Konal úmyselne?

Konal úmyselne? Ako sme vás informovali, Súdna rada SR na svojom poslednom zasadnutí prijala uznesenie, v ktorom sa postavila za sudcu Okresného súdu Bratislava I. JUDr. Branislava Harabina. Ten bol pranierovaný nielen v mainstreame ale i vo verejnoprávnej televízii, vo veci nepovolenia domovej prehliadky u seniora, ktorý sa mal podľa polície vyhrážať redaktorke RTVS Marte Jančkárovej. Samotné rozhodnutie sudcu Harabina bolo doteraz v utajenom režime. Takže sa voči mediálnym útokom nijakým spôsobom nemohol brániť.

Prečítajte si aj:

Súdna rada SR

Pán doktor, ako vnímate uznesenie, ktoré prijala Súdna rada SR v súvislosti s vašou osobou?

Schválené stanovisko Súdnej rady SR vnímam pozitívne a vážim si, že sa ma a tým aj všetkých sudcov (ide o principiálnu otázku), Súdna rada SR zastala.

Úprimne však musím dodať, že ma mrzí, že za spomínané uznesenie hlasovalo „len“ 10 členov Súdnej rady SR a nie všetci prítomní, pričom viacerí, ktorí boli proti resp. sa hlasovania zdržali boli aktívni či emeritní sudcovia. To svedčí jednoznačne o tom, že tí, ktorí nehlasovali za, hlasovali zjavne politicky.

Hovoríte, že nejde o vás, ale o principiálnu otázku.

Áno. V danom prípade išlo o justíciu ako celok a zásah do jej nezávislosti a to nesporne nenáležitými útokmi za rozhodovaciu činnosť súdu.

Navyše bez znalosti veci (spisu), s aktívnou a neprimeranou účasťou vrcholného predstaviteľa polície. Čo len zvyšuje nebezpečnosť a neakceptovateľnosť situácie.

Zákonnosť

To, že za celou vzniknutou situáciou stojí primárne vrcholný predstaviteľ polície ( Šéf NAKA Ľubomír Daňko), je v mojich očiach to úplne najhoršie. Daňko v relácii RTVS „Silná zostava,“ zverejnil nezákonným spôsobom utajované skutočnosti.

Taktiež verejnosti ponúkol moje meno. Za žiadne svoje rozhodnutie vo výkone sudcovského povolania sa nehanbím a stojím si i za predmetným rozhodnutím, ide ale o zákonnosť.

„Šéf NAKA de facto ako predstaviteľ štátu útočil na iný orgán štátu, tu dokonca na súd, ako jednu z troch základných zložiek štátnej moci.“

Konal úmyselne?

Zverejnením môjho mena to ale neskončilo. Zo vzájomných súvislosti, jeho účelových a cieľových odpovedí a obsahu celej relácie v RTVS vyplynulo, že orgány činné v trestnom konaní podali návrh na súd na vydanie príkazu na domovú prehliadku, ktorému som ako službu konajúci sudca, podľa tam diskutujúcich „svojvoľne“ nevyhovel.

Pritom predmetné okolnosti boli v tom čase stále v utajovanom režime a ich zverejnením Daňko, ako vrcholný predstaviteľ polície, bez najmenších pochybnosti spáchal trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa.

„Podotýkam, že ak by sme si ctili právny štát, pán Daňko nemal o daných skutočnostiach nielen informovať, on o nich nemal ani vedieť!“

Keďže v danej veci nebol OČTK, ani vyšetrovateľom, ani prokurátorom, ani sudcom. V relácii vystupoval ako šéf NAKA.

Neblahý vplyv alebo „očista po slovensky“

Nedávno mi v rozhovore skúsený advokát doktor Mularčik povedal, že je viac ako zrejmé, že sú aj sudcovia, ktorí radšej privrú oči nad dodržiavaním zákona, ako nad mediálnym lynčom, ktorí by ich čakal. V podstate mi to ale nezávisle od seba potvrdili viacerí sudcovia, či trestní advokáti.

Osobne vnímam napríklad uvedené konanie zo strany šéfa NAKA práve tak, že má moc vplývať do budúcna na všetkých sudcov, aby nerozhodovali zákonne a na základe riadne zisteného skutkového a právneho stavu veci.

Ale radšej tak, aby vyhoveli polícii (prípadne iným „tlakom“) z dôvodnej obavy, že inak sa voči nim môžu spustiť obdobné mediálne útoky.

„Objektívne médiá“

Práve spomenutá relácia verejnoprávnej televízie odštartovala mediálny lynč zo strany ďalších médií.

Áno. Na základe nezákonností Daňka sa následne spustil lynč, ktorý bol agresívny, útočný a mimoriadne neférový.

Úmyselne odprezentovali v pozícii, ako by som svojvoľne a nedôvodne bránil spravodlivému vyšetreniu veci. Čo nebola a nie je pravda. Rozhodol som zákonne a dôvody som v rozhodnutí sprítomnil.

Predmetné osoby (novinári/redaktori) sa samozrejme vyjadrovali, ako sa vyjadrovali. Bez akejkoľvek znalosti veci (ani ju nemohli/nemali poznať, išlo o utajované skutočnosti). A zároveň bez akejkoľvek, čo i len, snahy o objektivitu.

„Významné je, že som sa nemohol brániť (vyjadriť či zverejniť návrh prokuratúry a na to nadväzujúce moje následné rozhodnutie s odôvodnením), nakoľko vec bola v tom čase stále v utajovanom režime.“

Nenávisť

To však nebolo všetko..

Zaznamenal som aj nevhodné a útočné komentáre ľudí na sociálnych sieťach. Resp. pod niektorými článkami či reláciami (napr. spomínaná „Silná zostava,“ myslím, že aj pri podcaste Denníka N s Tódovou, kde rozoberali aj mňa, či článku Vagoviča v Postoji).

Komentujúci sa v nich voči mne vyjadrovali osočujúco a útočne. Niekde som dokonca našiel i môj dátum narodenia, či meno gymnázia, ktoré som navštevoval. Znevažovali moju sudcovskú autoritu a profesionálnu erudíciu očividne nenávistným spôsobom.

Sudcovská i ľudská integrita

Podľa mňa išlo zjavne o úmyselný a zákerný útok na moju profesionálnu integritu ako sudcu. Ale aj integritu osobnú s negatívnym dopadom. Keďže šéf NAKA a následne i novinári úmyselne a len s týmto cieľom zverejnili moje meno.

Nimi prezentované vyjadrenia vnímam i ako snahu spochybňovať ma resp. znevažovať ma za rozhodovaciu činnosť.

Kto im dal spis?

Naše mainstreamové médiá akosi pričasto vedia o obvinení, či obžalobe ešte skôr ako daná osoba, pravidlom sú i protizákonné zverejňovania zo spisov počas toho, kedy je trestné konanie neverejné. Tak pre bežnú verejnosť, tak pre novinárov. Myslíte si, že tak tomu bolo i v tomto prípade?

Na podklade záhadných znalostí v danom prípade nemôžem vylúčiť, že daní komentujúci novinári, v rozpore so zákonom, poznali spis.

Odtajnené rozhodnutie sudcu Okresného súdu Bratislava I si môžete pozrieť tu. Kto sa nenachádza v právnom bezvedomí, veľmi rýchlo pochopí, že pranierovaný sudca ani nemohol konať inak. AK MAL KONAŤ ZÁKONNE. A nie na prianie..