Skládky verzus spaľovne. Aké má Trnava možnosti v budúcnosti?

Z času načas sa na sociálnych sieťach objavia snímky zo skládok, ktoré rozfúkal vietor a kusy plastov visia na stromoch a poletujú po poliach. A z času na čas sa objavia snímky horiacich skládok, z ktorých stúpa hustý čierny dym.

Trnava patrila pred desiatimi rokmi k mestám s najnižšími poplatkami za odpad. Situácia sa markantne zmenila, hoci spoločnosť FCC nezvyšovala mestu poplatky za odpad.

Napriek tomu mesto zvyšuje ceny za odvoz a skládkovanie odpadu, hoci treba kvitovať, že vytvorilo podmienky na recykláciu. V každom dome a pred každým panelákom je možné vidieť farebné kontajnery na odpad: biologický, plastový, papier a zmiešaný odpad.

Kam budú trnavskí smetiari vyvážať smeti?

Problémom je však rozširovanie skládky na Zavarskej ulici, ktorá by sa mala podľa návrhu mesta rozšíriť o 220 tisíc kubických metrov. Pri množstve odpadu, ktoré mesto produkuje, je to opatrenie len na čas určitý. Čo ďalej, keď sa skládka naplní?

Na prvý pohľad sa zdá, že riešením by malo byť vybudovanie spaľovne odpadu. Odpad jednoducho „zmizne“, dokonca sa spaľovne dajú využiť na produkciu bio-plynu, ktorým sa dá vykurovať. To je tá pozitívna stránka. Je nutné však spomenúť aj druhú stránku. Odpad nezmizne. Aj spaľovne totiž produkujú odpad – okrem plynných emisií je to škvára, popolček a odpadová voda, ktorú samozrejme treba čistiť, čím vznikajú ďalšie náklady. A medzi náklady patrí aj doprava odpadu do spaľovne. Na Slovensku sú dve veľké spaľovne (schopné spaľovať dve tony odpadu za hodinu) – v Bratislave a v Košiciach. Avšak aj cementárne a niektoré priemyselné podniky dokážu spaľovať komunálny odpad – takýchto spaľovní je šesť, jedna, ktorá spaľuje menej ako dve tony odpadu za hodinu je v Kysuckom Novom Meste. Okrem toho je na území Slovenska šesť spaľovní, ktoré spaľujú nemocničný odpad. (zdroj: enviroportal.sk)

Foto: spaľovne, ilustračná foto zdroj: pixabay.com

Smeti privážame zo zahraničia!

V tejto súvislosti je dôležité spomenúť ešte jeden fakt: na Slovensko sa dováža odpad z deviatich(!) krajín! Natíska sa otázka, či výstavba spaľovní, ktorú mimochodom Európska únia neodporúča práve pre znečisťovanie ovzdušia plynnými emisiami, ktoré môžu dokonca obsahovať veľmi jedovatý dioxín, nie je len spôsob ako zarobiť. Likvidácia odpadu v spaľovniach nie je lacná záležitosť. Aby spaľovňa prosperovala, treba zabezpečiť trvalý prísun odpadov. Investori preto lobujú na samosprávach v snahe uzavrieť dlhodobé zmluvy – a dovážajú odpad zo zahraničia.

A ešte jedna otázka: sú spaľovne potrebné? Odpoveď je zrejmá: čiastočne áno. Ciest na eliminovanie odpadu je však niekoľko. Už sme spomenuli recykláciu. Hromadeniu odpadu sa dá aj predchádzať – nie všetko musí byť zabalené v plaste – a opätovne používať – v poslednom čase sa napríklad opäť vraciame k zvyku našich starých materí – mať vždy poruke plátennú tašku na nákup. Napriek tomu približne 60 percent odpadu končí na skládkach a v spaľovniach. Často ide o odpad, ktorý by bolo možné recyklovať. Nemali by sme namiesto rozširovania skládok a budovania nie celkom ekologických spaľovní uvažovať o rozšírení možností recyklácie odpadu?