Písal sa dátum 27.3.2008. Slovenské denníky vyšli s rovnakými titulkami. Urobili tak spoločne na protest proti novému tlačovému zákonu z dielne vtedajšieho ministra kultúry za Smer-SD Mareka Maďariča. Nepáčilo sa im okrem iného zavedenie práva na odpoveď, ktoré mohli využívať aj politici. Dnes túto možnosť do rúk politikom nový mediálny zákon vracia, novinári však vôbec nekričia.
Exminister kultúry Marek Maďarič čelil kvôli svojmu textu tlačového zákona ostrej kritike zo všetkých strán. Novinári ho častovali prívlastkom „náhubkový“ zákon. Opozícia a odborníci o ňom hovorili ako o protiústavnom. Na Slovensko kvôli jeho príprave dokonca zavítali pozorovatelia z OBSE. Vtedajší šéf pre slobodu médií Miklós Haraszti vyzval nášho ministra kultúry, aby zákon stiahol, pretože je v rozpore s myšlienkou o slobode médií.
Mohlo by vás zaujímať
Maďarič po tlaku k čiastočným zmenám pristúpil, právo na odpoveď však v novom zákone ponechal. Faktom je, že na Slovensku v tom čase platila mnohokrát novelizovaná právna úprava ešte z roku 1966 a situácia na mediálnom trhu sa rapídne zmenila. Na strane druhej príprave nového zákona nepriala najmä napätá situácia medzi novinármi a vtedajším premiérom Robertom Ficom, ktorá chvíľami pripomínala vzájomnú vojnu. Fico s Maďaričom tvrdili, že chcú len dosiahnuť objektívnosť v médiách. Novinári zasa, že im chcú zatvoriť ústa.
Čas však ukázal, že k obávanému zneužívaniu sporných paragrafov zo strany verejných funkcionárov nedošlo. Politici ani verejní činitelia svoje právo na odpoveď nejako obzvlášť nevyužívali. Poniektoré média ich dokonca niektorým politikom odmietali zverejňovať.
Právo politikom zrušili
Po zmene garnitúr a nástupe vlády Ivety Radičovej došlo v zákone k zmenám. Minister kultúry Daniel Krajcer ako bývalý novinár text zákona zmiernil. O právo na odpoveď prišli všetci verejní funkcionári, predsedovia a podpredsedovia politických strán aj politické strany, ostalo len súkromným osobám.
Posledná vláda Roberta Fica to v roku 2019 zmenila opäť a právo reagovať aj politikom vrátila – avšak len na nepravdivé tvrdenia. Celá opozícia na čele s OĽaNO, ktorého súčasťou bola už vtedy súčasná ministerka kultúry Natália Milanová, sa proti tomu postavila. V parlamente dokonca hlasovali proti zmenám. Stovky novinárov spísali otvorený protest.
Píše sa rok 2022 a na svete sú nové mediálne zákony z dielne ministerky OĽaNO, ktoré upravujú postavenie médií aj ich pôsobenie na trhu. A to nie je všetko. Zavádzajú nový pojem – právo na vyjadrenie. Týkať sa má aj spravodajských webov. Požiadať o zverejnenie svojho vyjadrenia budú môcť aj verejní funkcionári a politici a to ak pôjde o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom funkcie. Novinári však informujú prevažne len o veciach, ktoré sú späté s ich prácou. Reagovať budú môcť aj na hodnotiace úsudky, teda komentáre novinárov a odborníkov, v ktorých prezentujú názory. Za tieto zmeny hlasovali poslanci OĽaNO, Sme rodina, SaS aj Za ľudí.
Čaputová požehnala
Tento týždeň ich odobrila svojim podpisom aj prezidenta Zuzana Čaputová. Síce vraj s vážnymi výhradami, ale do praxe ich uviedla. „Zákony som podpísala, pretože právo na vyjadrenie pre verejných funkcionárov a politikov nie je protiústavné. Budem však sledovať, či nedochádza k jeho zneužívaniu,“ vyhlásila Čaputová. Faktom však je, že tak urobiť nemusela a mohla sa obrátiť na Ústavný súd, alebo ich poslancom vrátiť.
Zaujímavé je aj sledovať to ticho na strane médií a novinárov, ktorí v roku 2008 vybielilli svoje titulky a písali protestné listy.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Keď dala Ficova vláda politikom právo reagovať v médiách, novinári kričali. Dnes to urobili znovu, no média mlčia