JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave, priniesol na Právnych listoch svoj pohľad na súčasný „zhubný trend,“ rozšírený v oblasti výkonu trestného práva. Je tak ďalším hlasom z justície, ktorý tvrdí, že niečo zjavne nie je v „štáte dánskom,“ v poriadku.
Mohlo by vás zaujímať
„Priznanie je v súčasnom trestnom práve chápané ako „superdôkaz“ a následné vypovedanie na inú osobu môže priniesť benefity. Tak prečo to neskúsiť… Vzhľadom k uvedenému si „vstupujú do seba“ nielen obvinené osoby, ale „prebudenie svedomia“ zažívajú už aj osoby odsúdené,“ píše sudca úvodom.
Spomienky za benefity
JUDr. Šamko hovorí, že najmä v posledných rokoch zažíva trestné právo „masívny návrat spomienok,“ u obvinených i odsúdených. U niektorých tento jav dokonca nastane po rokoch od skutku.
„Je zjavné, že medzi obvinenými ako aj odsúdenými sa už rozšírilo povedomie o súčasnej praxi niektorých orgánov činných v trestnom konaní, ktoré považujú priznanie za kľúčový (často jediný) dôkaz o trestnej činnosti a za priznanie a vypovedanie voči iným osobám (nezriedka ale len tým správnym osobám) dokážu nasľubovať rôzne benefity.“
JUDr. Peter Šamko, sudca
Sudca Krajského súdu v Bratislave tvrdí, že sa preto nemožno diviť, že si obvinení i odsúdení začnú „zázračne spomínať.“ Dodáva ešte zarážajúcejší fakt: „Takáto výpoveď obvineného, či odsúdeného, ktorý si po rokoch „vstúpil do seba“ je však často osamotená a žiadne iné dôkazy ju nepodporujú.„
Deformovanie dokazovania
„Aby však nezostala úplne osamotená, je nutné aspoň vytvoriť dojem, že ju predsa len nejaké tie dôkazy podporujú. A takto začína tzv. deformovanie dokazovania, keď sa určité dôkazy začnú prezentovať ako dôkazy podporujúce usvedčujúcu výpoveď, hoci tomu tak zjavne nie je,“ píše Šamko.
“ Toto „krivenie využitia dôkazov“ je taktiež výraznou súčasťou aplikačnej praxe a možno ho celkom určite označiť za manipulovanie dokazovania a len vytváranie zdania, že výpoveď nezostala osamotená.“
JUDr. Peter Šamko, sudca
Šamko hovorí aj o inom „súčasnom módnom hite,“ a to vypracovanie znaleckého psychologického posudku napr. na kajúcnika, „so znaleckým záverom, že špecifická, či všeobecná vierohodnosť výpovede kajúcnika nie je znížená a neboli zistené žiadne konfabulačné tendencie.“
Ohýbanie práva
Dlhoročný sudca poukazuje aj na to, že pokiaľ je takýto posudok vypracovaný na obvineného, v prevažnej väčšine prípadov je jeho výsledok taký, že obvinený klame. Zjednodušene povedané: Kajúcnik má vždy pravdu. Aj keby ju nemal.. Šamko upozorňuje, že znalec psychológ nemá v trestnom konaní rozhodovať o vine, či nevine. „A ani o tom nie, kto hovorí pravdu.“
Na mieste činu
Okrem znaleckého posudku, OČTK často pristúpia i k rekognícii a previerky miesta činu. Pritom je už len z merita veci zrejmé, že pri rekognícii, kajúcnik rozpozná toho, koho označuje za vinného. To isté sa deje pri previerke miesta činu. Ak ide o kajúcnika, ktorý poznal páchateľa i miesto činu, ide o logický fakt, nie o podporu výpovede kajúcnika, ktoré možno brať do úvahy ako „ďalšie dôkazy.“
Len kajúcnik nestačí
JUDr. Šamko sa takto nevyjadril po prvýkrát. Naopak na tieto „problémy z právnej praxe,“ poukazuje dlhodobo. Pre Plus7 dní v minulosti uviedol, že si pri kajúcnikoch treba uvedomiť, že nejde o „náhodného svedka trestnej činnosti,“ ale o „osobu, ktorá sama trestnú činnosť páchala a „rozpomína sa,“ aby dosiahla beztrestnosť alebo zníženie trestu. „
Práve preto podľa Šamka ale i iných sudcov, či advokátov, musí byť takáto výpoveď obozretne vyhodnotená a podporená aj inými dôkazmi. Okrem iného nás k tomu viaže i medzinárodné právo a hovorí to aj Európsky súd pre ľudské práva.
Zdroj: právne listy, plus7dní
.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Sudca Šamko o módnom hite kajúcnikov: Ich spomienky sú priam zázračné!