Exsmerák Draxler na výročie Iraku .Bývalý minister školstva a politický komentátor Juraj Draxler tvrdí, že vojna v Iraku bola ukážkou masívneho nasadenia propagandy.
Draxler na výročie Iraku
„20. marca 2003 USA a Veľká Británia vpadli do Iraku. Pri príležitosti výročia sa objavujú komentáre, ktoré sa snažia vytvoriť dojem, akoby sa celá akcia točila okolo ojedinelého ´omylu´ ohľadom vlastníctva zbraní hromadného ničenia. Irak je v skutočnosti príkladom toho, ako je možné verejnosť bombardovať sústavnou propagandou pozostávajúcou z falošných správ. Tie sa opakovali aj po samotnom začatí invázie,“ napísal Draxler na sociálnej sieti.
Klamstvo o hrdinstve americkej vojačky
Propaganda mala spočívať napríklad v tvrdení, že Saddám Husajn nakreslil červenú čiaru okolo Bagdadu, za ktorou chce použiť biologické a chemické zbrane hromadného ničenia. Médiá zo zbraní hromadného ničenia vtedy spravili heslo, ktoré sa snažili nalepiť na krajinu, ktorá podľa všetkého v tom čase podobnými zbraňami nedisponovala.
Mohlo by vás zaujímať:
„Príkladom propagandy je aj prípad vojačky Jessicy Lynch. Tá sa dostala do irackého zajatia potom, ako sa jej jednotka stratila a dostala sa do stretu s irackými vojakmi. Americké médiá z toho spravili obrovský príbeh o hrdinskej vojačke, ktorá sa do zajatia dostala po tom, ako vystrieľala všetky náboje (čo novinári nemali ako vedieť, ale kritická schopnosť čitateľov je, aká je). A potom prišiel nádherný príbeh jej vyslobodenia: hrdinské špeciálne jednotky v dramatickom nasadení za líniou stretu Jessicu vyslobodili. Happy end. Až na to, že Jessica Lynchová sa ukázala ako čestný človek a po tom, ako sa dostala do USA povedala, že to všetko boli nezmysly,“ upozornil Draxler.
Odpor bežných Američanov voči vojnám
„Pri strete s Iračanmi nestrieľala, ani nemohla, zasekla sa jej zbraň. Nebola v žiadnom zajatí, irackí vojaci ju proste odniesli do najbližšej nemocnice a tam ju nechali. Iračania sa k nej správali dobre, sestrička jej dokonca spievala uspávanky. Iračania sa niekoľkokrát snažili kontaktovať Američanov s ponukou Jessicu im odovzdať. Tí nereagovali, namiesto toho prišlo úplne nezmyselné ´vyslobodenie´ z oblasti, kde už ani žiadni irackí ozbrojenci neboli,“ dopovedal Draxler príbeh.
Silná propaganda bola pritom v prípade Iraku vyslovene potrebná. Bežní Američania už od začiatku 90. rokov protestovali proti tomu, aby obetovali život pre zástupné a iné vojny. Stále v krajine, a to dodnes, funguje aj veľmi zlá skúsenosť menom Vietnam. O to silnejšia je mocenská objednávka na propagandu.
Americké motivácie
Na výročie vojny v Iraku sa teda ponúka otázku, na čo konkrétne Američanom toto dobrodružstvo slúžilo. „Západ má dnes zabezpečenú stabilitu prísunu ropy z regiónu. Za obrovskú cenu: Irak bol kedysi vcelku stabilizovaným štátom. Po tom, ako skončil režim vedený tvrdou rukou Saddáma Husajna nenastal, samozrejme, žiaden krásny vnútorný mier, ten mohli čakať len úplní naivkovia. Irak sa rozpadol do polofeudálnej spločnosti, kde sa rôzne spoločenstvá vraždia navzájom a obyvatelia s ľútosťou spomínajú na časy, keď sa na uliciach neunášalo a niečo ako dodávky pitnej vody sa považovalo za samozrejmosť. Môže sa nám to páčiť alebo nepáčiť, podstatné ale je, aby sme si uvedomovali práve ten kontext: vojny sú okrem iného hracím polom propagandy. Zo všetkých strán,“ uzavrel Draxler.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Draxler na výročie Iraku: Bežní Američania boli proti, je to ukážka masívneho nasadenia propagandy!