eReport.sk
reuters.com

75 rokov NATO 


Prvým krokom k vytvoreniu Severoatlantickej aliancie (NATO) bol prejav britského premiéra Winstona Churchila v americkom Fultone 5. marca 1946. V ňom vyzval na odpor proti „nebezpečnej komunistickej ideológii“ a navrhol vytvoriť spojenie anglosaských národov vo forme britsko-amerického paktu. Tento dátum je považovaný za začiatok studenej vojny.

Poradca americkej Republikánskej strany pre zahraničnopolitické otázky John Foster Dulles navrhol 19. januára 1948 v zahraničnom výbore amerického Senátu vytvoriť protisovietsku koalíciu západoeurópskych krajín. Podporu vyjadrila Británia, Francúzsko a štáty Beneluxu. 

Dňa 4. apríla 1949 ministri zahraničných vecí 12 zakladajúcich štátov Aliancie podpísali tzv. Washingtonskú zmluvu, ktorou vzniklo NATO. Jeho základným poslaním mala byť ochrana slobody a bezpečnosti jeho členov v súlade so zásadami Charty OSN. Teda ochrana slobody členov NATO. Nie útoky na iné krajiny pod zámienkou exportu „západnej demokracie“ do celého sveta. 

Summit ministrov

Pri príležitosti 75. výročia vzniku Aliancie bol minulý týždeň v Bruseli summit ministrov zahraničných vecí NATO. A jeho šéf Jens Stolgenberg opäť žiadal členské štáty Aliancie, aby pokračovali v intenzívnejšom vyzbrojovaní Ukrajiny. Tento raz vo výške 100 miliárd (!) eur. Na tlačovej konferencii povedal, že financie budú určené na to, aby Ukrajina mohla plánovať, organizovať a začínať nové a ďalšie ofenzívy. Stoltenberg vyzýval, aby Severoatlantická aliancia Ukrajine pomáhala na báze povinných záväzkov – a menej sa spoliehala na dobrovoľnosť členských krajín. Inými slovami: dobrovoľnosť neprináša „želané“ výsledky, a tak musí prísť veliteľ a urobiť z toho povinnosť. 

Tento plán môžu zmariť parlamentné voľby v členských štátoch NATO a tohtoročné voľby do Európskeho parlamentu. Odpor proti vyzbrojovaniu Ukrajiny silnie v celej Európe. Keďže vojna trvá relatívne dlho a bez výrazného posunu, náklady na vojnu dopadajú na obyčajných občanov. Navyše jednotlivé krajiny začínajú narážať na kapacity vlastných skladov a samy ostávajú bez základnej obranyschopnosti. 

Na otázku, aká je pozícia Slovenska k navrhovanému fondu, minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár zopakoval, že Bratislava bude podporovať iba tie iniciatívy, ktoré sa nebudú týkať dodávok zbraní zo zásob slovenských ozbrojených síl, alebo zo štátneho rozpočtu. „Budeme podporovať zásielky humanitárnej pomoci, všetkých systémov, ktoré slúžia na odmínovanie a na nesmrtiaci účel.“   ZDROJ: TASR 

KOMENTÁRE ČLÁNKU :

75 rokov NATO 

Odoberať
Upozorniť na
2 Komentáre
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovaných
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre

AKTUÁLNE

Aktuálne