Pomsta Matoviča či Kollárov "kôň"? Známi politológovia reagujú na výber nového ministra spravodlivosti!

Rošády vo vláde po odchode ministrov za SaS spôsobili aj to, že na post šéfa rezortu spravodlivosti po Márii Kolíkovej (SaS) zasadol Viliam Karas, šéf komory advokátov. Spôsobilo to mediálnu búrku. Nomináciu na rezortného šéfa, ktorú predložil prezidentke Zuzane Čaputovej predseda vlády Eduard Heger (OĽANO), obratom kritizovali médiá hlavného prúdu, mimovládna organizácia Zastavme korupciu, či v televíznej debate dnes už bývalý poslanec za SaS Miroslav Žiak či progresívci. Karas je totiž známym kritikom reformnej iniciatívy svojej predchodkyne Kolíkovej, má výhrady voči zásahom vládnych politikov do § 363, dáva za pravdu generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi a za tejto vlády ostro kritizoval aj kroky orgánov činných v trestnom konaní. Napriek tomu je Karas, významne zatracovaný mainstreamom, dnes už novým ministrom spravodlivosti. Ako je to možné? V tejto súvislosti sme sa na názor opýtali známych odborníkov na politiku.

Mohlo by vás zaujímať:

Minister spravodlivosti Viliam Karas zasadol na novú stoličku z pozície šéfa advokátskej komory, dá sa preto povedať, že medzi slovenskými advokátmi je uznávanou kapacitou, a teda aj odborníkom, po ktorom sa volalo od začiatku. Jeho návrhom, ale aj zvolením, sa ale vynára viacero otázok, ktoré určite napadli i mnohých občanov. S odpoveďami na ne oslovil eReport troch slovenských znalcov politiky. Konkrétne, Jozefa Lenča, Tomáša Koziaka a Jána Baráneka.

Karas viac vyhovuje Kollárovi ako Matovičovi

V prvom rade nás zaujímalo, ako má bežný Slovák vnímať schválenie Viliama Karasa za ministra spravodlivosti, teda či je to aj akási pomsta Igora Matoviča exmenisterke Kolíkovej. „Nedovolím si tvrdiť, že ide o pomstu Kolíkovej, lebo zatiaľ to, čo urobil, respektíve neurobil, tomu nenasvedčuje. On totiž ešte nestihol urobiť nič. Skôr za tým vidím to, že vplyv Borisa Kollára o tom, kto bude ministrom spravodlivosti je väčší než vplyv a politické možnosti Eduarda Hegera,“ uviedol Jozef Lenč.

Líder OĽANO má Kolíkovú za podvodníčku

Nie je teda Karas pomstou Matoviča exministerke Kolíkovej aj vzhľadom k tomu, že minister financií nie je celkom stotožnený s jej súdnou mapou reorganizácia súdnictva? Samozrejme, netreba zabudnúť ani na okrídlenú Matovičovu vetu na adresu Kolíkovej, že „Mária, ty si ten podvod spáchala“. Stalo sa tak v súvislosti s údajným podvodom, ktorý sa týka prenájmu a možného odpredaja budovy bývalého Zváračského ústavu na Račianskej ulici v Bratislave, kde aktuálne sídli ministerstvo spravodlivosti. “Som presvedčený, že je to podvod pri kúpe a predaji, teda podvod v hodnote 30 miliónov eur. A je to aj podvod v prospech dlhoročného spoločníka jej brata a myslím si, že Kolíková o tom dobre vedela,” uviedol Matovič ešte vlani v júni pre portál Plus 1 Deň.

Politická hra alebo vládny konsenzus?

„Ak sa pozeráme na to z toho uhľa pohľadu, že Karas nie je celkom stotožnený s jej súdnou mapou a tiež reorganizáciou súdnictva ako aj s § 363, keby som sa ja chcel pomstiť, tak urobím to isté, teda uvažoval by som o takomto ministrovi,“ priznal Ján Baránek. „To, že tam tento človek prišiel je skôr záležitosť Borisa Kollára ako šéfa OĽaNO,“ doplnil Koziak.

Nominácia Karasa z mocenského hľadiska oveľa viac vyhovuje Borisovi Kollárovi ako Igorovi Matovičovi.
Tomáš Koziak.

Politológ Lenč pre eReport spochybnil, slová expremiéra OĽANO, že Karas nie je návrhom kollárovcov. „Keďže to tvrdí Igor Matovič, ktorému sa dá len ťažko veriť, tak je ťažké tomu uveriť,“ netají Lenč.

Svoj názor pridal Koziak. „Neviem, či menovanie Karasa je nejakou politickou hrou, alebo záležitosťou OĽANO, lebo to bola záležitosť konsenzu vládnej koalície. Nominácia Karasa z mocenského hľadiska však oveľa viac vyhovuje Borisovi Kollárovi ako Igorovi Matovičovi. Ako minister, to ale Karas určite nebude mať jednoduché,“ vysvetlil.

A či sa dá veriť Matovičovi? To ja neviem, ale ja mu neverím
Ján Baránek.

„Čomu nerozumiem je, že ho nominoval Matovič, lebo Karas § 363 rušiť nechce, ale k tomu sa radšej nevyjadrím, pretože neviem, či sú tam nejaké dohody o ktorých nevieme, alebo či sa na Karasovom postoji niečo zmenilo. To však ukáže až najbližšia budúcnosť. A či sa dá veriť Matovičovi? To ja neviem, ale ja mu neverím,“ doplnil Baránek.

„Ide o boj medzi špeciálnou a generálnou prokuratúrou“

V ostatnom čase bolo dosť treníc na našej politickej scéne, ale aj v samotnej koalícii, okolo § 363 a samotný nový minister Karas polemiku o ňom vôbec neupokojil. Práve naopak, pretože jeho vyjadrenia sa viac prikláňali na stranu generálneho prokurátora. „Koalícia našla človeka, ktorý § 363 zrušiť zrejme nechce, hoci odpor k jeho zrušeniu prichádza zo strany Borisa Kollára a jeho Sme rodina. Čo bude ďalej sa ukáže až v národnej rade, kde má koalícia menšinu,“ skonštatoval Tomáš Koziak. „Situácia okolo zrušenia § 363 bol zbytočný cirkus, lebo to bol umelo vyvolaný problém, ktorý niekto umelo vyvolal. Tam ide totiž o boj medzi špeciálnou a generálnou prokuratúrou. Karasove kroky, by teraz mohli viesť k nejakému upokojeniu týchto pomerov, lebo vo vláde má generálny prokurátor dosť malú podporu,“ myslí si Ján Baránek.

Bude Karas nasledovať cestu Druckera?

„Ako to majú ľudia vnímať, že doktor Karas podržal stranu generálnemu prokurátorovi s § 363? Ako problematické. Myslím si, že to kľúčové sa ukáže, ak sa to vôbec podarí, až v momente keď sa o tej zmene bude rokovať v národnej rade, lebo tá je kľúčovým orgánom kde sa to zmeniť môže. A keďže vidíme, že návrhy na zmenu sú aj z hnutia OĽaNO, tak uvidíme, že či oni ten návrh stiahnu, alebo ten návrh neprejde, alebo bude musieť zmeniť svoj postoj samotný minister Karas. Teda, ak bude chcieť pokračovať ako minister,“ uviedol Jozef Lenč, podľa ktorého sa môže stať aj to, že minister Karas, ak zistí, že s niečím nie je stotožnený a nemôže to zmeniť, že bude nasledovať cestu ministra Druckera, ktorý, keď sa s niečím nestotožnil a nemohol to zmeniť, tak odstúpil z pozície ministra.

Poslanci odmietli návrh OĽANO, chýbal jediný hlas

Keďže politológovia reagovali pre eReport skôr, ako by sa začala debata a „trišesťtrojke“ v pléne, pripomíname, že poslanci NR SR v stredu (21.9.) odmietli novelu Trestného poriadku z dielne OĽANO, ktorej cieľom bolo obmedziť využívanie paragrafu 363 na najzávažnejšie prípady a pochybenia. Za posunutie novely do 2. čítania hlasovalo 72 poslancov zo 144, 71 zákonodarcov bolo proti, jeden za zdržal. Na posunutie novely chýbal jeden hlas.

Nie som si tiež istý tým, či by čokoľvek, s čím by minister prišiel, bolo priechodné cez národnú radu.
Jozef Lenč.

Za návrh podľa TASR hlasovali všetci poslanci OĽANO i nezaradení poslanci zo strany Za ľudí. Podporila ju aj celá SaS i poslanci, ktorí počas volebného obdobia opustili koaličné kluby. Výnimkou bola nezaradená poslankyňa Katarína Hatráková, bývalá členka klubu OĽANO, ktorá sa zdržala. Proti boli všetci poslanci Smeru-SD a Sme rodina, ako aj zvyšní nezaradení poslanci.

Novela z dielne poslancov OĽANO mala za cieľ upraviť ustanovenia Trestného poriadku tak, aby sa rozhodnutie generálneho prokurátora v zmysle sporného paragrafu 363 týkalo len merita danej veci, uviedla tlačová agentúra.

A o deň neskôr, teda vo štvrtok (22.9.), ostal parlament zablokovaný vďaka Sme rodina podľa šéfa poslaneckého klubu OĽANO Michala Šipoša preto, lebo prišiel do pléna ďalší návrh o úprave paragrafu 363. Tentoraz od opozičnej SaS.

Bežný človek sa z toho vraj „vysomáriť“ nemôže

Ďalším problémom pri Karasovi sa ale môže javiť aj súdna mapa, s ktorou nový minister, ešte ako advokát, spokojný nebol. Bude mať reforma, ktorú naštartovala Kolíková reálne aj kontinuitu? „Áno, on sám sa vyjadril, že v súdnej mape sú nedostatky, s ktorými nie je stotožnený, ale nemyslím si, že bude nejaká cesta cez to, čo už bolo schválené. Skôr bude na ministrovi ako aplikovať súčasnú podobu súdnej mapy, pretože už nie je dosť času ohľadom financií z Plánu obnovy. Nie som si tiež istý tým, či by čokoľvek, s čím by minister prišiel, bolo priechodné cez národnú radu, keďže tá nie je v súčasnosti vôbec schopná sa uznášať a začať rokovať,“ vysvetlil politológ Jozef Lenč, ktorý narážal aj na opakované zablokovanie schôdze NR SR po tom, ako sa poslanci zišli v budove parlamentu po letnej pauze.

Ako má toto celé vnímať bežný človek? Nuž ten sa z toho vysomáriť moc nemôže, lebo ani ja sa v tom poriadne nevyznám.
Ján Baránek.

„EÚ nám nepredpísala ako má súdna mapa vyzerať, v akej podobe prejde je teda politickou záležitosťou kompromisu aj tejto vládnej koalície. Pokiaľ bude prijatá v nejakej podobe, tak o peniaze z Únie neprídeme. Teda ak to nebude zablokované v našom parlamente. Problém je ale v tom, že táto vláda už nemá väčšinu v parlamente. Otázne tak je, či to nový minister dokáže pripraviť v takej podobe, aby to bolo pre parlament akceptovateľné,“ zhodnotil Tomáš Koziak. „Ako má toto celé vnímať bežný človek? Nuž ten sa z toho vysomáriť moc nemôže, lebo ani ja sa v tom poriadne nevyznám,“ uviedol lakonicky skúsený politický analytik Ján Baránek.

Karas tvrdí, že nechcel zlyhať sám pred sebou

Nový minister spravodlivosti Viliam Karas chce pripravovanú novelizáciu Trestného zákona riešiť s odborníkmi. Odborný stôl chce aj k fungovaniu paragrafu 363 Trestného poriadku. Avizoval to podľa TASR stredajšom (21.9.) rokovaní vlády. Ozrejmil, že pracuje na svojom profesionálnom nepolitickom odbornom tíme. Len ten podľa neho dokáže zabezpečiť úspešnú realizáciu jeho plánov. Trestnou politikou štátu sa chce posunúť k moderným európskym krajinám.

Viac ako desať rokov som sa s ním nestretol. Nevidel som ho, nie som s ním v kontakte.
Viliam Karas o spájaní jeho osoby s podnikateľom Miroslavom Výbohom.

K politickým otázkam sa Karas vyjadrovať nechcel. Podľa svojich slov zobral pozíciu ministra ako profesionál s úctou k stavu, krajine a právnickému povolaniu. „Zlyhal by som sám pred sebou, ak by som túto ponuku neprijal,“ povedal. Zároveň reagoval na medializované informácie, že je vo firme s človekom spájaným s podnikateľom Miroslavom Výbohom. „Viac ako desať rokov som sa s ním nestretol. Nevidel som ho, nie som s ním v kontakte,“ poznamenal.