Redakcia Ereport prináša komentár sudkyne bratislavského krajského súdu Dany Jelínkovej Dudzíkovej v plnom znení a bez redakčných úprav.
Poradná rada európskych sudcov vypracovala pre Výbor ministrov Rady Európy stanovisko č.3 (2002) o princípoch a pravidlách regulujúcich sudcovské profesionálne správanie, najmä v oblasti etiky, nezlučiteľného správania sa a nestrannosti. Diskusia ohľadom témy ukázala potrebu ustanoviť rovnováhu medzi právom sudcov na slobodu názoru a prejavu a požiadavkou neutrality. Pre sudcov je preto nevyhnutné zdržať sa minimálne akýchkoľvek politických aktivít spôsobilých spochybniť ich nezávislosť alebo ohroziť zdanie nestrannosti.
Mohlo by vás zaujímať
Sudcovia by mali mať možnosť zúčastňovať sa určitých diskusií týkajúcich sa národnej justičnej politiky. Mali by mať možnosť poskytovať konzultácie a hrať aktívnu úlohu pri príprave legislatívy týkajúcej sa ich postavenia a všeobecne fungovania justičného systému.
„Bratstvo“ názorovej zhody
K vyššie uvedenému odporúčaniu o možnosti poskytovať konzultácie a hrať aktívnu úlohu pri príprave legislatívy týkajúcej sa ich postavenia a všeobecne fungovania justičného systému, by som sa rada pristavila. Neviem, či Poradná rada európskych sudcov pri písaní vyššie uvedeného odporúčania mala na mysli, aby aktívnu úlohu pri príprave legislatívy ohľadom fungovania justičného systému hralo len zopár sudcov názorovo blízkych s názorom výkonnej moci. Verejne artikulovaná názorová blízkosť ministra spravodlivosti a niektorých sudcov, ktorá verejne spečaťuje pomyselné pokrvné „bratstvo“ hrdej názorovej zhody, otvára otázky o tom, či takýto sudca požíva status neutrality, nediskvalifikuje sa tak z konaní, v ktorých bude jednou stranou ministerstvo spravodlivosti, keďže stráca status zdania nezávislého rozhodovania.
V minulosti naše ministerstvo spravodlivosti zverejnilo zopár promo súdnomapových videí na svojom facebookovom profile, na ktorých natočenie a spropagovanie použilo o.i. sudcov z Okresného súdu Bratislava III. Toho súdu, ktorý rieši spory vyvolané nezákonným rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR, t.j. inými slovami na stoličke žalovaného sedí rezort spravodlivosti, ktorého politiku propagujú sudcovia toho istého súdu a tí istí sudcovia rozhodujú o žalobách proti nemu. Žalobca nech si poradí.
Režimoví sudcovia
Interne nazývame takúto kooperujúcu skupinu sudcov, ktorá svojou nadprácou porúša princíp neutrality sudcu, aby podporila politické ambície Márie Kolíkovej, ako režimoví sudcovia. Neviem si predstaviť sudcu – nerežimáka, že by natočil promo video pre nejaký iný rezort bez toho, aby následne čelil nepríjemným dôsledkom.
Napríklad ja ako správny sudca by som natočila pre Úrad verejného obstarávania promo video na ich legislatívne zmeny (veď čo mi v tom bráni, ide o právny štát), a potom by som si sadla do pojednávacej siene, kde by som súdila žalobu podnikateľa podanú proti ÚVO. Alebo by som promovala Mikulcov rezort a potom by som súdila prepustených policajtov, ktorým by sa nepáčilo ako s nimi tento rezort skončil služobný pomer. Čo je inak nemysliteľné a absolútne vylúčené, pre režimových sudcov pod taktovkou Márie Kolíkovej normálna vec.
Režimáci majú nielen exkluzívne postavenie ohľadom ich politických promo akcií, ale aj v legislatívnom procese a vo výberových konaniach. Čím diskriminujú ostatných, potenciálne schopnejších uchádzačov o verejnú funkciu. Diskriminácia v prístupe k verejnej funkcii bola podľa medializovaných informácií v minulosti v justícii prítomná. Podľa sloganu ministerky Kolíkovej o očiste a reforme justície som očakávala, že sa s týmto fenoménom vysporiada tak, že ho vykorení. Stal sa však presný opak, pani ministerka nevykorenila, len zasadila do koreňov svojich vlastných režimových sudcov. „Režimákov“ nájdete vo výberových komisiách (rotujú stále tie isté mená), v exkluzívnom postavení v legislatívnom procese, v predsedníckych kreslách.
Sudcovia im nedôverujú
Režimákov spoznáte aj podľa toho, že nikdy nie sú verejne kritizovaní za prípadné zlyhania na svojom súde a užívajú benefity toho, že sú chránení ministerskou imunitou, keďže sa nachádzajú v názorovom rádiuse predpísaným výkonnou mocou. Je pravdou, že myšlienka servilného sudcu v predklone pred predstaviteľmi iných mocí nie je príliš príťažlivá a obávam sa, že ani účastník konania by takéhoto sudcu neocenil, ale toto ministerku spravodlivosti osobitne nevyrušuje.
Režimoví sudcovia však netvoria reprezentatívnu vzorku justície, nemajú mandát hovoriť za ostatných sudcov a nepožívajú ich dôveru v tom smere, aby ich zvolili za svojich zástupcov. Dôkazom toho je, že ani jeden z režimových sudcov nebol zvolený sudcami do Súdnej rady SR vo voľbách v apríli 2022. Z uvedeného vyplýva, že sudcovia – voliči vystavili svoje vysvedčenie tomuto fenoménu. Inými slovami, sudcovský stav nedôveruje režimovým sudcom, že sú schopní zastupovať okrem svojich osobných záujmov a politických záujmov ministerky Kolíkovej, aj záujmy verejné, všeobecné, z ktorých by nemali žiaden osobitný prospech či už oni sami alebo ministerka Kolíková. Že by niečo robili len tak, pre dobro veci, z princípu.
Zmanipulovaná voľba?
So záujmom som si prečítala v apríli tohto roka verejné vyjadrenie jedného režimového sudcu, ktorý reagoval na otázky novinárky položené mu v súvislosti s tým, že je neustále vyberaný do výberovej komisie Máriou Kolíkovou. Uviedol, že ho teší, ak ho ministerka považuje za spravodlivého a neúplatného, lebo aj on sa tak vidí. Týmto verejným vyjadrením sme sa dostali do hlavy režimového sudcu. Sám seba považuje za dobro a spravodlivosť, pričom túto hodnotu odvodzuje od toho, že ho ako dobrého a spravodlivého vyberá ministerka Kolíková.
A že ako dobrý a neúplatný sa dostal do predsedníckeho kresla. A tu sa pristavím. Zmýšľanie „my sme dobro, ostatní sú zlo (úplatní, temné sily)“ zaváňa jemnou sektárčinou. A tvrdenie o neúplatnosti nie je tak celkom pravdou, keďže je to partnerstvo s výhodami, ktoré plynú z názorovej zhody s ministerkou. Mimochodom, uvedený režimový sudca kandidoval do funkcie predsedu súdu s inou pani sudkyňou, nerežimovou. Hádajte, koho vybrali režimoví sudcovia sediaci vo výberovej komisii, vybraní ministerkou spravodlivosti, ako víťazného kandidáta?
Mediálna „nakladačka“
Nemusím zrejme osobitne rozpisovať, že sudcovia, ktorí si svoj status neutrality zachovali a dožadovali sa verejne svojho práva účasti na reformných krokoch s poukazovaním na možné nedostatky vízie Márie Kolíkovej o fungovaní súdnictva, dostali takú mediálnu „nakladačku“, za ktorú by sa ani žiaden vrcholový politik nemusel hanbiť. Len aby boli ticho a ostatní nenasledovali ich vzor. Nepomohlo to.
A čo je vlastne výsledkom brainstormingu hŕstky režimových sudcov okolo Márie Kolíkovej a jej spojencov? Súdna rada SR, ktorej status politických nominantov kritizuje eurokomisár, že nespĺňa európsky štandardy nezávislosti, trestný čin ohýbania práva, v ktorom má hrať rolu práve spomínaná Súdna rada SR s vadou vytýkanou eurokomisárom. Takže v skratke – máme priame legislatívne prepojenie medzi politikou a trestným stíhaním sudcu. Pritom stačilo načúvať neutrálnym sudcom, čo síce nemajú v portfóliu natočené promo videá, ale vidia za horizont, a mohli sme sa hanbe na pôde Európskej komisie vyhnúť.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
KOMENTÁR sudkyňe Jelinkovej: Kolíková zaviedla tzv.sudcov „režimákov.“ Fungujú ako sekta!