Redakcia eReport sa vám rozhodla dať k dispozícii preklad článku zahraničného médiá Zeitgeschehen im Fokus s Jacques Baudom, v ktorom je v rozsiahlej forme a bez servítky preberaná vojna na Ukrajine. Od pričiň jej vzniku, cez jej priebeh, až po možné riešenia a chyby na všetkých stranách konfliktu.
Jacques Baud získal magisterský titul v oblasti ekonometrie a postgraduálny titul v oblasti medzinárodnej bezpečnosti na Inštitúte medzinárodných vzťahov v Ženeve a bol plukovníkom švajčiarskej armády. Pracoval pre švajčiarsku strategickú spravodajskú službu a bol poradcom pre bezpečnosť utečeneckých táborov vo východnom Zaire počas rwandskej vojny (UNHCR-Zaire/Congo, 1995-1996). Pracoval pre DPKO (Oddelenie mierových operácií) OSN v New Yorku (1997 – 1999), založil Medzinárodné centrum pre humanitárne odmínovanie v Ženeve (CIGHD) a Informačný systém riadenia odmínovania (IMSMA). Prispel k zavedeniu koncepcie spravodajstva v mierových operáciách OSN a viedol prvé integrované Spoločné analytické centrum misie OSN (JMAC) v Sudáne (2005 – 2006). Bol vedúcim oddelenia mierovej politiky a doktrín Oddelenia mierových operácií OSN v New Yorku (2009 – 2011) a Skupiny expertov OSN pre reformu bezpečnostného sektora a právny štát, pracoval v NATO a je autorom niekoľkých kníh o spravodajských službách, asymetrickej vojne, terorizme a dezinformáciách.
Pán Baud, poznáte región, v ktorom momentálne prebieha vojna. Aké závery ste vyvodili z posledných dní a ako k tomu mohlo dôjsť?
Región, o ktorom hovoríme, poznám veľmi dobre. Pracoval som pre FDFA (pozn. red. Švajčiarske federálne ministerstvo zahraničných vecí) a v jeho mene som bol päť rokov vyslaný do NATO v rámci boja proti šíreniu ručných zbraní. Po roku 2014 som dohliadal na projekty na Ukrajine. To znamená, že Rusko veľmi dobre poznám vďaka svojej bývalej práci v spravodajských službách, NATO, Ukrajine a súvisiacemu prostrediu. Hovorím po rusky a mám prístup k dokumentom, do ktorých na Západe nahliada len málo ľudí.
Ste odborníkom na situáciu na Ukrajine a v jej okolí. Vaša profesionálna činnosť vás priviedla do súčasného krízového regiónu. Ako vnímate to, čo sa deje?
Je to šialené, dalo by sa povedať, že je to skutočná hystéria. Čo ma zaráža a čo ma veľmi trápi, je, že nikto si nekladie otázku, prečo Rusi zaútočili. Nikto nebude obhajovať vojnu, určite nie ja. Ale ako bývalý vedúci oddelenia „mierovej politiky a doktríny“ Oddelenia mierových operácií OSN v New Yorku som si dva roky vždy kládol otázku: Ako ste sa dostali do tohto bodu vedenia vojny?
Čo bolo vašou úlohou?
Jej cieľom bolo preskúmať, ako vznikajú vojny, aké prvky vedú k mieru a čo možno urobiť, aby sa predišlo obetiam alebo ako vojne zabrániť. Ak nerozumiete tomu, ako sa vojna odohráva, nemôžete nájsť riešenie. Sme presne v tejto situácii. Každá krajina uvaľuje vlastné sankcie proti Rusku a vy dobre viete, že to nikam nevedie. Obzvlášť ma šokovalo vyhlásenie ministra hospodárstva Francúzska, že chcú zničiť ruskú ekonomiku s cieľom, aby ruský ľud trpel. Toto tvrdenie ma poburuje.
Ako hodnotíte útok Rusov?
Keď jeden štát napadne druhý, je to v rozpore s medzinárodným právom. Treba však vziať do úvahy aj pozadie. V prvom rade treba jasne povedať, že Putin nie je blázon, ani nestratil kontakt s realitou. Je to človek, ktorý je veľmi metodický, systematický, inými slovami, veľmi ruský. Verím, že si uvedomuje dôsledky svojho konania na Ukrajine. Usúdil – zrejme správne -, že či už uskutoční „malú“ operáciu na ochranu obyvateľov Donbasu, alebo „masívnu“ operáciu v prospech národných záujmov Ruska a obyvateľov Donbasu, dôsledky budú rovnaké. Potom sa rozhodol pre maximálne riešenie.
Bude vás zaujímať:
Čo považujete za cieľ?
Určite nie je namierená proti ukrajinskému obyvateľstvu. Putin to povedal opakovane. Môžete to vidieť aj na faktoch. Rusko stále dodáva plyn na Ukrajinu. Rusi tomu nezabránili. Nevypli internet. Nezničili elektrárne a zásoby vody. Samozrejme, v niektorých oblastiach sa bojuje. Ale napríklad v bývalej Juhoslávii, Iraku alebo dokonca v Líbyi vidíte veľmi odlišný prístup Američanov. Keď na ne zaútočili západné krajiny, najprv zničili dodávky elektriny a vody a celú infraštruktúru.
Prečo Západ koná takýmto spôsobom?
Prístup západných krajín – je zaujímavé vidieť to aj z hľadiska operačnej doktríny – je poháňaný myšlienkou, že ak zničíte infraštruktúru, obyvateľstvo sa vzbúri proti nepopulárnemu diktátorovi a vy sa ho tak zbavíte. Takáto stratégia sa uplatňovala aj počas druhej svetovej vojny, keď boli bombardované nemecké mestá ako Kolín nad Rýnom, Berlín, Hamburg, Drážďany atď. Zamerali sa priamo na civilné obyvateľstvo, aby došlo k povstaniu. Vláda stratí svoju moc v dôsledku povstania a vy ste vyhrali vojnu bez toho, aby ste ohrozili svojich vlastných vojakov. Taká je teória.
Aký je ruský prístup?
Je to úplne iné. Jasne oznámili svoj cieľ. Chcú „demilitarizáciu“ a „denacifikáciu“. Ak poctivo sledujete spravodajstvo, presne to robia. Samozrejme, vojna je vojna a žiaľ, vždy v nej dochádza k úmrtiam, ale je zaujímavé vidieť, čo hovoria čísla. V piatok (4. marca) OSN zhodnotila situáciu. Hlásila 265 zabitých ukrajinských civilistov. Večer ruské ministerstvo obrany uviedlo, že počet mŕtvych vojakov je 498. To znamená, že medzi ruskými vojakmi je viac obetí ako medzi civilistami na ukrajinskej strane. Ak to teraz porovnáte s Irakom alebo Líbyou, tak v západnej vojne je to presne naopak.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Bezpečnostný expert Baud: Na Ukrajine zomrelo viac ruských vojakov ako ukrajinských civilistov!