pojednávania. 

Zvláštne súdne manévre

Mimochodom, dozvedel som sa o tom z novín, pretože rozhodnutie súdu nebolo doručené mne, ale do redakcie jedného ambiciózneho denníka a to v čase, keď som bol služobne a pracovne mimo republiky. Keď som sa pýtal, ako je to možné, že som dostal takýto trestný rozkaz, mi advokáti vysvetlili, že trestný rozkaz je akási odbočka z trestného práva a sudca ho môže vydať, keď to uzná za vhodné. 

Tak to uznal za vhodné, my sme sa odvolali a trestný rozkaz prestal platiť. Potom prišla novela Trestného zákona a právnici upozornili, že podľa tejto novely je môj údajný, opakujem údajný skutok premlčaný. Tu sa môžem opýtať, ako sa môže premlčať niečo, čo sa nikdy nestalo. No ale, potvrdilo to aj zjednocujúce stanovisko kolégia Najvyššieho súdu. Napriek tomu sa sudca Cisárik rozhodol pokračovať v konaní. Podľa názoru mojich advokátov by to sudca síce robiť už nemal.

Zvláštne je aj to, že napokon sa sudca rozhodol, že ma bude na poslednú chvíľu súdiť podľa úplne iného paragrafu. Konkrétne, pre zaujímavosť §334, ktorého sa premlčacie doby netýkajú. Problém je, že podľa tohto paragrafu by môj údajný čin mohol byť trestným len v prípade, že by bol František Imrecze v čase skutku zahraničným verejným činiteľom. A to samozrejme, nebol. Bol prezidentom slovenskej Finančnej správy, ktorého som ako minister SR vymenoval do funkcie. Navyše, tento trestný čin v čase jeho údajného spáchania ešte neexistoval, takže ako mi vysvetlili advokáti, súdiť ma podľa tohto paragrafu je jednoducho hlúposť.

Chceli ma vyhnať z postu. A aby som pomohol perzekuovať Fica a Pellegriniho

Neviem, prečo to sudca Cisárik robí. Ani moji advokáti mi to nevedia vysvetliť a mnoho právnych expertov nad tým iba krúti hlavou. Moja údajná kauza nebola o trestnom práve a práve ako takom od samého začiatku.
Najprv to bolo celé zjavne o pokuse vyhnať ma z pozície guvernéra Národnej banky Slovenska. Prokurátor mi dokonca ponúkol, že keď sa priznám, celá vec bude s malou pokutou vybavená. Priznať sa znamenalo, samozrejme, aj odstúpiť z funkcie. A na pozadí bola aj možná spolupráca na výmysloch o Robertovi Ficovi alebo Petrovi Pellegrinim.

To som všetko jednoznačne odmietol a odvtedy sme sa dostali až sem. Prokurátor by inak mohol verejnosti vysvetliť, prečo mi vtedy ponúkal taký maličký trestík vo forme malej pokuty a dnes pre mňa žiada nepodmienečný trest. To preto, pretože som sa odmietol priznať k niečomu, čo som nikdy neurobil? Alebo som ich nahneval tým, že stále sedím na pozícii guvernéra? Alebo tým, že som si nič nevymyslel na Róberta Fica, alebo Petra Pellegrinho? Alebo čo sa teda vlastne zmenilo? Som súdený za to, čo si vymyslel Imrecze, alebo v skutočnosti za to, že som odmietol spolupracovať pri hone na čarodejnice?

Som pokojný. Viem, že pravda sa dá ľahko dokázať

Netuším a neviem. S určitosťou viem iba jedno. Odvolám sa na Najvyšší súd a pokiaľ to bude potrebné, tak aj na Európsky súdny dvor. Moje meno sa im už podarilo pošpiniť a poškodiť. S jasným vedomím, že som sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania si ho ale očistím. Som trpezlivý a som pokojný. Jednou z výhod nášho členstva v EÚ a celkovo v spoločenstve demokratických krajín, kde platia zákony, je aj to, že sa to dá dokázať, že človek má pravdu. Pechtle-mechtle sudcu s prokurátormi a pechtle mechtle prokurátorov s vyšetrovateľmi, totiž na Európskom súdnom dvore nič neznamenajú.

Zdroj: ereport