Deň daňového odbremenenia na Slovensku v tomto roku pripadol rovnako ako vlani na 19. augusta, čo je o deväť dní neskôr ako v roku 2015. Celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb je také veľké, že zamestnanec s priemernou mzdou by potreboval takmer 228 dní na ich zaplatenie. Informovali o tom Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI), predseda predstavenstva European Investment Centre (EIC) Roman Scherhaufer a prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Solík.
Celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb dosiahlo v minulom roku 62,49 % mzdových nákladov na zamestnanca s priemernou mzdou, zatiaľ čo zostatok peňazí, o ktorom rozhodujú ľudia sami, predstavoval v prepočte na takéhoto zamestnanca iba 37,51 %. Odvíja sa to od aktuálnych výsledkov prepočtov EIC a KI.
Mohlo by vás zaujímať
Zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1211 eur na mesiac alebo superhrubou mzdou vo výške 1712 eur, znášal v minulom roku bremeno všetkých daní v ekonomickom chápaní administratívne vynútených platieb v objeme necelých 1070 eur na mesiac. Takmer o dvoch tretinách jeho celkovej odmeny tak za neho rozhodovali zástupcovia verejnej moci. Zodpovedá to aj podielu z potenciálneho celkového množstva tovarov a služieb, ktoré si zamestnanec pre dane nemohol dovoliť. Len zostatok peňazí v sume 642 eur mesačne, 37,51 % mzdových nákladov, predstavuje trhovú nezdanenú hodnotu tovarov a služieb, ktoré mohol zamestnanec s priemernou mzdou za mesiac kúpiť.
K týmto výsledkom sa KI podľa vlastných slov dostal tak, že od nákladov práce zamestnávateľa na zamestnanca s priemernou mzdou, celkovej ceny jeho práce, odpočítali a do daňového bremena zahrnuli vyše 50 administratívne vynútených platieb. Najskôr KI z priemerných mzdových nákladov odpočítal povinné príspevky zamestnávateľa na stravu a rekreáciu zamestnanca, sociálne a zdravotné odvody zamestnávateľa aj zamestnanca a daň z príjmov fyzických osôb. Toto zdanenie príjmu odkrojilo aj v minulom roku zamestnancovi s priemernou mzdou najväčšiu časť z celkovej odmeny na neho, konkrétne 44,8 %. Ostala mu tak čistá mzda na úrovni 55,2 % týchto mzdových nákladov, a to 945 eur na mesiac.
Následne KI odrátal miestne dane, koncesionársky poplatok a iné povinné poplatky, ktoré sa vzťahujú k majetku a po zaplatení ktorých ostali zamestnancovi použiteľné peniaze na nákup tovarov a služieb. Tie predstavovali necelých 1,4 % mzdových nákladov. Potom KI odpočítal DPH a iné dane a povinné platby viažuce sa k spotrebe, ktoré sú nabalené v cenách tovarov a služieb, 15,2 % mzdových nákladov a nakoniec zdanenie podnikania iných, ktoré tiež platia vo vyšších cenách spotrebitelia, teda aj zamestnanci. V minulom roku predstavovalo 1,1 %, pričom jeho súčasťou sú napríklad daň z príjmov právnických osôb, clo a daň z poistenia.
Zdroj: tasr
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Toto rozhodne nepoteší. Až dve tretiny z výplaty nám berie štát!