Nosenie teplákov v parlamente, streamovanie videa v spodnom prádle, bitka v národnej rade či vulgarizmy najhrubšieho zrna. Aj takto vyzerá v súčasnosti slovenská politika, ktorá občas pripomína pohostinstvo štvrtej cenovej kategórie. EReport oslovil protokolistku Máriu Holubovú, aby zhodnotila najväčšie prešľapy politických elít. Kde robia chybu a prečo aj jednoduché „prepáč“ je od politika nevhodnou reakciou?
Ktorý politik z hľadiska protokolu urobil v poslednom čase alebo aj v minulosti prešľap, ktorý vás naozaj prekvapil?
Je ich veľa! Týkajú sa najmä dresscode. Prezentácia osobnosti štátnika či diplomata je súčasťou protokolu od 17. storočia. Ktokoľvek, kto na tento elitný post nastupuje, tak už prezentuje štát a národ a už nie je súkromná osoba. Mňa veľmi prekvapili outfity premiérky Ivety Radičovej. Vzbudzovali niekedy údiv. Ona to vysvetľovala tak, že je intelektuálka a učiteľka. Musela si, ale uvedomiť, že prezentovala Slovensko ako premiérka. Je to o zodpovednosti, ktorú si musí každý politik uvedomiť.
A ďalej? Kto ešte?
Napríklad pán Richard Raši, keď nás prezentoval v jednom z ázijských štátov, kde prišiel jeho tím na rokovanie v botaskách. Raši tiež prišiel v športových topánkach a kockovanom saku, zatiaľ, čo ich vítali v čiernych oblekoch a dokonca dámy s kyticami v dlhých šatách. Neuvedomujeme si, že aj reč oblečenia o niečom vypovedá. V politike je to už tisíce rokov. Politici by mali taktiež rozlišovať dresscode na voľnočasový, pracovný, spoločenský a športový. Treba sa toho striktne pridržiavať. Naši politici zvolia väčšinou voľnočasový dresscode. Predviedol nám to premiér, keď sa lúčil s bieloruským diplomatom. V tomto prípade to už zašlo do voľnočasového až športového dresscode. Prekvapila ma aj úroveň niektorých našich političiek, ktoré síce majú prepracovaný dresscode, no skôr sa hodí do šoubiznisu ako politiky.
Spomínali ste outfit Ivety Radičovej, máme teraz aj ďalšiu ústavnú činiteľku ženu, a to prezidentku Zuzanu Čaputovú. Ako hodnotíte ju?
Tím, ktorý je okolo pani prezidentky si dáva naozaj záležať. Musíme si povedať, že funkcia prezidenta je u nás reprezentačná. V tejto úlohe je tiež pod drobnohľadom, no čo sa týka protokolu, tak nevybočuje z mantinelov a dáva si pozor na vlastnej prezentácii. Mne osobne sa páči, že sa prezentuje ako žena. Zvolila štandardne šaty, čo ak si všimnete, tak u ostatných vrcholových političiek to nefunguje. Ako napríklad u pani Merkelovej. Prispôsobuje sa to veku a aj typu postavy. Niekedy by sa mi páčilo, ak by viac navodila takú pracovnejšiu atmosféru. S prihliadnutím na jej identitu by jej napríklad viac svedčil aj nohavicový kostým.
Keď hovoríme o dresscode, nedávno sa poslankyňa Monika Kozelová zúčastnila hlasovania v teplákoch. Toto je v poriadku?
Zachytila som to. Na pani poslankyňu Kozelovú platí rovina biznis protokolu. Ten vznikol v 50. rokoch 20. storočia a je niekedy prísnejší ako diplomatický protokol. Takže, ona vzdáva úctu svojej práci a ľuďom, ktorí ju zvolili. To štandardné, čo sme desaťročia počúvali, že nezáleží na tom, čo má človek oblečené, ale aký je, tak na toto už zabudnime. Toto v dnešnej dobe už neplatí, pretože čím je človek starší, tak si za to, ako vyzerá, môže sám. V rovine biznis protokolu vyjadrujete úctu svojim kolegom v parlamente, súputníkom a takisto aj svojim voličom. Nie je merito veci či je korpulentná alebo nie. Skrátka prišla do práce vo voľnočasovom oblečení.
Takže faux pas?
Určite je to faux pas. A tie ospravedlnenia, čo všetko robí a podobne, to s tým nemá nič spoločné. Tá prezentácia osobnosti by mala to, čo robí, ešte umocniť. Bola to neúcta ku kolegom a voličom.
Ďalšieho módneho faux pas sa nedávno dopustil poslanec Andrej Stančík. Ten sa počas streamu na sociálnej sieti pozabudol a vystupoval v spodnom prádle.
Tých ospravedlnení je teraz veľmi veľa. Zostaňme ale pri odrazovom mostíku politikov a to je heslo európskych elít: Nesťažuj sa, nevysvetľuj, neospravedlňuj sa. Vyše 150 rokov vedie toto motto politikov k zodpovednosti. Akonáhle politik robí veci, za ktoré sa musí sústavne ospravedlňovať, tak to má dve roviny. Buď nepatrí tam, kde je alebo sa ľuďom vysmieva.
Nedávno som vysvetľovala pravidlá práce homeoffice a online styku, čo sa pohybuje taktiež v rovine biznis protokolu. Aj v tomto prostredí by sme mali byť upravení, tak ako keby sme išli na poradu normálne do práce. V tejto ťažkej dobe môžeme byť vďační, že nám je umožnené pracovať formou homeofficu a nemôžme sa dopúšťať podobných veci. Toto už má niečo spoločné s výchovou a nemá to nič s protokolom. Toto je už výchova. Teraz som doma, mám homeoffice a budem v teplákoch, alebo, ako ste vy povedali, že v spodnom prádle. Toto sa mi na našej politickej scéne nepáči. Počúvame príliš veľa ospravedlnení. Toto už niečo signalizuje. Skrátka netreba to vysvetľovať, pretože sa tak už stalo. Potom to je už veľmi divné.
Veľkou témou v politike je aj slovník, ktorý pôsobí dosť vulgárne. Premiér ľudí nazýva napríklad múdrosráčmi. Ako vnímate vy slovník našich politikov?
Ak sme tu v komunikácii na vyššej úrovni, teda diplomatickej úrovni, tak tu platia tiež pravidlá, ktoré by mali mať štátnici v krvi alebo aspoň na nich pracovať. Faktom je, že reč politika by mala byť postavená na argumentácii. Akonáhle politik stráca argumenty, tak ustúpi zo sily výrazu na silný výraz. To sú presne tie vulgarizmy. Akonáhle používa vulgarizmy a prejde na takéto pomenovania, stráca silu výrazu, teda stratil argumenty. Nedávno som napríklad zachytila, že jeden zo štátnikov povedal, že v novembri je také nechutné počasie. To čo je povedať na počasie v krajine, kde sa striedajú štyri ročné obdobia, že je nechutné? Čo je nechutné počasie? A takýchto vyjadrení je veľa.
Aktivita množstva politikov sa presúva na sociálne siete. Mala by byť etiketa dodržiavaná aj v tomto priestore?
Všetko, čo sa deje na politickej scéne, môžeme vidieť v médiách alebo na sociálnych sieťach. Ja som vyrastala, keď sme o politikoch nevedeli nič. Aj študentom hovorím, aké je úžasné, že žijeme v dobe, keď majú všetko pred očami. Či už sú to voľby, prezentácia politikov v diskusných reláciách a podobne. Nech to sledujú, je to ohromná škola. Musíme si uvedomiť, že protokol je niečo, čo využívajú politici pre svoj rast. Musí to ale ísť ruka v ruke s podčiarknutím individuality a presne na sociálnych sieťach sa to aj deje.
Kde je tá hranica, keď už nejde o podčiarknutie individuality politika, ale už o nevkus?
To je subjektívne. Niekomu to vyhovuje a niekomu nie. Politik musí rátať s tým, že nevyhovie všetkým. Ak si myslí politik, že ho miluje celý národ, tak je to ťažký sebaklam. Žili v ňom panovníci a teraz aj politici.
Poslankyňa Adriana Pčolinská je na sociálnych sieťach taktiež veľmi aktívna. Na jej profile môžeme vidieť najmä rôzne selfíčka, kde prezentuje seba v rôznych aj vyzývavých outfitoch. Je takáto prezentácia politika vhodná?
Môže svojou prezentáciou niekoho osloviť. Napĺňa pravidlo, že politička musí byť upravená a starať sa o seba. Je to jej spôsob, ako odprezentuje svoju individualitu. Typické pre Slovensko je, že chceme, aby političky vyzerali, ako modelky a modelky mali prejav a vzdelanie ako političky. Toto treba silne oddeliť. U nás to tak, ale funguje. Tak, ako u nás funguje akcent mladosti. Napríklad, keď niekto má 45 rokov a keď niekomu nevyhovuje, tak ho už posiela do dôchodku. Je to skrátka jej spôsob prezentácie individuality. Myslím, že je vysokoškolská učiteľka a pohybuje sa v celej tej komunite rodiny Pčolinských. Môže to niekoho odpudiť, no iného osloviť. Lajky tam, ale sú a ľudia ju berú aj preto, že je pekná.
V parlamente sa nedávno udial zaujímavý incident. Poslanca Miroslava Žiaka napadol ďalší poslanec Miroslav Suja a došlo k potýčke. Z hľadiska etikety, ako hodnotíte podobnú šarvátku v parlamente?
Poviem vám takto. Panovníci sa na vládnutie pripravovali od šiestich rokov. Naši politici sa na vládnutie nepripravujú. Sú to len obyčajní slovenskí chlapci, ktorí dostali výchovou to, čo dostali. Na Slovensku funguje patriarchálna výchova a keď sa preklopí ten matriarchát, tak mamičky synov vychovávajú, tak ako ich vychovávajú. Mantinely a zábrany určuje výchova. Tu už funguje rovina slušnosti a je to aj o sebaovládaní. Sebaovládanie bol prvý predmet študijného programu panovníkov. A toto našim politikom chýba: sebaovládanie! V kolíznych situáciách nevedia, čo to je. Rovnako, ako sa vyplieskajú s kamarátom v krčme, tak si povedia, prečo by som sa nevyplieskal aj s tým, kto mi nevyhovuje v parlamente. Typickí slovenskí chlapci. Bez výchovy!
Takže je to cez čiaru?
No, ale je to normálne. Musíme povedať, že na naše pomery, je to normálne, pretože máme veľmi nízku politickú kultúru.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
ROZHOVOR Špecialistka na etiketu o politikoch: Chýba im slušnosť a ešte veľa iného!