Nepomáhal však len republikám, ale zaútočil na celú Ukrajinu….
Putin mal dve možnosti: Po prvé, bojovať spolu s rusky hovoriacim obyvateľstvom Donbasu proti útočníkom, t. j. ukrajinskej armáde; po druhé, zaútočiť na Ukrajinu na viacerých miestach s cieľom oslabiť ukrajinské vojenské kapacity. Putin si tiež spočítal, že nech urobí čokoľvek, sankcie budú gradovať. Preto sa určite rozhodol pre maximálny variant, hoci treba jasne povedať, že Putin nikdy nehovoril o tom, že by chcel ovládnuť Ukrajinu. Jeho cieľ je jasný: demilitarizácia a denacifikácia.
Aké je pozadie tohto cieľa?
Demilitarizácia je pochopiteľná, pretože Ukrajina sústredila celú armádu na juhu medzi Donbasom a Krymom. To znamená, že pri rýchlej operácii by mohla obkľúčiť jednotky. Veľká časť ukrajinskej armády je v rozsiahlom obkľúčení v oblasti Donbasu, Mariupolu a Záporožia. Rusi obkľúčili armádu a tým ju neutralizovali. Zostáva denacifikácia. Keď Rusi niečo také povedia, zvyčajne to nie je len výmysel. Existujú silné formácie pravicových radikálov. Okrem ukrajinskej armády, ktorá je veľmi nespoľahlivá, sa od roku 2014 rozšírili aj silné polovojenské jednotky, medzi ktoré patrí napríklad známy pluk Azov. Je ich však oveľa viac. Týchto skupín, ktoré sú pod ukrajinským velením, ale nie sú zložené len z Ukrajincov, je veľmi veľa. Azovský pluk tvorí 19 národností vrátane Francúzov, dokonca Švajčiarov atď. Je to cudzinecká légia. Podľa agentúry Reuters majú tieto krajne pravicové skupiny spolu približne 100 000 bojovníkov.
Prečo existuje toľko polovojenských organizácií?
V rokoch 2015/2016 som bol na Ukrajine s NATO. Ukrajina mala veľký problém, mala príliš málo vojakov, pretože ukrajinská armáda má jeden z najvyšších počtov samovrážd. Najviac úmrtí bolo v dôsledku samovrážd a problémov s alkoholom. Mala problémy s hľadaním nových členov. Požiadali ma, aby som tam pomohol, pretože mám skúsenosti z OSN. V tejto súvislosti som bol niekoľkokrát na Ukrajine. Hlavným bodom bolo, že armáda nemala žiadnu dôveryhodnosť medzi obyvateľstvom a ani vojenskú dôveryhodnosť. Ukrajina preto stále viac podporovala a rozširovala polovojenské sily. Sú to fanatici so silným pravicovým extrémizmom.
Odkiaľ pochádza pravicový extrémizmus?
Jeho vznik sa datuje do 30. rokov 20. storočia. Po extrémnych rokoch hladomoru, ktoré vošli do dejín ako Holodomor, sa sformoval odpor proti sovietskej moci. Aby mohol financovať modernizáciu ZSSR, Stalin skonfiškoval úrodu, čím vyvolal bezprecedentný hladomor. Túto politiku vykonávala NKVD, predchodkyňa KGB [sovietska tajná služba]. NKVD bola teritoriálne organizovaná a na Ukrajine mnohí Židia zastávali vysoké veliteľské funkcie. To všetko sa miešalo: nenávisť ku komunistom, nenávisť k Rusom a nenávisť k Židom. Z tohto obdobia pochádzajú prvé krajne pravicové skupiny, ktoré stále existujú. Počas druhej svetovej vojny Nemci potrebovali týchto pravicových extrémistov, ako napríklad OUN Stepana Banderu, Ukrajinskú povstaleckú armádu a ďalších, aby ich mohli použiť ako partizánov proti Sovietom. V tom čase boli jednotky 3. ríše vnímané ako osloboditelia; napríklad 2. tanková divízia SS „Das Reich“, ktorá v roku 1943 oslobodila Charkov od Sovietov, je na Ukrajine dodnes uctievaná. Geografickým centrom krajne pravicového odboja bol Ľvov, dnes Ľviv, ktorý sa nachádza v Haliči. Tento región mal dokonca vlastnú 14. divíziu tankových granátnikov SS „Galícia“, divíziu SS zloženú výlučne z Ukrajincov.
OUN vznikla počas druhej svetovej vojny a prežila sovietske obdobie?
Po druhej svetovej vojne bol nepriateľom stále Sovietsky zväz. Sovietskemu zväzu sa nepodarilo úplne eliminovať tieto protisovietske hnutia. USA, Francúzsko a Veľká Británia si uvedomili, že OUN môže byť užitočná, a podporili ju v boji proti Sovietskemu zväzu prostredníctvom sabotáží a zbraní. Do začiatku 60. rokov 20. storočia boli tieto organizácie podporované zo Západu. Najmä prostredníctvom operácií Aerodynamic, Valuable, Minos, Capacho a ďalších. Odvtedy boli na Ukrajine vždy sily, ktoré mali úzke väzby na Západ a NATO. Dnes je to slabosť ukrajinskej armády, ktorá vedie ľudí k tomu, aby sa uchýlili k týmto fanatickým skupinám. Nazývať ich neonacistami sa mi nezdá celkom správne. Sympatizujú s myšlienkami, majú insígnie, ale nemajú politickú doktrínu ani politický plán.
Po roku 2014 boli dohodnuté dve dohody na upokojenie situácie na Ukrajine. Aký význam majú tieto dohody v kontexte súčasného sporu?
Áno, to je dôležité pochopiť, pretože neplnenie týchto dvoch dohôd viedlo v podstate k vojne. Od roku 2014 by malo existovať riešenie konfliktu, dohoda z Minska. V septembri 2014 bolo zrejmé, že ukrajinská armáda vedie veľmi slabú vojnu, aj keď jej radila NATO. Neustále sa vyskytovali poruchy. Preto musela v septembri 2014 pristúpiť na Minskú dohodu I. Išlo o zmluvu medzi ukrajinskou vládou a zástupcami dvoch samozvaných republík Doneck a Lugansk s európskymi a ruskými garančnými mocnosťami.
Ako v tom čase vznikli tieto dve republiky?
Aby sme to pochopili, musíme sa trochu vrátiť do histórie. Na jeseň 2013 chcela EÚ uzavrieť obchodnú a hospodársku dohodu s Ukrajinou. EÚ ponúkla Ukrajine záruku rozvoja s dotáciami, s vývozom a dovozom atď. Ukrajinské orgány chceli uzavrieť dohodu. Nebolo to však bez problémov, pretože ukrajinský priemysel a poľnohospodárstvo sa kvalitou a výrobkami orientovali na Rusko. Ukrajinci vyvíjali motory pre ruské lietadlá, nie pre európske alebo americké. Priemysel sa vo všeobecnosti orientoval na východ, nie na západ. Z hľadiska kvality je pre Ukrajinu ťažké konkurovať európskemu trhu. Orgány preto chceli spolupracovať s EÚ a zároveň udržiavať hospodárske vzťahy s Ruskom.
Bolo by to možné?
Rusko nemalo s plánmi Ukrajiny žiadny problém. Rusko si však chcelo zachovať hospodárske vzťahy s Ukrajinou. Preto navrhla vytvoriť dve dohody s trojstrannou pracovnou skupinou: jednu medzi Ukrajinou a EÚ a jednu medzi Ukrajinou a Ruskom. Cieľom bolo pokryť záujmy všetkých strán. Bola to Európska únia v osobe Barrosa, ktorá požadovala, aby si Ukrajina vybrala medzi Ruskom a EÚ. Ukrajina potom požiadala o obdobie na rozmyslenie a pozastavenie celého procesu. Potom EÚ a USA nehrali čestnú hru.
Prečo?
Západná tlač priniesla titulok: „Rusko vyvíja nátlak na Ukrajinu, aby zabránilo zmluve s EÚ“. To bolo nesprávne. Nebolo to tak. Ukrajinská vláda stále vyjadrila záujem o zmluvu s EÚ, ale chcela viac času na premyslenie a dôkladné preskúmanie riešení tejto zložitej situácie. Ale to nie je to, čo sa píše v tlači v Európe. Nasledujúci deň sa na Majdane v Kyjeve objavili pravicoví extrémisti zo západu krajiny. To, čo sa tam dialo so súhlasom a podporou Západu, je hrozné. To všetko však presahuje náš rámec.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Bezpečnostný expert Baud: Na Ukrajine zomrelo viac ruských vojakov ako ukrajinských civilistov!