Na Letných olympijských hrách v Paríži sa predstaví 15 ruských športovcov – pod neutrálnou vlajkou. Ich výpravu vedie tenisová hviezda Daniil Medvedev, sú medzi nimi cyklisti, kanoisti, plavkyne a skokanka na trampolíne. Na OH sa kvalifikovalo aj 17 džudistov, Medzinárodný olympijský výbor však „schválil“ účasť iba štyroch z nich. Ruskí džudisti aj zápasníci napokon účasť na OH odriekli.
A médiá nenechávajú na ruských športovcoch ani nitku suchú. Moscow Times vyčíta cyklistke Ivančenkovej, že sa jej páčil príspevok, v ktorom sa používalo hanlivé označenie Ukrajincov a kyjevskej vlády, gymnastke Bladčevovej, že sa v roku 2023 zúčastnila na trampolínovej súťaži, kde vystúpila pred symbolom „Z“ v oranžovo-čiernych pruhoch sv. Juraja, ktoré sú vraj symbol využívaný ruskou propagandou, o niektorých médium tvrdí, že sú vraj napojení na bezpečnostné zložky, napríklad cyklistka Dronová a kanoista Korovaškov, pretože trénovali v športovej spoločnosti Dynamo, ktorá sa venuje aj tréningu personálu FSB, Rosgvardije a zahraničnej spravodajskej služby. A bruselské Politico nezabúda „konštatovať“, že napriek zisteniam Medzinárodný olympijský výbor ruských športovcov nepotrestal….
Otázka znie: ako?
Ako mal MOV ruských športovcov ešte potrestať? Nepovolil im nástup na slávnostnom otvorení Olympijských hier, a ak vyhrajú nejakú medailu, nebude započítaná do celkového zisku medailí Ruskej federácie.
Dvojaký meter Medzinárodného olympijského výboru
MOV bude mať pred sebou po hrách v Paríži mnoho výziev. Jedna z nich je aj otázka, či politika patrí alebo nepatrí do športu. V každom prípade, súčasné vedenie MOV pristúpilo na to, že politika do športu patrí. A nikto nespochybňuje, že má na to právo. Má právo vylúčiť ruských a bieloruských športovcov z Olympiády. Rusko na Ukrajinu zaútočilo, o relevancii dôvodov na útok môžeme špekulovať, ale je to fakt.
Ide o prvý prípad v histórii MOV, keď jeho vedenie pristúpilo k takémuto kroku v reakcii na vojenskú agresiu. Je zbytočné polemizovať, či je to správny krok. Jednoducho to treba akceptovať. Vedenie MOV vyjadrilo svoj postoj k vojne v 21. storočí.
Práve preto si kladieme otázku – a myslíme si, že najmenej s polovicou planéty – prečo MOV nešlo touto cestou aj pri izraelskej olympijskej výprave. Neriešime politický podtón tohto rozhodnutia. Prekvapuje iba skutočnosť, že po tom, keď vedenie MOV v prvom prípade zareagovalo rýchlo a nekompromisne, v druhom prekvapujúco nereagovalo. A to na strane Palestíny zdroje uvádzajú už takmer 40 tisíc obetí, väčšinou žien a detí.
Očakávali by sme rovnako razantný postoj vedenia MOV aj v tomto prípade. Chápeme i politické tlaky, ktoré na vedenie MOV v tomto prípade určite boli. Ale čelní predstavitelia MOV sa s touto problematikou budú musieť vyrovnať, ak nechcú stratiť dôveru polovice obyvateľov planéty.
A sme mimoriadne zvedaví na manuál, ktorý presne zadefinuje, kedy možno v prípade vojenskej agresie vylúčiť olympijskú výpravu z hier a kedy nie. Pretože v tomto konkrétnom prípade vyvoláva postup vedenia MOV obrovské rozpaky a veľa nezodpovedaných otázok. Ak si chce NOV udržať kredit, musí z tejto situácie nájsť cestu. A predovšetkým zadefinovať veľmi jasné pravidlá na takýto krok.
V takto mimoriadne citlivej otázke totiž nie je možné povedať, že to vždy závisí od toho-ktorého prípadu.
(použité zdroje: https://sportweb.pravda.sk/; Slovenský rozhlas)
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Sú ešte olympijské hry o športe?