eReport.sk
Ilustračné foto
Ilustračné foto. zdroj: tasr

Parlament posunul do 2. čítania návrh nového mediálneho zákona: Čo budú diktovať nové pravidlá?

Platformy na zdieľanie videí budú zaradené do regulačného rámca audiovizuálnych mediálnych služieb. Ako najvýraznejšiu zmenu v legislatíve týkajúcej sa oblasti mediálnych služieb to prináša návrh nového zákona o mediálnych službách, ktorý má nahradiť doterajší zákon o vysielaní a retransmisii a tzv. zákon o digitálnom vysielaní. Návrh právneho predpisu, ktorý predložilo Ministerstvo kultúry (MK) SR, posunuli v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

Dôvodom pre komplexnú zmenu je podľa MK nedostatočný regulačný rámec, ktorý vzhľadom na rozvoj audiomediálnych služieb umožňujú súčasné právne úpravy.

Chcú zvýšiť podiel multimodálneho vysielania

„Nová legislatíva upravuje práva a povinnosti okrem vysielateľov, poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, prevádzkovateľov retransmisie a poskytovateľov multiplexu aj práva a povinnosti poskytovateľov platformy na zdieľanie videí a tiež poskytovateľov obsahovej služby, ktorí nespadajú medzi vyššie menované subjekty. Návrh zákona upravuje aj práva a povinnosti distributéra signálu,“ uvádza MK.

Návrh zákona predpokladá napríklad to, že na poskytovateľov platformy na zdieľanie videí sa bude vzťahovať povinnosť dodržiavať zákonné požiadavky ochrany vo vzťahu k maloletým, a to najmä z hľadiska podnecovania k nenávisti, násiliu alebo terorizmu.

Sprístupnenie informácií o konečných vlastníkoch médií prostredníctvom verejného registra by malo priniesť väčšiu transparentnosť vlastníctva médií,

argumentuje rezort kultúry.

Nový zákon má zvýšiť podiel multimodálneho vysielania v televíznom programe, najmä vo vzťahu k verejnoprávnemu vysielateľovi. RTVS bude musieť v prípade definitívneho schválenia zabezpečiť, aby vo vysielaní každej televíznej programovej služby boli všetky programy sprevádzané titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím, tlmočené do slovenského posunkového jazyka alebo v slovenskom posunkovom jazyku a aby bolo najmenej 50 percent všetkých vysielaných programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich.

Povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora

Súkromní vysielatelia by mali vo všetkých svojich televíznych službách zabezpečiť minimálne 25 percent všetkých vysielaných programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím alebo tlmočených do slovenského posunkového jazyka alebo v slovenskom posunkovom jazyku a minimálne desať percent všetkých vysielaných programov musí byť sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich.

V rámci novely naďalej platia kvóty pre slovenskú hudbu, európske diela a nezávislú produkciu, pričom vo vzťahu k audiovizuálnej mediálnej službe na požiadanie sa zavádza nová povinnosť náležitého zdôraznenia európskeho obsahu.

Legislatívna úprava má zjednodušiť a sprehľadniť i majetkové a personálne vzťahy súvisiace s médiami. „Novinkou v predkladanej právnej úprave je povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora stanovená pre všetky médiá, a to bez ohľadu na to, či so štátom obchodujú alebo nie. Sprístupnenie informácií o konečných vlastníkoch médií prostredníctvom verejného registra by malo priniesť väčšiu transparentnosť vlastníctva médií,“ argumentuje rezort kultúry. Zákon má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2022.

Mohlo by vás zaujímať:

  1. Ján Drgonec
  2. Majú z Fica strach?
  3. Ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽaNO).
  4. Predseda Konferencie biskupov Slovenska, bratislavský arcibiskup-metropolita Stanislav Zvolenský

Zdroj: tasr


KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Parlament posunul do 2. čítania návrh nového mediálneho zákona: Čo budú diktovať nové pravidlá?