Nedovoľme, aby svedectvá preživších holokaustu prekričali hlasy plné nenávisti. Premiér Eduard Heger (OĽANO) to uviedol na štvrtkovom spomienkovom podujatí v Bratislave pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia. V mene vlády vyjadril hlbokú ľútosť nad prijatím Židovského kódexu. Preživších holokaustu a členov slovenskej židovskej obce poprosil o odpustenie. Obete holokaustu si pripomenuli aj ďalší dvaja najvyšší ústavní činitelia: prezidentka Zuzana Čaputová aj predseda NR SR Boris Kollár (OĽANO).
„Žiaľ, aj dnes sú ľudia v spoločnosti ostrakizovaní – pre rasu, náboženstvo, pohlavie, ale aj pre názor. Našou povinnosťou je odmietať takéto správanie hneď v zárodku a opakovane vysvetľovať, k čomu podobné postoje viedli v minulosti,“ vyhlásil Heger.
Prijatie kódexu označil Heger ako tragický deň
Premiér je hrdý, že v ťažkých a nebezpečných časoch sa našli Slováci, ktorí režimu vzdorovali a pomáhali prenasledovaným Židom, ukrývali ich, zásobovali jedlom i liekmi. „Išlo o nesmiernu odvahu a tá nezostala nepovšimnutá. Na Slovensku máme okolo 600 ľudí ocenených titulom ‚Spravodlivý medzi národmi‘,“ vyzdvihol.
Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia za účasti predsedu vlády SR Eduarda Hegera (na snímke), predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára a ďalších hostí v Bratislave 9. septembra 2021. – Foto: tasr
Verí, že súčasná spoločnosť si zobrala svoje poučenie, a už nikdy nedovolí, aby sa niečo čo i len málo podobné opakovalo. Prijatie Židovského kódexu označil ako tragický deň našich dejín. Dodal, že ani víťazstvo nad fašizmom v roku 1945 so sebou automaticky neprinieslo aj porážku rasovej či náboženskej neznášanlivosti.
Prezidentka Zuzana Čaputová si pamiatku obetí holokaustu uctila v Seredi, kde položila veniec v tamojšom Múzeu holokaustu. S viacerými ministrami a ďalšími hosťami sa zúčastnila pietnej spomienky, ktorej súčasťou bolo otvorenie výstavy malieb umelca Felixa Nussbauma a koncert komorného orchestra Bruna Waltera.
Čaputová hovorí o hanebnej kapitole dejín
Podujatie na pôde bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi sa uskutočnilo k 80. výročiu prijatia Židovského kódexu vládou vojnovej Slovenskej republiky, ktorý patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe. „Jeho schválenie je hanebnou kapitolou našich dejín. Židia boli zbavení dôstojnosti, vylúčení z verejných funkcií a niektorých profesií,“ konštatovala prezidentka. Ako dodala, dnes už vieme, že to všetko bolo predzvesťou deportácií a masového vraždenia v koncentračných táboroch. „Historici uvádzajú, že zo Slovenského štátu deportovali spolu viac ako 70-tisíc ľudí. Dnešný deň je pamätným dňom všetkých našich spoluobčanov, ktorí boli v priebehu našich dejín označovaní za rasových nepriateľov,“ povedala.
Množia sa prípady znevažovania obetí holokaustu. Sú hodné odsúdenia rovnako ako prirovnávanie nesúhlasu s pandemickými opatreniami k holokaustu.
Zuzana Čaputová, prezidentka SR.
Pripomenula, že si treba pamätať mená Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu, ktorí po úteku z Auschwitz-Birkenau podali svetu celistvú správu o chode tohto najväčšieho vyhladzovacieho tábora. Tiež Gizelu Fleischmannovú, Arnošta Grünhuta a ďalších, ktorí organizovali nepravdepodobnú záchranu Židov. Partizánov ako Juraj Špitzer, Alexander Bachnár a Chaviva Reiková, letcov Otta Smika a Otta Schwarza, množstvo židovských vojakov, vojenských lekárov a ďalších, ktorí sa zapojili do ozbrojeného boja proti fašizmu.
V popredí prezidentka SR Zuzana Čaputová počas pietnej spomienky pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia v Múzeu holokaustu 8. septembra 2021 v Seredi. – Foto: tasr
„A tiež treba pamätať obrovské množstvo bezmenných, nezdokumentovaných a nezdokumentovateľných príbehov lásky k blížnemu uprostred najťažších podmienok v getách a lágroch. A aj na spravodlivých medzi národmi a ďalších nežidov, ktorí pre záchranu židovských životov riskovali svoje vlastné,“ povedala prezidentka.
„Znevažujú pamiatku miliónov ľudí zavraždených“
O potrebe pamätných dní podľa jej slov svedčia aj dôkazy rastúceho antisemitizmu. „Po celom svete pribúdajú nenávisťou motivované útoky na Židov, židovské objekty a organizácie. Množia sa tiež prípady znevažovania obetí holokaustu bagatelizovaním toho, čo prežili. Sú hodné odsúdenia rovnako ako prirovnávanie nesúhlasu s pandemickými opatreniami k holokaustu. Znevažujú pamiatku miliónov ľudí zavraždených v plynových komorách či mučených na miestach, na akom dnes stojíme. A sú neúctivé k preživším, ktorých zástupcovia sú aj dnes tu s nami,“ dodala Čaputová.
Účastníci spomienky si prezreli výstavu obrazov maliara židovského pôvodu Felixa Nussbauma, ktorý zahynul v koncentračnom tábore. „Do Serede ju zapožičalo múzeum pomenované po umelcovi v meste Osnabrück,“ informovala Kristína Svrčková z múzea. Do programu bolo zaradené aj vystúpenie komorného orchestra Bruna Waltera s dirigentom Jackom Martinom Händlerom, ktorého rodičia boli v seredskom tábore.
Kollár hovorí o čiernej škvrne vtedajšieho režimu
Som veľmi znepokojený, keď vidím, ako sú niektoré sily ochotné holokaust znevažovať, vysmievať sa, prípadne ho popierať. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) to uviedol vo štvrtok na spomienkovom podujatí na Rybnom námestí pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia. Odsúdil tiež tých, ktorí si popieranie holokaustu osvojili ako svoj politický program.
Boris Kollár poukázal tiež na vyhlásenie Slovenskej národnej rady z roku 1990, v ktorom sa ospravedlnila Židom prenasledovaným počas druhej svetovej vojny.
Prijatie nariadenia, na základe ktorého sa uskutočnila deportácia najväčšej časti slovenských židov do nacistických vyhladzovacích táborov, zostane podľa predsedu Národnej rady SR navždy „čiernou škvrnou vtedajšieho režimu“.
„Nie každé bezprávie sa nás dotýka a pasivita voči nemu nás skôr alebo neskôr dobehne. Som presvedčený, že značná časť Slovákov si to uvedomila už v rokoch vojny a v Slovenskom národnom povstaní to dala jasne na vedomie. Aj tým, že orgány povstania všetky antisemitské normy zrušili. Uvedomili si to aj mnohí tí, ktorí sa nezištne ujali svojich ohrozených židovských spoluobčanov a pomohli im prežiť dobu ohrozenia,“ skonštatoval Kollár s tým, že na ľudskosť sa nikdy nezabúda.
Kollárovi robil spoločnosť švédsky šéf parlamentu
Poukázal tiež na vyhlásenie Slovenskej národnej rady z roku 1990, v ktorom sa ospravedlnila Židom prenasledovaným počas druhej svetovej vojny. „Po formálnej stránke tak uzavrela jednu kapitolu smutných dejín našej spoločnej vlasti. Z vecného hľadiska si však stále musíme pripomínať zlyhania našich politických predstaviteľov, aby sa už podobné veci nikdy nezopakovali,“ vyhlásil.
Predseda Ústredného zväžu židovských náboženských obcí na Slovensku Richard Duda. – Foto: tasr
Obete holokaustu si pripomenul Kollár spoločne so švédskym predsedom parlamentu Andreasom Norlénom. Ako zdôraznil v príhovore Norlén, je dôležité odovzdať ďalším generáciám, čo sa ľudstvo z lekcie holokaustu naučilo. Hovorí o temnej kapitole dejín, ale aj zápase o ľudskosť a súcit.
Slovensko si vo štvrtok pripomína 80. výročie prijatia Židovského kódexu – protižidovskej právnej normy prijatej vládou Slovenského štátu v roku 1941. Židovský kódex sa radil medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pripomenulo, že tragickým vyústením bolo 70.000 obetí holokaustu z územia vtedajšieho Slovenska.
Mohlo by vás zaujímať:
Zdroj: tasr
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
VIDEO Heger poprosil Židov o odpustenie. Deň obetí holokaustu si pripomenuli Kollár aj Čaputová