Podmienkou nižšej ceny za elektrinu je ušetrenie 15 % oproti spotrebe v roku 2020. To nám odporúčajú naši politici na čele s premiérom Eduardom Hegerom. To znamená, že ak chceme za elektrinu zaplatiť to, čo platíme dnes, musíme obmedziť v našich domácnostiach všetko, čo elektrickú energiu na svoj chod potrebuje. Nezabúdajme pritom, že už dnes nás stoja energie viac ako vlani. Záruky, že ak znížime svoju spotrebu, udržíme výdavky na uzde, nám však nik nedá. A riešenia, ktoré by situáciu reálne zmenili, tiež neprichádzajú.
Práve naopak. Fabriky vypínajú kotle a zatvárajú časti výroby. Školy už dnes varujú pred ďalším zatváraním počas zimy, aby dokázali finančne prežiť. A ľudia sa pripravujú na to, že zimu prežijú v chladnejších domovoch. Skutočne ale neexistuje riešenie, ktoré by mohlo zastaviť tento prudký nárast cien a to aj napriek kríze, ktorou si prechádza celá Európa?
Mohlo by vás zaujímať
Memorandum nič nevyrieši
Odchádzajúci minister hospodárstva Richard Sulík nás utešoval tým, že je pripravená dohoda so Slovenskými elektrárňami o zastropovaní cien. To sa však dotkne len domácnosti, ktorým sa podarí šetriť. O budúcnosti škôl, zariadení sociálnych služieb, nemocníc, či výrobných fabrík však memorandum nehovorí. Vláda navyše nehovorí ani o žiadnom inom riešení. A to aj napriek tomu, že navyšovanie cien už stálo Slovensko výrobu hliníka, nakoľko Slovalco ohlásilo koniec.
Odborníci pritom už dlhodobo varujú, že ak politici niečo neurobia, doplatia na to mnohí. Je zaujímavé sledovať, ako sa v diskusiách o cenách, naša vláda vyhýba debate o tvorbe ceny elektriny. Museli by totiž občanom povedať, že napriek tomu, že dokážeme vyrobiť dostatok elektrickej energie na pokrytie našich potrieb za rozumnú cenu, nemáme vplyv na vývoj jej koncovej ceny.
Vyrobíme za 50, kúpime za 1000 eur
Tá je totiž závislá od cien na medzinárodných trhoch – najmä na burze v Lipsku (EEX) a na pražskej energetickej burze (PXE). Ak teda Úrad pre reguláciu sieťových odvetví tvrdí, že nedokáže ovplyvniť vývoj cien, hovorí viac menej pravdu. Pretože naši úradníci nedokážu ovplyvniť vývoj na svetových burzách. Samotný úrad na svojej stránke uvádza, že burzová cena elektriny tvorí v štruktúre koncovej ceny elektriny pre slovenské domácnosti až 40 percent.
Trh totiž funguje tak, že finálnu cenu, za ktorú Slovensko elektrinu na burze kupuje, určujú elektrárne, ktoré vyrábajú najdrahšie – dnes najmä tie, ktoré používajú zemný plyn, ktorého ceny kvôli konfliktu s Ruskom rapídne stúpli. Takže ak aj dokážeme vyrobiť megawatthodinu za 50 eur, na burze ju musíme spätne kúpiť za tisíc eur. Celý systém je podľa jeho obhajcov dôležitý vraj kvôli stabilite. Začínajú sa však ozývať aj kritici, ktorí tvrdia, že ak by krajiny z burzy odišli, ceny by si mohli tvoriť samé.
Špekulácie na burze
Známy slovenský advokát Peter Weis tiež patrí k tým, ktorý celý burzový systém spochybňujú. „Nákup elektrickej energie, ktorú vyrábame relatívne lacno, ale draho ju naspäť nakupujeme, sa realizuje na Pražskej burze PXE. Za burzou stojí spoločnosť Deutsche Börse, ktorej majoritným akcionárom je spoločnosť BlackRock Inc. a ETF produkty jej vydáva Vanguard. Spoločnosti známe réžiou témy s názvom Green Deal. Pritom tá istá firma Deutsche Börse je aj za obchodovaním s emisnými povolenkami, ktoré cenu na burze zvyšujú,“ priblížil pozadie systému.
„Cena na burze PXE je navyšovaná na základe zásahov špekulantov (ako na každej burze), ale aj situáciou s jadrovými elektrárňami v Nemecku a Francúzsku (áno, ohlásenie ich vypínania, ktoré robí najmä z Francúzska importéra energií je príčinou zvýšenia cien v SR). Do cenotvorby má čo povedať aj už spomínané obchodovanie s povolenkami CO2, ktoré atakujú už hranicu 100 Eur za 1MWh. Ak to celé zosumarizujeme, vieme s istotou povedať, že sekundárna legislatíva EÚ vytvorila legislatívny rámec a umožnila spoločnostiam ako BlackRock Inc. zasahovať do cenotvorby elektrickej energie aj v krajinách, ktoré sú v podstate sebestačné a dokážu vyrábať elektrickú energiu oveľa lacnejšie. A takou krajinou je aj Slovenská republika, ktorá importuje len veľmi malé množstvo elektrickej energie,“ dodal Weis vo svojom nedávnom blogu.
Paroubek: Predávajme len prebytok
Riešenie je podľa neho jednoduché. Odísť z burzy. Zaujímavé je, že podobný názor sa začal ozývať aj zo susedného Česka. Aj tam riešia takmer totožný problém s tvorbou ceny elektriny. Bývalý predseda vlády a dnes odborník na burzy Jiří Paroubek navrhuje, aby Česká republika skorigovala to, čo predáva. „Mnoho iného sa nedá vymyslieť. Hovorím to od začiatku, že by bolo dobré predávať iba to, čo nepotrebujeme na vlastnú spotrebu. Ceny pre české obyvateľstvo by mali byť iné,“ skonštatoval Paroubek.
S jeho názorom sa stotožňuje aj bývalý minister financií ČR Vlastimil Tlustý. „Lipskú burzu je potrebné opustiť a predávať tam iba prebytky. Pokiaľ niekto povie, že to nejde, tak Franzúzsko to takto robí. Pokiaľ to robí Francúzsko, tak prečo by to nešlo,“ dodal. Českí odborníci sa zhodujú na tom, že v tomto prípade musí vyhrať lojalita s občanmi a nie s Nemcami.
Otázne je, prečo sa na celú vec takto nepozerá aj slovenská vláda a o zmene celého systému vôbec nehovorí.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Cena slovenskej elektriny je závislá od nemeckej burzy. Nemusí to tak byť. Vláda na to ale kašle!