Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík zhodnotil pre denník Plus jeden deň uplynulý rok 2021. Venoval sa tým najdôležitejším udalostiam, medzi ktoré patrí výmena vlády Igora Matoviča za výmenu vlády Eduarda Hegera, boj s pandémiou a zavádzanie reforiem.
Štefančík rovnako zhodnotil aj to, ako sa v uplynulom roku darilo jednotlivým ústavným činiteľom, teda prezidentke, premiérovi a predsedovi parlamentu a tiež zameral sa aj na hodnotenie koaličných, či opozičných politikov, ktorých preferencie sa v priebehu roka výrazne zmenili.
Okrem výmeny premiérov sa vo vláde nezmenilo nič, stále vládne Matovič
Jednou z najdôležitejších udalostí v roku 2021 bola výmena vlády Igora Matoviča za vládu Eduarda Hegera. Vo vláde sa prakticky okrem rošády Matoviča s Hegerom a výmeny ministra zdravotníctva Mareka Krajčího za Vladimíra Lengvarského nezmenilo takmer nič a vládu vedie naďalej OĽANO, ktoré vedie Igor Matovič. Podľa politológa Štefančíka je však táto zmena len na oko a v skutočnosti sa nič nezmenilo. Ten, kto rozdáva karty je podľa politológa stále Matovič. Čo však bolo netradičné aj pri výmene vlády je podľa Štefančíka divadlo s podávaním demisií ministrov, ktorí sa nakoniec aj tak vrátili do svojich funkcií.
„Nie je to reálny posun moci k Eduardovi Hegerovi, ale bola to len výmena figúrok. Rošáda medzi ministerstvom financií a predsedom vlády. Dá sa povedať, že dodnes vidíme, že Igor Matovič je ten, ktorý hýbe súčasnými slovenskými dejinami a Eduard Heger sa musí na toto všetko pozerať. Z hľadiska svojej funkcie by Heger aj chcel niečo reálne urobiť, ale Igor Matovič mu to nedovolí,“ uvádza pre Plusku Štefančík.
Táto vláda sa dá len ťažko označiť za vládu zmeny
Rok 2021 bol v politických vodách aj rokom chaosu, prázdnych či nedokončených sľubov, alebo rokom, kedy sa veľmi často skloňovalo slovo reforma. Podľa výsledkov vlády v tejto oblasti však môžeme usúdiť, že sa o žiadne reformy nejednalo.Pre denník Plus jeden deň to potvrdzuje aj politológ Štefančík, ktorý tvrdí, že pri náznaku hocijakého pokusu o reformu sa v radoch vládnej koalície objavili konflikty a odmietavé postoje. Takáto situácia nakoniec vyústila v prijatie okliešteného zákona, ktorý síce vládni politici nazvali reformou, ale v konečnom dôsledku sa však jedná len o sériu ústupkov a kompromisov. „Takže o tejto vláde nemôžeme povedať, že je to vláda zmeny, keďže prakticky ešte nič dôležité nepresadila,“ uvádza Štefančík.
Súčasnú vládu je len ťažko popísať ako vládu zmeny – Foto: tasr
Politológ zároveň upozorňuje aj na to, že vláda nezvláda komunikáciu svojich postupov a opatrení, ktoré chce priniesť. Veľkej kritike podrobil napríklad aj reformu ministra financií Igora Matoviča, ktorú sám nazval „daňovou revolúciou,“ ale počas štvordňového turné tlačových konferencií o samotných zmenách nepovedal takmer nič zrozumiteľné. „Keď hovoríme o reformách tejto vlády, tak každý občan musí rozumieť každej reforme. Musíte sa postaviť pred občana a povedať v troch vetách, o čom tá reforma je a čo prinesie,“ konštatuje Štefančík.
Nová politická kultúra zostala len v oblasti sľubov
Vláda pod vedením OĽANO nastupovala k moci za sprievodu mnohých vzletných sľubov. Medzi tie kľúčové patril boj proti korupcii, odpolitizovanie procesov v štátnej a verejnej správe a rovnako tak aj nastolenie novej, slušnej politickej kultúry. Rok 2021 však pre mnohých voličov vládneho koalície priniesol aj akési vytriezvenie. Na povesti koalície sa však objavili aj korupčné škvrny za nahrávanie kšeftov spriazneným osobám, či svojim nominantom. Objavili sa pochybnosti o morálke a politickej kultúre pri odhalení skutočností, že mnohí ústavní činitelia sú plagiátori vzdelania. A rovnako tak sa aj mnoho ľudí po celom Slovensku presvedčilo, že sľuby o odpolitizovaní štátnej a verejnej správy môžu ísť aj opačným smerom.
Na väčšinu okresných úradov a iných štátnych úradov sa dostali najmä nominanti OĽANO a minister vnútra stratil všetky legislatívne prekážky v politizácii policajného zboru, ktorú nastavila ešte minulá vláda Smeru a dnes si môže napríklad vyberať policajného prezidenta svojvoľne, či kontrolovať inšpekciu ministerstva vnútra, ktorá mala byť práve od ministra nezávislá.
„V civilizovaných krajinách odchádzajú politici z funkcií už len pri malých podozreniach. Zatiaľ čo u nás, či ste plagiátor, či existuje nejaké podozrenie, že ste si niečo uliali, že ste do verejnej funkcie dosadili svojich príbuzných, tak ľuďom akoby to bolo úplne jedno. To, čo sme pravidelne kritizovali v prípade Smeru, SNS, sa dnes podobné deje v prípade napríklad obsadzovania pozícií šéfov okresných úradov. Ak urobíte z Joža Pročka osobu, ktorá je zodpovedná za verejnú správu, tak si buď môžete ťukať po čele, alebo sa pýtať, či je to skutočne tá družina, ktorá mala poukázať na novú politickú kultúru,“ kritizuje pomery Štefančík.
Fica netreba podceňovať
Pri závere svojej analýzy roku 2021 hodnotí politológ Štefančík aj parlamentnú opozíciu. Vo svojich vyjadreniach a venoval najmä predsedovi najsilnejšej opozičnej strany Smer Robertovi Ficovi. Strana trojnásobného premiéra si od odchodu poslancov okolo Petra Pellegriniho prežila ťažké časy, ktoré zdá sa prekonala a opäť sa dostáva do boja o víťazstvo vo voľbách.
Podľa politológa netreba dať Roberta Fica na druhú koľaj – Foto: tasr
Politológ na adresu Roberta Fica konštatuje, že patrí medzi najväčšie talenty slovenskej politiky, čo sa odzrkadľuje aj v jeho práci, ktorú netreba podceňovať. Fico urobil skok naspäť medzi politickú elitu a mnohí odborníci ho považujú za skokana roka. Aj podľa Štefančíka má jeho opozičná práca vnútornú logiku.
„V Robertovi Ficovi sa spája tridsaťročná skúsenosť v politike, no keď sa skutočne započúvate do niektorých jeho vyjadrení, tak mnohé z nich majú logiku. Nech je Robert Fico aký je, on nie je hlúpy. Je jeden z najväčších talentov slovenskej politiky, napriek tomu, že s ním nemusíme súhlasiť,“ konštatuje Štefančík.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Politológ Štefančík hodnotil: Stále vládne Matovič, nemáme vládu zmeny a Ficovi treba dať za pravdu