eReport.sk

Vzdušné zámky alebo blízka budúcnosť? Trnavské projekty často narážajú na realitu

Trnava avizuje množstvo lákavých projektov. Ich realizáciu spomaľuje legislatíva, rast nákladov aj nerozhodnosť mesta.  

Trnavčania majú unikátnu možnosť participovať a sledovať vývoj lokálnych projektov. Radnica už dva roky prevádzkuje webovú stránku plánujmesto.trnava.sk s databázou projektov, ktoré sú v rôznom štádiu príprav a realizácie. Dôraz kladie aj na participatívny charakter. Základným cieľom je umožniť domácim rozhodovať o budúcej podobe verejného priestoru. Proces od prípravy po realizáciu je však zdĺhavý a prináša so sebou mnohé nástrahy, ktoré môžu celý projekt zastaviť. 

PRIEBEH

Mesto Trnava rozdeľuje projekty do šiestich základných vývojových etáp. Základ obvykle tvorí architektonická štúdia, ktorá slúži ako podklad pre ďalšie spracovanie projektu a ponúka prvé vizualizácie budúcej stavby. Najvhodnejší návrh spravidla vychádza z verejnej súťaže, kde porota posúdi predstavené návrhy. Tie najlepšie získajú finančnú odmenu, a víťaz môže byť poverený prácou na projektovej dokumentácii. Ide o súbor schém a výkresov, ktorý predstavuje vizuál stavby a ďalší priebeh stavebného procesu, vrátane predpokladaných nákladov. Spracovanie podkladov je nevyhnutné pre získanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia pre realizáciu stavby. Kým sa do práce pustia ťažké stroje, musí prebehnúť verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby. 

DRAHÁ ZÁLEŽITOSŤ

S celým procesom sú spojené značné náklady. Len za architektonické návrhy pre projekt Depo Parkrozdalo mesto odmeny vo výške 66 000 eur, z toho 12 000 eur určila porota ako dobrovoľnú odmenu dvom nevíťazným návrhom zapojeným do výberu. Víťazný účastník architektonickej súťaže bude následne zodpovedný za prípravu a dodanie projektovej dokumentácie s predpokladanou hodnotou 650 000 eur bez DPH. Z verejných zdrojov tak dôjde k vyčleneniu 716 000 eur len na prípravu podkladov pred začiatkom samotnej realizácie projektu Depo Park s celkovými predpokladanými nákladmi vo výške 7,7 milióna eur bez DPH. 

Foto: planujmesto.trnava.sk

Napriek prvotnej investícii vo výške niekoľko stotisíc eur môže skončiť celý projekt v koši. Mesto aktuálne uvažuje nad pozastavením realizácie parkovacieho domu Na hlinách po tom, čo investovalo takmer 450 tisíc eur do architektonickej súťaže a príprave komplexnej projektovej dokumentácie. Dôvodom je nová podmienka mesta o odpredaji dostatočného množstva parkovacích miest. „Ešte pred začatím výstavby bude spustená predregistrácia budúcich užívateľov za podmienok stanovených na základe predpokladanej ceny výstavby, a teda ceny za jedno parkovacie miesto. Mesto nepristúpi k výstavbe bez pokrytia 70 percent ceny objektu budúcimi užívateľmi, a to pred začatím výstavby ako takej,“ uviedla pre MY Trnava hovorkyňa mesta, Zuzana Hrinková Siebenstichová.

Cena parkovacieho miesta nateraz nebola mestom zverejnená. Pôvodne predpokladaná výška nákladov na realizáciu stavby vo výške 3 500 000 eur z roku 2020 je dnes už bezpredmetná, a to z dôvodu nárastu cien stavebných materiálov spôsobeným nedostatkom tovarov a infláciou. Aktuálny predpoklad investičných nákladov sa pohybuje vo výške 6 000 000 eur. Pri zverejnenej kapacite objektu pre 321 motorových vozidiel môžeme vyčísliť minimálnu investíciu do jedného parkovacieho miesta na úrovni 19 000 eur. Otázkou však zostáva, či investície do verejných priestorov, financovaných zo zdrojov daňových poplatníkov, majú byť za každú cenu predmetom komerčnej logiky.

EUROFONDY

Mesto uvádza, že na realizáciu uvedených projektov potrebuje aspoň 80 miliónov eur. Rozpočet mesta pre rok 2024 tesne prevyšuje hranicu 90 miliónov eur. Vzhľadom na paušálne výdavky súvisiace s chodom mesta a zabezpečením základných služieb musí Trnava plánovať realizácie na roky dopredu. S postupným napredovaním pomáhajú aj externé zdroje vo forme eurofondov. Európske peniaze využíva mesto na čiastočné financovanie projektových dokumentácií alebo realizáciu väčších projektov schválených z Plánu obnovy. Okrem pribúdajúcich cyklochodníkov využijú externé zdroje tiež na obnovu Prachárne či Emmerovej vily. „Získali sme 2,3 milióna na rekonštrukciu Prachárne z Plánu obnovy a pokryjeme ním viac ako polovicu celkových nákladov tohto projektu, ktorý bude jednou z najväčších investičných akcií roka 2024,“ uviedol primátor Peter Bročka na sociálnej sieti Facebook

Foto: planujmesto.trnava.sk

Vedenie mesta v súčasnosti pracuje na tom, aby mala Trnava úspech pri získavaní európskych peňazí. „Komunikujeme s vládou a apelujeme na to, aby výzvy z nového programového obdobia boli vyhlásené do 30. júna 2024. Pripravenú máme sériu cyklotrás, projekty rekonštrukcií verejných priestranstiev, boja s klimatickou zmenou alebo zelenej infraštruktúry. Pripravujeme tiež kompletnú obnovu mestského kamerového systému,“ prezradila médiám prednostka mestského úradu Katarína Koncošová. 

DRAHÉ PREŠĽAPY

Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) v minulom roku vyjadril znepokojenie nad praktikami mesta pri výbere zhotoviteľa stavby. Trnava sa nevyhla finančným sankciám a kráteniu eurofondov z dôvodu nedbalého konania vedenia mesta. Prvú pokutu vo výške 50 000 eur ÚVO udelil za postup pri obstarávaní stavebných prác. Radnica sa proti obvineniam neodvolala, čo umožnilo mestu vyplatiť len polovicu z pôvodnej sumy. 

O pochybenia sa však v tej chvíli začali zaujímať opoziční poslanci, ktorí upozornili na neodôvodnené využitie priameho rokovacieho konania so spoločnosťou zabezpečujúcou stavebné práce na trnavskom pumptracku. „Pokiaľ pri prvej transparentnej súťaži bola predpokladaná hodnota zákazky stanovená na 683-tisíc eur bez DPH, v priamom rokovacom konaní bola zvýšená na približne 850 tisíc eur bez DPH. Zazmluvnená cena so spoločnosťou Agrostav bola 999 630 eur s DPH. Ďalším problémom bola požiadavka na referencie v prípade pôvodnej súťaže, ktorá sa už pri priamom rokovaní s Agrostavom neuplatnila,“ vysvetlil pochybenia opozičný poslanec Rastislav Mráz.

ČO HOVORIA NA PREDRAŽENÉ PROJEKTY KONTROLNÉ ÚRADY?

Rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) považuje Trnava za subjektívne. Vedenie mesta je presvedčené, že postupovalo v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a vylúčilo nekvalifikovaných uchádzačov zo súťaže na výstavbu pumptrackovej dráhy. Rovnako odmieta námietky voči procesným nedostatkom, ako napríklad telefonické oslovenie uchádzača, alebo nedostatočné overenie podmienok účasti.

Krátko nato udelil Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) Trnave ďalšiu pokutu z dôvodu nedostatočnej transparentnosti pri verejnom obstarávaní smart križovatiek, tentokrát vo výške 10 000 eur. Ani v tomto prípade sa mesto neodvolalo a zaplatilo nakoniec iba polovicu. Kontrolnému orgánu sa nepáčili nejasné podmienky mechanizmu prideľovania bodov jednotlivým uchádzačom, ako aj nedostatočná odbornosť hodnotiacej poroty. Pochybnosti vznesli aj voči odbornej a technickej spôsobilosti uchádzača. Mesto však pochybenia naďalej odmieta.

S postupmi napokon nebolo spokojné ani samotné ministerstvo dopravy, ktoré po vykonaní finančnej a administratívnej kontroly projektu smart križovatiek odhalilo ďalších 8 nedostatkov. Namiesto ďalšej pokuty rozhodlo ministerstvo dopravy, ako poskytovateľ eurofondového príspevku, o 25 % korekcii z pôvodnej sumy vo výške 935 tisíc eur. Trnava tak prišla o vyše 234 tisíc eur z nenávratného finančného príspevku. Túto čiastku muselo mesto zhotoviteľovi doplatiť z peňazí daňových poplatníkov. „Predražený projekt SMART križovatiek, v ktorom súťažila jedna – jediná firma, bude rozpočet mesta stáť 3 milióny 134-tisíc eur, zatiaľ čo príspevok z fondov sa scvrkol na nevýznamných 701-tisíc eur,“vysvetlil na tlačovej konferencii opozičný poslanec Rastislav Mráz.

PENIAZE Z EUROFONDOV – ZDARMA?

Vedenie mesta celú situáciu opäť bagatelizovalo a nájdené problémy označilo len za drobné nedostatky. „Pre mesto je však podstatné využitie zvyšných 75 % finančnej podpory z externých zdrojov vo forme nenávratného finančného príspevku a dokončenie projektu do konca programového obdobia. Samozrejme, tieto komplikácie nás netešia a sú pre nás poučením do budúcna pri ďalších projektoch. Pri množstve investičných akcií, ktoré realizujeme s podporou eurofondov, však ide o ojedinelú záležitosť. Stále platí, že patríme k najlepšie pripraveným a eurofondy najviac čerpajúcim mestám na Slovensku,“ informovala pre Trnavské rádio hovorkyňa Veronika Majtánová. 

ČO NÁS ČAKÁ?

Jedným z najvýraznejších projektov roka 2024 predstavuje už spomínaná obnova meštianskeho domu Pracháreň. Predpokladaná hodnota investície je na úrovni 4,5 milióna eur, z toho polovicu nákladov majú pokryť externé zdroje vo forme eurofondov. Azda nasledujúce kontroly neodhalia ďalšie nedostatky, ktoré by mohli dlho očakávanú rekonštrukciu predražiť. Ak sa v procese nevyskytnú žiadne komplikácie, Pracháreň bude k dispozícii verejnosti najskôr o dva roky.

Trnava plánuje čerpať finančné prostriedky z externých zdrojov aj na cyklistickú infraštruktúru. Hlavným projektom v tejto oblasti má byť prepojenie železničnej stanice so severnou časťou mesta ulicami Štefana Moyzesa a Jána Bottu. Už dnes je zrejmé, že nová cyklomagistrála zásadne zmení dopravnú situáciu v oblasti a ohrozí existujúce parkovacie miesta. Mesto avizuje, že súčasťou dvojmiliónovej zákazky je tiež revitalizácia pridruženého dopravného priestoru. Na trase by tak mali pribudnúť nové povrchy chodníkov pre peších, verejné osvetlenie, mobiliár či polopodzemné kontajnery. Upravené dopravné riešenie si vyžiada výrub niekoľkých priľahlých stromov a úpravu zelene.

ŠUPLÍKOVÉ PROJEKTY

Nie každý projekt však zvláda mesto dotiahnuť do úspešného konca a viaceré nakoniec končia v šuplíku. Príkladom môže byť mnohokrát avizovaná lávka na Hornom rybníku v Kamennom mlyne (kruhové mólo), ktorá bola neodmysliteľnou súčasťou predvolebného programu primátora Petra Bročku. Samotná realizácia dlho očakávaného kruhového móla však bola v tichosti pozastavená. „Vzhľadom na rozhodnutie okresného úradu nie je možné vypustiť rybník v termíne, ktorý by umožňoval riadne dokončenie stavby. Znamenalo by to úhradu celej investičnej akcie len zo zdrojov mesta. Od realizácie projektu sme nateraz upustili, projektový zámer opätovne podáme v rámci výziev v novom programovom období s možnosťou nižšej finančnej spoluúčasti zo strany mesta,“ vysvetľuje mesto na stránke projektu

Skutočný dôvod pozastavenia ďalšieho projektu zverejnil na fb Tomáš Köppl. „Výstavbou násypu pod cyklochodník došlo k zmene existujúcej vodnej stavby, a teda v zmysle § 26 zákona o vodách podliehala táto stavba povoleniu orgánu štátnej vodnej správy (OÚ Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie), ktoré je špeciálny stavebný úrad pre vodné stavby. To sa nestalo – povolenie stavby zabezpečoval Mestský stavebný úrad a riešil to ako dopravnú stavbu.“

Ťažké srdce majú obyvatelia sídliska Linčianska, ktorým aktuálne vedenie mesta v predvolebnom programe prisľúbilo revitalizáciu vnútroblokov s termínom realizácie v roku 2023. Dodnes však projektnemá vysúťaženého zhotoviteľa ani stavebné povolenie, čo môže realizačnú fázu posunúť o ďalšie dva roky. Podobný útlm zažíva plánovaný parkovací dom na Ulici Generála Goliana, s ktorého výstavbou sa malo začať ešte v minulom roku. Posledná aktualizácia z roku 2022 hovorí len o pripravenej projektovej dokumentácii bez stavebného povolenia či známeho zhotoviteľa stavby. 

MNOŽSTVO PROJEKTOV SA STÁLE NAVYŠUJE

Ani zďaleka nejde o jediné projekty, ktoré po komunálnych voľbách stratili momentum. V rôznych fázach rozpracovania zostávajú ďalšie vnútrobloky na Hospodárskej ulici. Tie vzišli z procesu participatívneho plánovania ešte v roku 2017. Posledná aktualizácia projektu v roku 2022 sa týkala verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby pre tretí a štvrtý dvor. Od roku 2019 čaká na kompletnú revitalizáciu parčík pri synagóge. Zdržanie spôsobil archeologický prieskum aj nezhody s vlastníkmi priľahlých pozemkov. Začiatok prác sa nakoniec posunul až na prelom rokov 2024/2025. 

Vzhľadom na množstvo plánovaných projektov existuje vysoké riziko, že nedôjde k dodržaniu pôvodných termínov a realizácii ambicióznych cieľov, prezentovaných pred komunálnymi voľbami. Vizualizácie sú však vysoko účinný marketingový nástroj a mesto ho bude naďalej vo veľkej miere využívať. O to viac by mala verejnosť sledovať, čo sa z ľúbivých obrázkov napokon aj stalo realitou.


KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Vzdušné zámky alebo blízka budúcnosť? Trnavské projekty často narážajú na realitu

Odoberať
Upozorniť na
0 Komentáre
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre

Najnovšie