Marián Kučerka má byť jedným z obvinených, ktorých sa mali snažiť orgány činné v trestnom konaní pretransformovať na tzv. kajúcnika. Nemalo ísť pri tom o žiadnu gentlemanskú ponuku, keďže Kučerka tvrdí, že sa mu prokurátori špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa a Michal Šúrek mali vyhrážať, že bude „s*ať krv ako Lajo Makó“. Následne ho podľa jeho vyjadrení mali nátlakovým spôsobom prinútiť, aby sa im za toto obvinenie verejne ospravedlnil.
Kučerka medzitým podal sťažnosť proti zaujatosti Juraja Klimenta, ktorý je v jeho prípade zákonným sudcom a ktorý je strýkom prokurátora Repu. Súd však konflikt záujmov nevidí aj napriek tomu, že Kučerka je s Repom v zjavnom konflikte, ktorý dokonca veľmi jasne presiakol aj na mediálnu scénu. Na Kučerkovu stranu sa medzi časom postavil aj Ústavný súd SR, ktorého postoje však zatiaľ Najvyšší súd SR vo svojej činnosti nerešpektuje – teda aspoň sa tak zdá v tomto konkrétnom prípade.
Kučerka pridal odôvodnenie sťažnosti
Samotný obvinený aj z vyššie uvedených dôvodov podal odôvodnenie svojej sťažnosti, ktoré na portáli Právne listy zverejnil jeho advokát Martin Bezák. V odôvodnení sa píšu viaceré pochybnosti ohľadom Klimentovej nestrannosti, ktoré si však nepripúšťa ani Kliment, ani Najvyšší súd SR.
Redakcia eReport sa rozhodla poskytnúť svojim čitateľom odôvodnenie v plnom znení:
„Obžalovaný Ing. Marián Kučerka, narodený ….. v Nitre, trvalým pobytom ….., týmto, prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Martina Bezáka, PhD., advokáta, so sídlom Klincová 15, 821 08 Bratislava, podávam nasledujúce
odôvodnenie sťažnosti,
ktorú som podal dňa 03.08.2022 proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zo dňa 21.07.2022, sp. zn. 5To 7/2022 (ďalej len ako „napadnuté uznesenie“), ktorého výrokom nebol JUDr. Juraj Kliment, sudca najvyššieho súdu, vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v mojej trestnej veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 5To 7/2022, ani v súvisiacej veci sp. zn. 5 Tost/14/2022, nakoľko považujem napadnuté uznesenie za nezákonné a svojvoľné z nasledovných dôvodov:
I- K zaujatosti sudcu JUDr. Juraja Klimenta
1- V rámci námietok zaujatosti vznesených voči sudcovi JUDr. Jurajovi Klimentovi som vo svojich podaniach zo dňa 22.06.2022 a 18.07.2022 poukazoval predovšetkým na nasledovné skutočnosti, ktoré odôvodňujú zaujatosť JUDr. Juraja Klimenta:
a) zaujatosť (nezákonnosť) sudcu JUDr. Juraja Klimenta bola v mojej trestnej veci už konštatovaná výrokom právoplatného a vykonateľného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) zo dňa 09.12.2021, č. k. II. ÚS 300/2021-53 (ďalej aj ako „nález“), ktorý je záväzný aj pre najvyšší súd a jeho predstaviteľov;
b) upozornil som na to, že v náleze ústavného súdu je explicitne uvedené, že, citujem: „Synergické kontextuálne vnímanie (III. ÚS 39/2021) existencie príbuzenského vzťahu k prokurátorovi, proaktívne neoznámenie jeho možného vylúčenia z vykonávania úkonov trestného konania pre príbuzenský pomer k prokurátorovi, ako aj v napadnutom uznesení najvyššieho súdu nereflektovanie argumentácie sťažovateľa týkajúcej sa nezákonného postupu jeho synovca má podľa ústavného súdu značnú relevanciu a intenzitu. Popísané skutočnosti spochybňujú objektívnu nestrannosť JUDr. Klimenta. A práve toto zdanie je z ústavného hľadiska neprípustné.“ V náleze je zaujatosť sudcu JUDr. Klimenta zároveň zhodnotená nasledovne (bod 27 nálezu): „Pri komplexnom zhodnotení vzťahu sudcu JUDr. Klimenta k prokurátorovi JUDr. Repovi tak ústavný súd konštatuje, že tento je takej povahy a intenzity, že objektívne vyvoláva pochybnosti o jeho nestrannosti nielen u sťažovateľa, ale aj u akéhokoľvek nestranného pozorovateľa, čo môže viesť až k strate dôvery občanov v spravodlivosť.“ (bod 26 nálezu);
c) v nadväznosti na uvedené som zdôraznil, že tie isté dôvody, pre ktoré ústavný súd konštatoval zaujatosť sudcu JUDr. Juraja Klimenta v prípravnom štádiu môjho trestného konania v rovnakom rozsahu pretrvávajú aj v odvolacom štádiu môjho trestného konania, preto prípadné nevylúčenie JUDr. Juraja Klimenta z rozhodovania v odvolacom štádiu môjho trestného konania, by, slovami ústavného súdu, mohlo viesť k strate dôvery občanov v spravodlivosť;
d) namietal som, že je z právneho hľadiska neudržateľné, aby bol sudca v jednom štádiu trestného konania voči obvinenému považovaný za zaujatého na základe právoplatného a vykonateľného výroku nálezu ústavného súdu, a v ďalšom štádiu toho istého trestného konania by bol ten istý sudca voči tomu istému obvinenému považovaný za nestranného a nezaujatého a poukazoval som na to, že už len samotná skutočnosť, že existuje nález, v ktorom ústavný súd konštatoval zaujatosť JUDr. Juraja Klimenta, diskvalifikuje tohto sudcu z možnosti, aby mohol byť pri rozhodovaní v rámci toho istého trestného konania vo vzťahu k mojej osobe považovaný z objektívneho hľadiska za nestranného a nezaujatého;
e) zdôraznil som tiež skutočnosť, že ústavný súd neobmedzil svoje konštatovanie ohľadom porušenia mojich základných práv výlučne na to, že JUDr. Juraj Kliment neoznámil svoju zaujatosť pri rozhodovaní v mojej trestnej veci, a to napriek existencii príbuzenského pomeru s JUDr. Ondrejom Repom, ale ústavný súd v náleze konštatoval, že JUDr. Juraj Kliment porušil moje základné práva tiež tým, že pri svojom rozhodovaní vôbec nereflektoval moju argumentáciu týkajúcu sa nezákonného postupu jeho synovca (bod 26 nálezu).
f) upozornil som aj na okolnosti, ktoré preukazujú subjektívnu zaujatosť JUDr. Juraja Klimenta voči mojej osobe prejavujúcu sa jeho vlastným zaujatým konaním voči mojej osobe (zhromažďovaním materiálov a informácii z iných trestných spisov týkajúcich sa mojej osoby);
g) poukázal som na to, že vzhľadom na všetky uvedené okolnosti je zjavné, že by sa nikomu, kto by sa nachádzal v mojom procesnom postavení obžalovaného, nemohlo v prípade nevylúčenia JUDr. Juraja Klimenta javiť, že sú poskytnuté dostatočné záruky toho, aby vec bola rozhodnutá nestranným sudcom, čo je jeden zo základných pilierov spravodlivého súdneho konania v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“);
h) upozornil som na bohatú rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP“) ako aj ústavného súdu v otázke zaujatosti sudcov, zdôrazňujúc, že je minimálnym štandardom, aby akýkoľvek sudca, voči ktorému existujú legitímne pochybnosti o nedostatku nestrannosti, nesmel vec prejednávať (porovnaj rozsudok Veľkej komory ESĽP vo veci Maurice c. Francúzsko, sťažnosť č. 29369/10, § 78). V nadväznosti na uvedené som namietal, že všetky vyššie uvedené skutočnosti nepochybne spĺňajú prinajmenšom kritérium „legitímnych pochybností o nedostatku nestrannosti“ a boli už len preto splnené zákonné predpoklady pre vylúčenie JUDr. Klimenta z rozhodovania v mojej trestnej veci vedenej pod sp. zn. 5To/7/2022, aj keď osobne som toho názoru, že zďaleka nejde len o legitímne pochybnosti, ale o zjavne preukázanú subjektívnu zaujatosť JUDr. Juraja Klimenta vo vzťahu k mojej osobe;
i) taktiež som namietal, že by súd nemal prihliadať na vyjadrenie prokurátora JUDr. Matúša Harkabusa, nakoľko odkazovalo na priložené podanie iného prokurátora v inej trestnej veci. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Trestného poriadku sa podanie vždy posudzuje podľa obsahu. Pokiaľ vyjadrenie prokurátora žiadny obsah nemalo, pretože z neho vôbec nie je zrejmé, z akých dôvodov považuje prokurátor moju námietku zaujatosti za nedôvodnú, nemal by naň súd vôbec prihliadať. Prokurátor je pred súdom stranou s procesným postavením rovným môjmu, a preto musí uniesť nielen dôkazné, ale aj argumentačné bremeno.
Mohlo by vás zaujímať:
2 – Napadnuté uznesenie sa s vyššie uvedenými skutočnosťami, ktorými som preukazoval dôvodnosť mnou vznesenej námietky zaujatosti vo vzťahu k sudcovi JUDr. Klimentovi, takmer vôbec nevysporiadalo. Považujem preto napadnuté uznesenie za nezákonné z dôvodu jeho arbitrárnosti.
3 – Vo vzťahu k skutočnostiam uvedeným pod písmenami a) až e) napadnuté uznesenie uvedené námietky vôbec nereflektuje a svojvoľne konštatuje, že:
3.1 – „predmetný nález nemôže obstáť“ (str. 6 napadnutého uznesenia), nález „trpí faktickými a právnymi nedostatkami“ (str. 8 napadnutého uznesenia), pred jeho vydaním si „ústavný súd nesprávne vyhodnotil námietku Ing. Kučerku“ (str. 8 napadnutého uznesenia), ústavný súd mal „nesprávne ustáliť skutkový stav“ (str. 8 napadnutého uznesenia);
3.2 – tieto a iné výhrady vo vzťahu k nálezu ústavného súdu uvedené v napadnutom uznesení podľa napadnutého uznesenia vylučujú „aby nález a závery z neho plynúce mohli viesť k spochybneniu nezávislosti a nestrannosti JUDr. Klimenta“ (str. 8 napadnutého uznesenia);
3.3 – vo vzťahu k tomu, že ústavný súd v náleze uviedol, že moje práva boli porušené aj tým, že senát najvyššieho súdu nevenoval žiadnu pozornosť mojej výpovedi, z ktorej vyplynulo, že sa mi prokurátor JUDr. Ondrej Repa vyhrážal väzbou, je v napadnutom uznesení uvedené, že túto argumentáciu považoval konajúci senát za „podružnú (rezonujúcu skôr v mediálnom, sotva právnom priestore), ktorá sa v praxi bežne vyskytuje a len veľmi výnimočne je založená na pravdivých skutočnostiach (dovolatelia bežne argumentujú, že boli odsúdení na základe vyfabrikovaných dôkazov, zmanipulovaných výpovedí a pod)“, a preto najvyšší súd na túto argumentáciu „nepovažoval za potrebné bližšie reagovať“ (str. 8 napadnutého uznesenia);
3.4 – ústavný súd nemá právomoc konštatovať zaujatosť sudcu a „nález nebol vydaný v tom istom konaní, v akom má teraz sudca JUDr. Kliment rozhodovať“ (str. 9 napadnutého uznesenia).
4 – Uvedenú argumentáciu v napadnutom uznesení najvyššieho súdu považujem za absolútne neprípustnú z viacerých dôvodov:
4.1- Napadnuté uznesenie v rozpore s ustanovením § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej len „ZoÚS“) v znení neskorších predpisov svojvoľne polemizuje s nálezom ústavného súdu, ktorým je najvyšší súd (a jeho predstavitelia) viazaný.
4.2 – Je absolútne bezprecedentné, aby senát najvyššieho súdu v napadnutom uznesení kritizoval nález ústavného súdu, vyslovoval nesúhlas s jeho závermi a dospel k záveru, že bude ignorovať právny názor ústavného súdu vyslovený v tomto náleze, obzvlášť za situácie, keď bol najvyšší súd priamo adresátom tohto nálezu a je pre neho, ako pre stranu konania pred ústavným súdom, záväzný. Štátne orgány sú povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, preto pre najvyšší súd a jeho predstaviteľov neexistuje žiadna zákonná možnosť nekonať v zmysle § 134 ods. 1 ZoÚS v súlade s nálezom ústavného súdu a polemizovať s jeho odôvodnením, bez ohľadu na to, ako závažné výhrady by k jeho obsahu mohol mať.
4.3 – Viazanosť najvyššieho súdu uvedeným nálezom je zvýraznená tým, že ide o nález vydaný v tom istom konaní, v akom by mal sudca JUDr. Juraj Kliment rozhodovať o mojej osobe aj teraz. Je nesporné, v rozpore s tvrdením najvyššieho súdu, že ide o jedno trestné konanie. Podľa § 10 ods. 15 Trestného poriadku „trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné stíhanie úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej.“ Je notorietou, že pojem trestné konanie je pojem širší ako pojem trestné stíhanie, preto jeho úsek nemôže byť vymedzený kratšie, z čoho nesporne vyplýva, že rozhodovanie o väzbe obvineného v prípravnom konaní a rozhodovanie o odvolaní obžalovaného voči neprávoplatnému rozhodnutiu prvostupňového súdu prebieha v rámci jedného (a toho istého) trestného konania, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra, citujem: „Akokoľvek je trestné konanie, ktorého základné zásady sú uvedené v § 2 Trestného poriadku, členené do niekoľkých fáz, nemôže byť z týchto fáz posudzovaná izolovane. Ak teda, napríklad, prípravné konanie trpí nezahojiteľnými vadami, nemôže ani konanie pred súdom, pokiaľ sa s týmito vadami buď vôbec alebo nenáležitým spôsobom nevysporiadalo, spĺňať podmienky nestranného a spravodlivého procesu v zmysle článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 Dohovoru.“ [nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 06.03.2000, sp. zn. IV. ÚS 615/99, zverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Českej republiky (ďalej len „Zb. ÚS ČR“) pod číslom 34 vo zväzku 17 na strane 241].
4.4 – Je potrebné opätovne zdôrazniť, že zaujatosť sudcu JUDr. Juraja Klimenta bola konštatovaná priamo výrokom právoplatného a vykonateľného nálezu ústavného súdu, ktorý vyslovil porušenie môjho základného práva na osobnú slobodu a bezpečnosť podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru v súvislosti s mojim právom na zákonného sudcu.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Advokát Bezák hovorí o Klimentovej zaujatosti, Najvyšší súd SR zatiaľ neberie názor ústavného súdu v úvahu!