Postupy sudcov, prokurátorov a médií v Brazílii, kde sa preukázateľne zneužívalo trestné právo na politické ciele musí slúžiť ako výstraha pre Slovensko. Aj v krajine pod Tatrami vidíme posledné dva roky veľmi znepokojujúce tendencie štátnych orgánov, ktoré v boji proti korupcii využívajú systém kajúcnikov, väzbu ako vyšetrovací nástroj, nelegálne odposluchy opozície a advokátov, či rozsudky súdov, ktorým chýba váha serióznych dôkazov.
Docent práva z Univerzity Komenského v Bratislave Branislav Fábry porovnal pre portál Právne listy situáciu na Slovensku s obdobnou situáciou v Brazílii. Práve tam sa po niekoľkých rokoch preukázalo, že sudca Mora, ktorý bol označovaný za najväčšieho bojovníka proti korupcii so širokou podporou zahraničných médií, v skutočnosti zneužíval svoje právomoci a v spolupráci so spravodajskými zložkami iných krajín pracoval na diskreditácii nepohodlných politikov.
Premyslený systém na likvidáciu nepohodlných politikov
Docent Fábry, ktorý je známy publikáciou faktograficky veľmi presných publikácii, vo svojom príspevku popísal, ako funguje sofistikovaný systém zneužívania štátnej moci médiami, mimovládnymi organizáciami, sudcami a prokurátormi. Celý proces podľa Fábryho zastrešuje odkaz na boj proti korupcii, ktorý sa zo systematickej práce štátnych orgánov dostáva do rúk malej skupiny ľudí, ktorí ho neskôr zneužívajú na politické ciele.
Sprava Richard Sulík, Igor Matovič, Daniel Lipšic a Alojz Hlina na protestnom zhromaždení proti korupcii na námestí SNP v Bratislave 10. decembra 2014. – Foto: tasr
„Z hľadiska témy boja proti korupcii bola veľmi vážnou informáciou účasť niektorých brazílskych sudcov na stretnutí v hoteli Marriot v Atlante v roku 2012, kde sa vytvoril tzv. Atlantský plán, ktorý mal viesť k zmenám tamojších vlád prostredníctvom súdnej a mediálnej moci. Samozrejme, väzby USA na brazílskych sudcov boli známe už oveľa skôr a o vzťahoch sudcu Sergia Mora s USA písali WikiLeaks už v roku 2009. Jednou z oblastí, na ktoré sa USA zameriavajú, je boj proti korupcii a príprava justičných orgánov na tento boj,“ uviedol Fábry.
Protivládne filmy slúžiace na ovplyvnenie verejnej mienky
Boj proti korupcii bol v Brazílii postavený na osobe sudcu Sergia Moru, o ktorom sa neskôr zistilo, že v tajnosti vyrábal dôkazy na nepohodlných politikov v spolupráci s predstaviteľmi brazílskej prokuratúry, pričom obetiam svojho ťaženia pripisoval rôzne korupčné trestné činy. Tie neskôr potvrdzovali kajúcnici, ktorí boli vo väzbe niekoľko mesiacov a často aj bez toho, aby poznali akýkoľvek dôvod. Najväčším cieľom ťaženia sudcu Mora bol brazílsky, ľavicový exprezident Lula da Silva.
Protestné zhromaždenie proti korupcii v réžii aj niektorých súčasných vládnych politikov na námestí SNP v Bratislave 10. decembra 2014. Na transparentoch ľudia volali napríklad tiež po funkčnom referende. – Foto: tasr
„Začali sa dokonca vytvárať celé legendy, v ktorých sa dlhoročný problém korupcie pripisoval konkrétnemu politikovi. Neskôr sa točili aj celé filmy, napr. ´Federálna polícia: zákony platia pre každého´či seriál ´Mechanizmus.´Tieto diela na spôsob slovenského filmu Sviňa manipulatívne podsúvali verziu, v ktorej sudca Moro predstavoval dobro a exprezident Lula da Silva zlo. Na glorifikácii sudcu Mora sa podieľali aj americké médiá, napr. časopis Time ho označil za jednu zo 100 najvplyvnejších osôb sveta.“
Zneužívanie nahrávok a ich účelová medializácia
Názov kauzy, ktorá sa týkala vyšetrovania údajne korupčných politikov v Brazílii bol Java Lato. Hlavnými vyšetrovacími aktérmi bol médiami glorifikovaný sudca Moro a prokurátor Deltan Dallagnol. Aby sa sudcom a vyšetrovateľom podarilo vytvoriť dostatočne silnú legendu o korupcii, do ktorej by mohli zakomponovať konkrétnych ľudí, museli pristúpiť k nelegálnemu odpočúvaniu politikov orgánmi činnými v trestnom konaní (OČTK). Odpočúvaná bola napríklad bývalá brazílska prezidentka Dilma Rousseffova, či spomínaný ex-prezident Lula da Silva pri komunikácii so svojimi advokátmi. Keď sa napokon zistilo, že z nahrávok nevyplývajú žiadne trestné skutočnosti aktéri vyšetrovania neskôr posunuli tieto nahrávky mainstreamovým médiám, aby ďalej údajne korupčných politikov diskreditovali.
„Na mediálnu kampaň zareagovali sudca Mora a Deltan Dallagnol, prokurátor v kauze Java Lato, keď nechali odpočúvať množstvo osôb. Selektívny výber odpočúvanej matérie bol posunutý médiám, ktoré v spoločnosti začali šíriť hnev proti skorumpovaným politikom. Pri mnohých odpočúvaniach a zverejneniach pritom sudca Moro zjavne prekračoval svoje právomoci,“ uvádza vo svojej analýze Fábry.
Na protikorupčnom proteste v Bratislave v decembri 2014 nechýbal ani súčasný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, toho času poslanec NR SR a predseda strany NOVA. – Foto: tasr
„Ešte závažnejšie však bolo odpočúvanie rozhovorov medzi exprezidentom Lulom da Silva a jeho advokátom, či celej advokátskej kancelárie, ktorá ho zastupovala. Nielen v Brazílii by obžalovaný mal mať garanciu, že dôverné informácie, ktoré oznámi advokátovi, neskončia u obžaloby. Ani z tohto odpočúvania však Moro a Dallagnol presvedčivé dôkazy nevyťažili. Na druhej strane, vopred poznali stratégiu obhajoby a tak mali v trestnom konaní výhodu,“ konštatuje Fábry vo svojom príspevku.
Poučenie pre Slovensko
Na záver svojej analýzy ponúka docent práva Fábry poučenie, ktoré by si malo zobrať Slovensko. Tvrdí, že boj proti korupcii má zmysel, ale nesmie sa stať sprivatizovanou záležitosťou malej skupiny ľudí, ktorá ho môže zneužívať na politický boj. Rovnako upozorňuje aj na to, aby sme si veľmi pozorne všímali vzťahy medzi sudcami, prokurátormi a médiami, aby sa u nás nezopakoval rovnaký scenár, ako v Brazílii.
„Platí, že žiadna skupina by si boj proti korupcii nemala ´sprivatizovať´. Keďže sa pri uvedených aktivitách pohybuje malý okruh ľudí, hrozí, že sa stanú aj ideologicky príliš zomknutou skupinou – to môže mať dopad na selektívnosť trestných konaní. Je potrebné, aby názorová pluralita medzi protikorupčnými sudcami a prokurátormi zodpovedala názorovej pluralite v spoločnosti. Na snahu o potlačenie korupcie by sme nemali rezignovať, ale princípy právneho štátu sa nedajú nahradzovať protikorupčným moralizmom,“ uzatvára analýzu pre Právne listy docent Fábry.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Docent práva Fábry: Nikto by si nemal boj proti korupcii sprivatizovať! Inak nám hrozí brazílsky scenár