Advokát Bezák hovorí o Klimentovej zaujatosti, Najvyšší súd SR zatiaľ neberie názor ústavného súdu v úvahu!

4.5 – Rovnako je neprípustné, aby najvyšší súd v napadnutom uznesení spochybňoval právny názor ústavného súdu, podľa ktorého k porušeniu mojich základných práv došlo aj v dôsledku toho, že najvyšší súd pri svojom rozhodovaní vôbec nereflektoval moju argumentáciu týkajúcu sa nezákonného postupu prokurátora JUDr. Ondreja Repu, a to spôsobom, ktorým naznačuje, že som mal v danej veci klamať, resp. že je štatisticky pravdepodobné, že som klamal, a preto vôbec nebolo potrebné na moje tvrdenia reagovať. Rovnako je dôležité aj na tomto mieste zdôrazniť, že najvyšší súd postupoval v hrubom rozpore so zákonnom a svojimi oprávneniami, ktoré mu boli zverené zákonom, ak v napadnutom uznesení akýmkoľvek spôsobom polemizoval s názorom ústavného súdu a jeho odôvodnením. Nad rámec toho však považujem za potrebné uviesť, že je samostatným porušením mojich práv na obhajobu, ak najvyšší súd, bez toho, aby v tejto veci vykonal sám akékoľvek dokazovanie, konštatoval, že moje tvrdenia sú nepravdivé, že štatisticky je pravdepodobné, že klamem, a preto sa mojou argumentáciou nebude vôbec zaoberať. Súd môže v trestnom konaní vychádzať len z tých okolností, ktoré vyplynuli z dôkazov vykonaných zákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní, resp. v prípade odvolacieho konania, aj z dôkazov, ktoré odvolací súd vykonal na verejnom zasadnutí o odvolaní niektorej zo strán trestného konania z dôvodu, že vykonanie týchto dôkazov považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie o odvolaní [teda rozhodne nie zo štatistiky (sic!), ktorú navyše nepodporil žiadnymi konkrétnymi a overiteľnými údajmi]. Na hlavnom pojednávaní však neboli vykonané žiadne také dôkazy, ktoré by spochybňovali moje tvrdenie, že na mňa prokurátori JUDr. Ondrej Repa a JUDr. Michal Šúrek vyvíjali nátlak za účelom môjho priznania a usvedčovania iných osôb (práve naopak, boli na ňom vykonané dôkazy, z ktorých vyplynulo, že orgány činné v trestnom konaní na mňa v tomto smere vyvíjali permanentný nátlak, ktorý začal ešte pred mojim zadržaním a obvinením a pokračoval v podstate počas celej doby, čo som bol vo väzbe), a najvyšší súd takéto dôkazy ani vykonať nemohol, keďže zatiaľ moje odvolanie na verejnom zasadnutí neprejednal. Je preto zjavné, že senát 5 T vedený jeho predsedom JUDr. Jurajom Klimentom, ktorý je pod napadnutým uznesením podpísaný, dospel k záveru, že skutočnosti uvedené v náleze ústavného súdu zo dňa 09.12.2021, č. k. II. ÚS 300/2021-53 sa nezakladajú na pravde (str. 2 napadnutého uznesenia), teda že v uvedených okolnostiach klamem, bez akýchkoľvek dôkazov, len na základe vlastného predpojatého presvedčenia. Tým sudca JUDr. Juraj Kliment len konečným spôsobom potvrdil, že v mojej trestnej veci je nielen objektívne, ale, očividne, aj subjektívne zaujatý. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že JUDr. Juraj Kliment ako predseda senátu 5 T v napadnutom uznesení dezinterpretuje nález ústavného súdu zo dňa 09.12.2021, č. k. II. ÚS 300/2021-53, keď tvrdí, že ústavný súd v bodoch 11, 21 a 24 jeho odôvodnenia dospel k záveru, že JUDr. Ondrej Repa bol v mojej veci dozorujúcim prokurátorom (str. 6 napadnutého uznesenia). To však ústavný súd vôbec netvrdí, tvrdí iba toľko, že JUDr. Ondrej Repa bol činný v mojej trestnej veci, čo je nespochybniteľný fakt, keďže tento prokurátor spolu s jeho kolegom JUDr. Michalom Šúrekom ma vypočúvali na Úrade špeciálnej prokuratúry k okolnostiam, o ktorých som mal mať podľa ich presvedčenia vedomosť a ktoré z ich pohľadu mali mať trestnoprávnu relevanciu. Už na prvý pohľad je zrejmé, že pojmy „byť činný v trestnej veci“ a „vykonávať dozor“ nemožno stotožňovať ani zamieňať. Prvý z týchto pojmov je širší (prokurátor, ktorý je činný v trestnej veci konkrétnej osoby môže vykonávať aj iné úkony než dozor nad zákonnosťou prípravného konania), zatiaľ čo druhý z nich je užší. Zjavnú zaujatosť sudcu JUDr. Juraja Klimenta možno pozorovať aj v ďalších vyjadreniach, ktoré obsahuje odôvodnenie napadnutého uznesenia. Na strane 6 napadnutého uznesenia senát 5 T najvyššieho súdu slovami JUDr. Juraja Klimenta napríklad naznačuje, že ústavný súd si mal skutkové okolnosti mojej trestnej veci ešte predtým, ako vydal svoje rozhodnutie, overiť na Úrade špeciálnej prokuratúry. Odhliadnuc od toho, že JUDr. Jurajovi Klimentovi, ako sudcovi najvyššieho súdu, musí byť známe, akým spôsobom súd zisťuje skutkové okolnosti významné pre jeho rozhodnutie (dokazovaním, ktoré, mimochodom, ústavný súd vykonáva len výnimočne), nie je zrejmé, ako si mal ústavný súd objektívne na Úrade špeciálnej prokuratúry predmetné okolnosti overiť. Zrejme mal sudca ústavného súdu, ktorý bol sudcom spravodajcom vo veci mojej ústavnej sťažnosti, zavolať na Úrad špeciálnej prokuratúry priamo prokurátorovi JUDr. Ondrejovi Repovi a opýtať sa ho, či na mňa vyvíjal nátlak, alebo akým iným spôsobom bol „činný v mojej trestnej veci“. Asi nie je ani potrebné uvádzať, ako by takýto, slovami sudcu JUDr. Juraja Klimenta, „dopyt“ dopadol.

5 – Vo vzťahu k námietke uvedenej pod písmenom f) v napadnutom uznesení najvyšší súd uvádza, že listiny týkajúce sa mojej osoby z iných trestných konaní si JUDr. Juraj Kliment ako sudca spravodajca legálnou cestou vyžiadal od orgánov činných v trestnom konaní. Opätovne je zrejmé, že ide o zjavne zaujaté konanie sudcu JUDr. Juraja Klimenta voči mojej osobe. Sudca JUDr. Juraj Kliment nemohol mať (čisto len z mediálneho priestoru a svojej úradnej činnosti) informácie o tom, z akých spisov má požadované dokumenty žiadať, pod akými ČVS sú dané konania vedené, či informácie o tom, na akých policajných útvaroch sú dané konania vedené. To, že týmito informáciami disponoval, preukazuje jeho osobný vklad vo veci. Získavanie informácii nad rámec toho, čím by za normálnych okolností disponovať mohol (s veľkou pravdepodobnosťou využívajúc práve svoj blízky príbuzenský vzťah s prokurátorom JUDr. Ondrejom Repom) práve preukazuje jeho subjektívnu zaujatosť voči mojej osobe.

6 – Moje námietky uvedené pod písmenami g) a h) napadnuté uznesenie vôbec nereflektuje a nijakým spôsobom sa nevysporiadalo s tým, že judikatúra ESĽP jednoznačne vylučuje, aby sa na JUDr. Juraja Klimenta mohlo hľadieť ako na nezaujatého v mojej trestnej veci, nakoľko sú nepochybne preukázané skutočnosti, ktoré zakladajú minimálne legitímne pochybnosti o nedostatku nestrannosti JUDr. Juraja Klimenta vo vzťahu k mojej osobe.

7 – Námietku uvedenú pod písmenom i) napadnuté uznesenie ani jednou vetou nereflektovalo, iba uvádza, že sa prokurátor vyjadril tým spôsobom, že odkázal na „svoje vyjadrenie z 22. januára 2022“ (str. 3 napadnutého uznesenia), čo nie je pravda, nakoľko nešlo ani len o jeho vlastné vyjadrenie, ale o vyjadrenie iného prokurátora v inej trestnej veci. Je ťažké si predstaviť, že by najvyšší súd bral ako procesne účinné podanie obhajcu, ktorý by namiesto svojho vyjadrenia k veci odkázal na vyjadrenie iného obhajcu v inej trestnej veci, preto podľa môjho názoru došlo aj k porušeniu môjho práva na rovnosť zbraní a kontradiktórnosť konania, ktoré sú súčasťou základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že úlohou všeobecného súdu v trestnom konaní je predovšetkým byť arbitrom a nie je možné, aby bol „pomocníkom“, ktorý upraví alebo doplní podanie príslušného prokurátora tak, aby mu mohol vyhovieť, alebo aby za týmto účelom napravil chybný postup ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 28.03.2007, sp. zn. II. ÚS 336/2006, zverejnený v Zb. ÚS ČR pod číslom 56 vo zväzku 44 na strane 719).

8 – Vzhľadom na uvedené považujem napadnuté uznesenie za nezákonné, nakoľko je arbitrárne a nedáva odpovede na viaceré námietky/skutočnosti, ktoré som v konaní o námietke zaujatosti formuloval a zároveň je absolútne svojvoľné, nakoľko priamo konštatuje, že právoplatný a vykonateľný výrok nálezu ústavného súdu najvyšší súd rešpektovať nemieni, pretože nesúhlasí s odôvodnením uvedeného nálezu. Takýto postoj štátneho orgánu, ktorý je zároveň jedným z vrcholných reprezentantov súdnej moci, je v právnom štáte absolútne neprípustný. Nehovoriac o tom, aký príklad dáva takýto postoj sudcu, ktorý nerešpektuje pre neho záväzné rozhodnutie ústavného súdu, verejnosti. Zrejme ani ja, potom ako mi senát 5 T vedený (jeho vlastnými slovami) nestranným predsedom zamietne odvolanie, ktorým som napadol odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, nebudem musieť takéto rozhodnutie najvyššieho súdu rešpektovať, ak tak nemusí robiť sudca, ktorý je jeho predstaviteľom.

II – K zaujatosti všetkých sudcov senátu 5 T najvyššieho súdu

9 – V rámci námietok zaujatosti vznesených voči všetkým členom senátu 5 T najvyššieho súdu, t. j. voči sudcom JUDr. Jurajovi Klimentovi, JUDr. Petrovi Štiftovi a JUDr. Petrovi Hatalovi som vo svojich podaniach zo dňa 22.06.2022 a 18.07.2022 poukazoval predovšetkým na nasledovné skutočnosti, ktoré ich zaujatosť odôvodňujú:

a) – Namietal som zaujatosť z toho dôvodu, že v rámci mnou podaného odvolania namietam zákonnosť rozhodovania o väzbe a všetkých rozhodnutí týkajúcich sa môjho väzobného stíhania, a preto bude otázka zákonnosti týchto rozhodnutí predmetom posúdenia odvolacím súdom. Ak by nedošlo k vylúčeniu všetkých sudcov senátu 5 T najvyššieho súdu z vykonávania úkonov v mojej trestnej veci, tak by v rámci odvolacieho konania tento senát posudzoval a preskúmaval zákonnosť svojho vlastného postupu v prípravnom konaní.
b) – Poukazoval som na to, že vyššie uvedený postup by bol rozpore aj s judikatúrou ESĽP, ktorá konštatuje, že skutočnosť, že sudca má v merite rozhodovať vec, ktorú rozhodoval ako sudca v predsúdnej časti trestného konania, indikuje v objektívnej rovine jeho možnú zaujatosť, pretože si takýmto spôsobom už k veci vytvoril konkrétny vnútorný postoj. (napr. rozhodnutie vo veci o veci Hauschildt proti Dánsku, rozsudok ESĽP zo dňa 24.05.1989, č. 10486/83, § 51 – 53).
c) – Poukazoval som na to, že sudcovia senátu 5 T, ktorí v prípravnom konaní posudzovali aj materiálne dôvody mojej väzby (dôvodnosť môjho trestného stíhania) už preto z objektívneho hľadiska majú sformulovaný určitý vnútorný postoj k môjmu trestnému stíhaniu, ktorý v prípade ich nevylúčenia prirodzene bude determinovať a ovplyvňovať ich rozhodovanie v merite veci. V prípade, ak by sudcovia senátu 5 T najvyššieho súdu chceli v rámci rozhodnutia v odvolacom konaní prisvedčiť mojim obhajobným námietkam, museli by priamo poprieť závery svojho vlastného rozhodnutia o mojej väzbe, čo prirodzene limituje a deformuje slobodný, nestranný a nezaujatý postoj, a preto nie je možné na nich z objektívneho hľadiska nazerať ako na nezaujatých.