Niektoré slovenské médiá a ich novinári nariekajú, že na Slovensku im chýba sloboda prejavu, a že sú názorovo utláčaní. Toto hovoria tí, ktorí počas Covidu a aj teraz počas vojny na Ukrajine dávajú priestor zväčša iba jednému názoru, pričom ten druhý považujú za konšpiračný. O antivaxerskom či proruskom ani nehovoriac. Tí, ktorí píšu ináč ako chce mainstream sú dehonestovaní a považovaní za akoby menejcenných. Tak kde je tu potom sloboda slova? Či tú majú priznaní iba tí vyvolení?
Slovensko sa „prepadlo“ o 12 priečok
Zistiť ako je to slobodou médií sa rozhodla organizácia Reportéri bez hraníc, ktorá zozbierala zaujímavé výsledky. Organizácia napokon tento týždeň zverejnila výsledky a naše mainstreamové médiá okamžite nasadili bombastické titulky v štýle „Slovensko sa prepadlo o 12 priečok“ na 29. miesto na svete. To je síce pravda, ale aj tak máme podľa danej organizácie médiá slobodnejšie ako mnohé západné krajiny.
Menej slobodné médiá ako Slovensko majú napríklad v Španielsku (30. miesto), v Rakúsku (32. miesto), v Austrálii (39. miesto), v Slovinsku (42. miesto), v Taliansku (46. miesto), ale aj v USA (55. miesto), na Ukrajine (61. miesto), či dokonca v Japonsku (70. miesto).
Aj našim novinárom by prospelo prečítať si nejaký článok o práci novinárov v iných krajinách.
Juraj Draxler, exminister školstva
Nad týmito výsledkami sa v statuse pozastavil exminister školstva Juraj Draxler. „Izrael, zem, ku ktorej lojalitu majú potrebu zdôrazňovať Zuzana Čaputová či Ivan Korčok a väčšina našej politickej „občianskej spoločnosti“, je na 101. mieste. Aspoň takto je to vraj vo svete podľa danej organizácie,“ uvádza Draxler, podľa ktorého podobné rebríčky sú extrémne skratkovitým štýlom prezentácie sveta a vždy sa dá diskutovať o tom, či pri danej metodológii rebríček naozaj aspoň ako-tak odráža, čo sa v daných krajinách deje. Aj našim novinárom by preto podľa neho prospelo prečítať si nejaký článok o práci novinárov v iných krajinách.
A čo taký britský parlament či Kongres v USA
„Keď pred rokmi došlo k pokusu o niečo obmedziť pohyb novinárov po parlamente, naše médiá hneď nasadili titulky v štýle, že sa vraj ideme inšpirovať Bieloruskom a podobne. A nastal veľký krik, pritom napríklad v prípade britského parlamentu nesmie žiadne médium, ani poslanec, natáčať, čo sa vnútri deje. Jediný, kto má povolenie natáčať, je samotná mediálna služba parlamentu. Až od nej obraz preberá BBC a ostatné médiá,“ vysvetľuje Draxler a dodáva, že ak sa aj nejaké snímanie vnútri budovy povolí, tak je to len za výnimočných okolností. To, že by vnútri budovy boli novinári a s kamerami si odchytávali poslancov neexistuje.
Naozaj to nie je tak, že novinár si píše ako chce. To sa týka len tých najväčších hviezd, aj to len čiastočne.
Juraj Draxler, exminister školstva
Interview vnútri budovy síce podľa exministra povoľuje americký Kongres, ale rozhovory možno robiť len na špeciálne vyhradenom mieste a celá operácia je riadená množstvom príkazov (kamera nesmie byť nasmerovaná inam, než kam povolia zriadenci Kongresu, zapnutá smie byť len na statíve, novinári majú predpísaný dress code, atď.).
Do toho prísne pravidlá akreditácií, pravidlá kladenia otázok na tlačových konferenciách vládnych predstaviteľov a podobne. A podobné je to aj v iných západných parlamentoch, preto to, čo novinárom povoľuje náš parlament je v porovnaní so západnými inštitúciami ultraliberálne.
Detinské predstavy niektorých novinárov
„Ani nehovorím o detinských predstavách, ktoré niektorí naši novinári majú o tom, ako fungujú západné redakcie. Naozaj to nie je tak, že novinár si píše ako chce. To sa týka len tých najväčších hviezd, aj to len čiastočne. Inak ste zošnurovaní rôznymi redakčnými pravidlami a usmerneniami (jednak sám som jeden rok pre najvplyvnejšiu svetovú agentúru pracoval ako ekonomický novinár, jednak som sa predtým aj neskôr dosť stretával s novinármi v Nemecku, v Belgicku či v Británii),“ upozorňuje exminister školstva a radí našim novinárom aby sa občas trochu porozprávali s kolegami aspoň zo susedného Rakúska, ako sa tam napríklad riadi komunikácia vlády s médiami.
Mohlo by vás zaujímať:
„Samozrejme, situácia sa asi o rok zmení, aj tá „rebríčková“, po zmenách týkajúcich sa verejnoprávnej televízie. Ale pochybujem, že by aj po nich boli novinári u nás nejako výrazne „neslobodní“ oproti mnohým západným krajinám,“ konštatuje Juraj Drxler, ktorý na samý záver dodáva: „To, čo by nám prospelo, by bola trochu príčetnejšia diskusia o práci médií (samozrejme, aj z druhej strany, nielen od novinárov). Taká normálna, konštruktívna, bez emočných klapiek. Ale k tomu sa sotva dostaneme.“
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Prečo slovenskí novinári nariekajú? Sloboda médií je u nás oveľa väčšia ako v USA či na Ukrajine a Japonsku