Bezpečnostný expert Baud: Na Ukrajine zomrelo viac ruských vojakov ako ukrajinských civilistov!

Čo sa stalo po zvrhnutí demokraticky zvoleného prezidenta Janukovyča?

Nová dočasná vláda, ktorá vzišla z nacionalistickej krajnej pravice, ako svoj prvý oficiálny akt okamžite zmenila zákon o úradnom jazyku na Ukrajine. To tiež dokazuje, že tento prevrat nemal nič spoločné s demokraciou; povstanie zorganizovali nacionalisti, a to tvrdej línie. Táto zmena zákona vyvolala v rusky hovoriacich oblastiach búrku. Veľké demonštrácie proti jazykovému zákonu sa konali vo všetkých mestách na juhu krajiny, v Odese, v Mariupole, v Donecku, v Lugansku, na Kryme atď. Ukrajinské orgány na to reagovali veľmi masívne a brutálne, pričom použili armádu. V krátkom čase boli vyhlásené autonómne republiky v Odese, Charkove, Dnepropetrovsku, Lugansku, Donecku a ďalších. Bojovalo sa v nich mimoriadne brutálne. Zostali dve, Doneck a Lugansk, ktoré sa vyhlásili za autonómne republiky.

Ako legitimizovali svoje postavenie?

Referendum sa konalo v máji 2014. Chceli autonómiu, a to je veľmi, veľmi dôležité. Ak sa pozriete na médiá v posledných mesiacoch, vždy hovorili o separatistoch. Ale to bola úplná lož už osem rokov. Vždy hovorili o separatistoch, čo je úplne nesprávne, pretože v referende sa vždy jasne a jednoznačne hovorilo o autonómii v rámci Ukrajiny, chceli takpovediac švajčiarske riešenie. Preto boli autonómne a požiadali Rusko o uznanie republík, ale ruská vláda pod vedením Putina to odmietla.

Nesúvisí s tým aj vývoj na Kryme?

Ľudia zabúdajú, že Krym sa vyhlásil za nezávislý skôr, ako sa Ukrajina stala nezávislou. V januári 1991, keď bol ešte pri moci Sovietsky zväz, sa na Kryme konalo referendum o tom, či má Krym patriť Moskve, a nie Kyjevu. Tak sa stala autonómnou sovietskou socialistickou republikou. Ukrajina usporiadala referendum len o 6 mesiacov neskôr, v auguste 1991. V tom čase sa Krym nepovažoval za súčasť Ukrajiny. Ukrajina to však neprijala. V rokoch 1991 až 2014 prebiehala medzi týmito dvoma subjektmi neustála vojna. Krym mal vlastnú ústavu s vlastnými orgánmi. V roku 1995 Ukrajina na základe Budapeštianskeho memoranda zvrhla krymskú vládu pomocou špeciálnych jednotiek a vyhlásila jej ústavu za neplatnú. O tom sa však nikdy nehovorí, pretože by to stavalo dnešný vývoj do úplne iného svetla.

Čo chceli obyvatelia Krymu?

V skutočnosti sa vždy považovali za nezávislých. Od roku 1995 bol Krym spravovaný na základe dekrétu z Kyjeva. To bolo v úplnom rozpore s referendom z roku 1991 a vysvetľuje to, prečo sa na Kryme konalo ďalšie referendum v roku 2014 po tom, ako sa na Ukrajine po nezákonnom prevrate dostala k moci nová ultranacionalistická vláda, ktorá bola úplne protiruská. Výsledok bol veľmi podobný ako pred 30 rokmi. Po referende sa Krym opýtal, či sa môže pripojiť k Ruskej federácii. Krym nedobylo Rusko, ale obyvatelia poverili úrady, aby požiadali Rusko o prijatie. V roku 1997 bola uzavretá aj dohoda o priateľstve medzi Ruskom a Ukrajinou, v ktorej Ukrajina garantovala kultúrnu rozmanitosť menšín v krajine. Keď bola vo februári 2014 zakázaná ruština, išlo o porušenie tejto zmluvy.

Teraz je jasné, že ak toto všetko neviete, riskujete nesprávne posúdenie situácie

Späť k Minskej dohode. Okrem Ukrajiny a autonómnych republík boli prítomné aj garantujúce mocnosti, napríklad Nemecko a Francúzsko na strane Ukrajiny a Rusko na strane republík. Nemecko, Francúzsko a Rusko tak urobili ako zástupcovia OBSE. EÚ sa na tom nepodieľala, bola to výlučne záležitosť OBSE. Bezprostredne po podpísaní dohody Minsk I začala Ukrajina protiteroristickú operáciu proti obom autonómnym republikám. Vláda teda úplne ignorovala dohodu a uskutočnila túto operáciu. V Debaľceve však opäť došlo k totálnej porážke ukrajinskej armády. Bol to debakel.

Uskutočnilo sa to aj s podporou NATO?

Áno, a treba sa pýtať, čo tam vlastne robili vojenskí poradcovia NATO, pretože ozbrojené sily republík úplne porazili ukrajinskú armádu.

To viedlo k druhej dohode Minsk II, ktorá bola podpísaná vo februári 2015. Poslúžila ako základ pre rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN. Táto dohoda je teda podľa medzinárodného práva záväzná: musí sa vykonávať.

Monitorovala to aj OSN?

Nie, nikoho to nezaujímalo a okrem Ruska nikto nepožadoval dodržiavanie dohody Minsk II. Zrazu sa hovorilo len o normandskom formáte. Ale to je úplne nepodstatné. Stalo sa tak na oslavách Dňa D v júni 2014. Pozvaní boli veteráni vojny, hlavy štátov spojencov, ako aj Nemecka, Ukrajiny a zástupcovia ďalších štátov. V normandskom formáte boli zastúpené len hlavy štátov, autonómne republiky tam samozrejme nie sú. Ukrajina nechce hovoriť so zástupcami Luganska a Donecka. Ak sa však pozriete na dohody z Minska, musí existovať dohoda medzi ukrajinskou vládou a republikami, aby sa mohla upraviť ukrajinská ústava. Je to proces, ktorý prebieha v rámci krajiny, ale ukrajinská vláda si to neželala.

Dohodu však podpísali aj Ukrajinci….

… áno, ale Ukrajina vždy chcela z tohto problému obviniť Rusko. Ukrajinci tvrdili, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu, a preto vznikli tieto problémy. Ale to bolo jasné, bol to vnútorný problém. Od roku 2014 pozorovatelia OBSE nikdy nevideli žiadne ruské vojenské jednotky. V oboch dohodách sa jasne uvádza: Riešenie sa musí nájsť na Ukrajine. Ide o určitú autonómiu v rámci krajiny, ktorú môže vyriešiť len Ukrajina. S Ruskom to nemá nič spoločné.

Na to je potrebná stanovená úprava ústavy

Áno, presne tak, ale nebolo to urobené. Ukrajina neurobila ani krok. Ani členovia Bezpečnostnej rady OSN ju nepodporili, práve naopak. Situácia sa vôbec nezlepšila.

Ako sa zachovalo Rusko?

Pozícia Ruska bola vždy rovnaká. Chcela, aby sa minské dohody plnili. Počas ôsmich rokov tento postoj nikdy nezmenila. Počas týchto ôsmich rokov, samozrejme, dochádzalo k rôznym narušeniam hraníc, delostreleckej paľbe atď., ale Rusko nikdy nespochybnilo dohodu.

Ako postupovala Ukrajina?

Ukrajina prijala zákon začiatkom júla minulého roka. Išlo o zákon, ktorý hovoril, že ľudia majú rôzne práva v závislosti od svojho pôvodu. Veľmi to pripomína norimberské rasové zákony z roku 1935. Len skutoční Ukrajinci majú všetky práva, všetci ostatní majú len obmedzené práva. V reakcii na to Putin napísal článok, v ktorom vysvetľuje historický pôvod Ukrajiny. Kritizoval rozlišovanie medzi Ukrajincami a Rusmi atď. Svoj článok napísal ako reakciu na tento zákon. V Európe si to však ľudia vysvetľovali tak, že neuznáva Ukrajinu ako štát. Bol to článok, ktorý mal ospravedlniť možnú anexiu Ukrajiny. Na Západe sa tomu všetkému verí, hoci nikto nevie, prečo Putin článok napísal ani čo sa v ňom skutočne píše. Je zrejmé, že cieľom Západu bolo vykresliť čo najnegatívnejší obraz Putina. Prečítal som si článok, dáva to zmysel.

Neočakávali by Rusi, že sa k tomu vyjadrí?

Samozrejme, na Ukrajine je veľa Rusov. Musel niečo urobiť. Nebolo by správne voči ľuďom (ale ani z hľadiska medzinárodného práva, so zodpovednosťou chrániť), keby to mlčky akceptovali. Všetky tieto drobné detaily sú absolútne nevyhnutné, inak nepochopíte, o čo ide. Putinovo správanie sa dá klasifikovať len takto a je vidieť, že vojna bola vyprovokovaná čoraz viac. Neviem povedať, či je Putin dobrý alebo zlý. Ale spôsob, akým ho Západ posudzuje, je nesprávny.