eReport.sk
Výrez z veduty J. Jägra zo 40. rokov 17. storočia

Trnavskí richtári v stredoveku

Privilegiálna listina z roku 1238 obsahovala základné práva slobodného kráľovského mesta. Rešpektovala potreby rozvinutej trhovej osady obývanej nemeckými a valónskymi kupcami. Výsady trnavských hostí mali pôvod v magdeburskom, nemeckom  práve, ktoré im zaručovalo voľbu richtára a voľbu dvanástich prísediacich sudcov (prísažných) z radov majetnejšej vrstvy obyvateľstva. Richtára mohli voliť najskôr všetci mešťania, neskôr mestská rada, v ktorej sa uplatňoval majetkový cenzus. 

Po tatárskom plienení v roku 1244 nastali rozsiahle zmeny v etnickom obraze kraja

Trnavský región bol dosídlený nemeckým obyvateľstvom, ktorého úlohou bolo znovu vybudovať mesto. Chotár Trnavy bol za aktívnej účasti šľachty a so súhlasom panovníka rozdelený. Za zásluhy pri budovaní mesta daroval kráľ Belo IV. trnavským hosťom zem Parna (parniansky majetok je dnešná dedina Biely Kostol) a takto sa darovaná zem dostala do rúk rodiny zakladateľa „lokátora“ Trnavy ako súkromný majetok. Lokátorom bol istý Herbord, ktorý sa spolu s bratom Henchom aktívne zúčastňoval na mestotvornom procese. Hench získal majetok Modranky a spolu s Herbordom používali šľachtický predikát „z Modranky“. Trnava sa stala dedičným majetkom Herborda a Hencha, ktorý bol prvým známym trnavským richtárom. Pre toto obdobie bolo charakteristické striedanie príslušníkov oboch vetiev rodu v úrade richtára.

Budova gotickej radnice s kaplnkou, autor Martin Jakabovič

Štruktúra mestskej samosprávy sa dotvorila až po ničivom požiari mesta v roku 1325

V roku 1267 bol trnavským richtárom Kunch, syn Hencha z Modranky. V úrade ho vystriedal jeho brat Konrád. V roku 1280 zdedil úrad richtára Jenslin, syn Herborda. V roku 1291 uvoľnil úrad Petrovi, bratovi richtárov Kuncha a Konráda, ktorý po čase odovzdal úrad opäť Jenslinovi. Posledným členom rodu, ktorý zdedil funkciu richtára bol Kunchlinus prezývaný Koňuško, syn Kuncha. V 40. rokoch 14. storočia prišlo k dohode medzi predstaviteľmi meštianstva a lokátorskou rodinou. Samosprávnym orgánom sa stalo spoločenstvo 12 mešťanov – TOTA COMUNITAS  a volený richtár. Synovia Kunchlina – Jenslin a Seydlin – naďalej používali predikát „z Modranky“ a zastávali dôležité funkcie v mestskej administratíve. Prvým známym voleným richtárom bol v roku 1347 Dythmanus.

Od 15. storočia tvorilo vonkajšiu mestskú radu 24 mešťanov. Vnútornú mestskú radu tvorilo 12 majetných mešťanov – CONSILIUM, SENATUS, ktorí si zo svojho stredu volili každé dva roky na Veľkonočný pondelok alebo na sv. Juraja richtára, konzula a kapitána. Volebné stretnutia meštianskej obce bývali vo františkánskom kostole sv. Jakuba Apoštola.


KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Trnavskí richtári v stredoveku

Odoberať
Upozorniť na
0 Komentáre
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre