Čaputová odštartovala prezidentskú kampaň za peniaze všetkých občanov. Stalo sa tak v sobotu (28. 1.), keď navštívila hlavné mesto Českej republiky, Prahu. Slovenská hlava štátu Zuzana Čaputová bola totiž v „stovežatej“ osobne gratulovať v tom čase ešte neoficiálnemu víťazovi českých prezidentských volieb Petrovi Pavlovi. Naopak, generálny prokurátor SR Maroš Žilinka v nedeľu (29. 1.) definitívne „vyzmizíkoval“ kuvičie hlasy svojich odporcov. Tí ho totiž opakovane podozrievali z toho, že chce kandidovať na post prezidenta. Tvrdili, že práve preto robí vraj politické rozhodnutia. Napríklad v prípade použitia paragrafu 363. Ako sa však ukazuje, sú to práve podozrenia voči Žilinkovi, ktoré sa teraz javia ako politicky motivované.
Čítajte aj ďalšie postrehy našich autorov:
„Najkrajšia bola gratulácia od slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej. Jej prítomnosť vo volebnom štábe bola krásnym zážitkom, ktorý si budem dlho pamätať. Prišla len kvôli tomu,“ uviedol Pavel v súvislosti s tým, že Čaputová za ním, ako českým prezidentským kandidátom, vycestovala. A zablahoželala mu k triumfu vo voľbách ešte počas spracovávania odovzdaných hlasov.
Krok Čaputovej spochybnil aj český politológ
Čaputová prišla za Pavlom priamo do jeho volebného štábu. A vystúpila aj na pódiu. Uviedla, že víťazstvo novozvoleného prezidenta ČR je zároveň víťazstvom nádeje. „Nádeje o tom, že slušnosť a pravdovravnosť nie je slabosťou, ale je silou, ktorá môže viesť k víťazstvu, a to dokonca aj v politike,“ sebavedomo vyhlásila Čaputová. Bolo to však v čase, keď síce o víťazstve Pavla nebolo pochýb, avšak hlasy sa ešte dopočítavali. A tak oficiálne výsledky ohlásené veru neboli.
Novozvolený český prezident Petr Pavel (vpravo) a prezidentka SR Zuzana Čaputová sa usmievajú po ohlásení predbežných neoficiálnych výsledkov 2. kola českých prezidentských volieb vo volebnom štábe Petra Pavla, v Prahe 28. januára 2023. – Foto: tasr/ap
Napriek tomu, že objektivitu Denníka N mnohí spochybňujú, tentoraz možno dať tomuto plátku za pravdu. Jeho komentátor uviedol, že „prezidentka po boku Pavla odštartovala kampaň za znovuzvolenie.“ Dodávame, že bezpochyby to podpisujeme.
Čaputovej „gesto“ zo soboty však vytkol slovenskej prezidentke aj politológ Miloš Gregor z Masarykovej univerzity v Brne. Uviedol, že to bolo na „hrane diplomacie“. Upozornil, že Čaputová sa nepriamo vymedzila nielen voči časti českých politikov, ale aj voči nemalej časti občanov ČR. „Verím, že jeho (Pavlovým – pozn. red.) voličom sa to môže páčiť, ale voličom Andreja Babiša či sympatizantom Miloša Zemana až tak nie. Nie som si istý, či to bolo diplomaticky vhodné,“ konštatoval Gregor v rozhovore pre Hospodářske noviny.
Čaputová opäť polarizovala spoločnosť
Takže, zrejme správne krok Čaputovej možno bez zveličovania označiť za jej kampaňovú aktivitu. Kampaňovanie, ktorej základnou črtou je polarizácia spoločnosti. Súčasná hlava štátu tak len potvrdila hlasy svojich kritikov. A to nielen z radov opozičných politikov. Jednoducho, aj podľa nezávislých odborníkov jej správanie nie je práve v symbióze s tým, že má byť prezidentkou všetkých občanov. Naopak, peniaze všetkých občanov tentoraz opäť využila. A to na to, aby si za „štátne“ vycestovala do Prahy na „služobku“. A začala mobilizovať voličov. Ale, samozrejme, nie všetkých. Len tých, ktorí jej definíciu slušnosti stále považujú za nespochybniteľnú, jedinú. A tú najlepšiu.
Analytik hovorí o zneuctení úradu
„Najbizarnejšia a najškandalóznejšia udalosť týchto volieb bol príchod Zuzany Čaputovej do volebného štábu Petra Pavla. Viem si predstaviť, že jej prívrženci z toho omdlievali od nadšenia, ale z pohľadu dôstojnosti prezidentského úradu suverénneho štátu to bol poriadny trapas,“ kriticky reagoval na Čaputovej krok aj politický analytik Eduard Chmelár. A drsne pripomenul, že „ona vyrazila z Bratislavy skôr, než sa objavili prvé odhady. Je to hlava štátu, ktorá takýmto správaním zneuctila svoj úrad.“
Čaputová teda takpovediac svojim krokom opäť vylepila facku tým, ktorí ju ani doteraz nepovažovali a nepovažujú za svoju prezidentku. Pripomíname, že ide o hlavu štátu s najslabším mandátom v histórii SR.
Žilinka podozrenia kritikov zmenil na HOAX
Naopak, Žilinka zasadil zdrvujúce K.O. svojim odporcom. Urobil tak janým vyhlásením, že nemá ambíciu kandidovať na prezidenta SR.
„Nikdy som NEUVAŽOVAL a NEUVAŽUJEM o tom, že by som kandidoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Zložením sľubu dňa 10. decembra 2020 začalo plynúť moje sedemročné FUNKČNÉ OBDOBIE vo funkcii generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktoré MIENIM NAPLNIŤ. Žiadam všetkých, aby to rešpektovali a zlomyseľne nepodsúvali verejnosti bludy. Keď už nie kvôli mne, tak určite kvôli občanom Slovenskej republiky,“ zdôraznil v nedeľu (29. 1.) na sociálnej sieti šéf prokurátorov SR.
Žilinka zároveň pripomenul, že „zo strany zástupcov ´mienkotvorných´ médií a predstaviteľov niektorých politických strán som objektom prakticky permanentných útokov, pri ktorých vo verejnom priestore dominujú dve témy. Prvou je podsúvanie verejnosti, že budem kandidovať za prezidenta Slovenskej republiky a druhou problematika zmeny § 363 Trestného poriadku. Nebolo tomu inak ani v dnešných televíznych diskusných reláciách.“
Žilinku ako prezidentského kandidáta videli viacerí
Pripomíname, že Žilinku opakovane upodozrievali viacerí politici bývalej vládnej koalície z toho, že chce byť prezidentom. A to najmä v súvislosti s tým, že vraj účelovo využíva svoje zákonné kompetencie v súvislosti s paragrafom 363. Tvrdý hejt musel Žilinka zniesť aj po tom, ako otvorene v NR SR ostro kritizoval dohodu o obrannej spolupráci s USA (DCA).
Maroš Žilinka počas svojho vystúpenia pred poslancami v NR SR v decembri 2022. – Foto: tasr
„Maroš Žilinka odštartoval svoju prezidentskú kampaň, je nám to všetkým jasné. Už nie je nezávislým prokurátorom, rozhodol sa ísť do politiky,“ vyhlásil minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO). A to bez ohľadu na to, že ani v čase jeho politického vyhlásenia to, o čom „točil“ všetkým jasné rozhodne nebolo.
Opozičný poslanec Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) ešte vlani v auguste dokonca upozornil, že vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) chce zmeniť zákon tak, aby generálny prokurátor nemohol kandidovať na post prezidenta SR.
„Kolíková má strach zo Žilinku. Keby to nebola vážna situácia, bolo by to až groteskne smiešne ako sa ministerka spravodlivosti bojí generálneho prokurátora. Najnovší kúsok zo seriálu, ako by som mu ešte uškodila je naozaj bizarný. Dnes už pre ministerku nie je problém § 363, prišla s ďalším zvráteným nápadom. Najnovšie chce zmeniť zákon, aby generálny prokurátor nemohol kandidovať za prezidenta,“ upozornil vlani na sociálnej sieti Šutaj Eštok.
Kto je tu vlastne zjavne politicky motivovaný?
Istý diskomfort v súvislosti so Žilinkom má aj Čaputová. Naznačuje to fakt, že minulý týždeň sa prezidentka obrátila na Ústavný súd SR práve kvôli paragrafu 363. Argumentuje, že terajšie znenie paragrafu a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci. „Zákonné dôvody relativizácie rozhodovacej činnosti súdov preto musia byť reštriktívne, jasné a vyvážené. V prípade terajšieho znenia paragrafu 363 takáto proporcionalita chýba,“ zdôraznila Čaputová.
Áno, tá Čaputová, ktorá už svoju prezidentskú kampaň zjavne začala. Naproti tomu, Žilinka zase potvrdil, že ju vôbec neplánuje. Kto je tu teda v tejto súvislosti zjavne politicky motivovaný? To, nech už posúdi vážený čitateľ.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
KOMENTÁR Čaputová odštartovala prezidentskú kampaň. Žilinka zasadil odporcom K.O.