Bezpečnostný expert Baud: Na Ukrajine zomrelo viac ruských vojakov ako ukrajinských civilistov!

Sú to obranné zbrane?

Samozrejme, USA tvrdia, že sú čisto obranné. Z týchto odpaľovacích plôch môžete skutočne vypúšťať obranné rakety. Rovnakým systémom však môžete použiť aj jadrové strely. Tieto rampy sú vzdialené niekoľko minút od Moskvy. Ak sa v situácii zvýšeného napätia v Európe niečo stane a Rusi si zo satelitných snímok uvedomia, že na odpaľovacích rampách prebieha aktivita a niečo sa pripravuje, budú čakať, kým budú prípadne odpálené jadrové rakety smerom na Moskvu?

Pravdepodobne nie…

…samozrejme, že nie. Okamžite by začali preventívny útok. Celá situácia vyvrcholila po odstúpení USA od Zmluvy o obmedzení systémov protiraketovej obrany (ABM). Podľa Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu nemohli takýto systém v Európe rozmiestniť. Pri konfrontácii vždy potrebujete určitý reakčný čas. Už len preto, že by sa mohli stať chyby.

Niečo podobné sme mali počas studenej vojny. Čím väčšia je vzdialenosť od miest rozmiestnenia, tým viac času máte na reakciu. Ak sú rakety umiestnené príliš blízko ruského územia, v prípade útoku nie je čas reagovať a hrozí, že sa oveľa rýchlejšie dostanete do jadrovej vojny. To sa týka všetkých krajín v okolí. Rusi si to samozrejme uvedomili a na tomto základe založili Varšavskú zmluvu.

Najprv tu bolo NATO…

NATO bolo založené v roku 1949 a Varšavská zmluva len o šesť rokov neskôr. Dôvodom bolo prezbrojenie SRN a jej prijatie do NATO v roku 1955. Ak sa pozriete na mapu z roku 1949, uvidíte veľmi veľký rozdiel medzi jadrovou veľmocou NATO a ZSSR. Keď sa NATO vďaka pristúpeniu Nemecka posunulo ďalej k ruským hraniciam, Rusko vytvorilo Varšavskú zmluvu. Všetky východoeurópske štáty už boli komunistické a KSČ bola vo všetkých krajinách veľmi silná. Takmer horšie ako v ZSSR. ZSSR chcel mať okolo seba bezpečnostný pás, preto vytvoril Varšavskú zmluvu. Chcela si zabezpečiť zásteru, aby mohla čo najdlhšie viesť konvenčnú vojnu. To bol zámer: zostať čo najdlhšie v konvenčnej sfére a nevstupovať priamo do jadrovej.

Platí to aj dnes?

Po skončení studenej vojny sa na jadrové zbrojenie trochu zabudlo. Bezpečnosť už nebola otázkou jadrových zbraní. Vojna v Iraku a Afganistane boli vojny s konvenčnými zbraňami a jadrový rozmer sa trochu stratil z dohľadu. Rusi na to však nezabudli. Uvažujú veľmi strategicky. V tom čase som navštívil generálny štáb v Moskve na Vorošilovskej akadémii. Tam ste mohli vidieť, ako ľudia rozmýšľajú. Uvažujú strategicky, tak ako by sa malo uvažovať v čase vojny.

Vidíte to dnes?

Dnes to môžete vidieť veľmi jasne. Putinovi ľudia myslia strategicky. Existuje strategické myslenie, operatívne myslenie a taktické myslenie. Západné krajiny, ako sme videli v Afganistane alebo Iraku, nemajú žiadnu stratégiu. Presne tento problém majú Francúzi v Mali. Mali teraz požaduje, aby opustili krajinu, pretože Francúzi zabíjajú ľudí bez stratégie a bez cieľa. S Rusmi je to úplne inak, myslia strategicky. Majú cieľ. Rovnako je to aj s Putinom.

V našich médiách sa opakovane objavujú správy o tom, že Putin zapojil do hry jadrové zbrane. Počuli ste to aj vy?

Áno, Vladimir Putin 27. februára uviedol svoje jadrové sily do stavu pohotovosti 1. stupňa. To je však len polovica príbehu. V dňoch 11. a 12. februára sa v Mníchove konala bezpečnostná konferencia. Bol tam Zelenskyj. Vyjadril sa, že chce získať jadrové zbrane. To bolo interpretované ako potenciálna hrozba. Samozrejme, v Kremli sa rozsvietilo červené svetlo. Aby ste to pochopili, musíte mať na pamäti Budapeštiansku dohodu z roku 1994. Išlo o zničenie jadrových rakiet v bývalých sovietskych republikách a ponechanie jadrovej veľmoci len Ruska. Ukrajina odovzdala Rusku aj jadrové zbrane a Rusko na oplátku ubezpečilo o nedotknuteľnosti svojich hraníc. Keď sa Krym v roku 2014 vrátil k Rusku, Ukrajina vyhlásila, že už nebude dodržiavať ani dohodu z roku 1994.

Späť k jadrovým zbraniam. Čo Putin skutočne povedal?

Ak by chcel Zelenskyj vrátiť jadrové zbrane, bola by to pre Putina určite neprijateľná cesta. Keď máte jadrové zbrane priamo na hraniciach, máte veľmi málo času na varovanie. Po Macronovej návšteve sa konala tlačová konferencia a Putin na nej jednoznačne povedal, že ak by vzdialenosť medzi NATO a Ruskom bola príliš malá, mohlo by to neúmyselne viesť ku komplikáciám. Rozhodujúcim prvkom však bol začiatok vojny proti Ukrajine, keď francúzsky minister zahraničných vecí pohrozil Putinovi zdôraznením, že NATO je jadrová mocnosť. Putin na to zareagoval a uviedol svoje jadrové sily do počiatočnej pohotovosti. Tlač sa o tom, samozrejme, nezmienila. Putin je realista, stojí pevne na zemi a je cieľavedomý.