Slovensko má v oblasti justície stále čo dobiehať. Vyplýva to zo správy Európskej komisie o stave právneho štátu, ktorá hodnotí kroky, ktoré sa v tejto oblasti u nás za posledný rok udiali. Je síce faktom, že niektoré reformy sú vnímané pozitívne, mnohé iné ale odporúča komisia ešte zmeniť. Dokument, ktorý bol oficiálne zverejnený minulý týždeň rozpútal odbornú debatu medzi sudcami, prokurátormi a odborníkmi.
Zaujímavosťou je, že v porovnaní s ostatnými rokmi poklesla viera v nezávislosť súdov a sudcov. Znamená to, že stále menej ľudí dôveruje našim súdom. A to aj napriek zmene vlád, po ktorej tak verejnosť volala. Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave a členka Súdnej rady Marcela Kosová v relácii RTVS Z prvej ruky vidí za týmto výsledkom viacero faktorov. Upozornila však na ten z jej pohľadu podstatný. „Hlavným dôvodom je zasahovanie, alebo tlaky zo strany vlády a politikov. Takéto niečo je vnímané ako hrozba,“ uviedla v debate.
Mohlo by vás zaujímať
Neslušné komentovanie sudcov
Sudkyňa otvorene pomenovala najväčší problém slovenského súdnictva. „Samotní sudcovia cítia nevhodný tlak zo strany médií, čo sa týka rozhodovania prípadov. Nezávislosť nerešpektujú nielen média, ale aj politici a predstavitelia vlády,“ uviedla v debate. Podľa nej na dôveryhodnosti súdnych rozhodnutí vôbec nepridáva nevhodné a neslušné komentovanie samotných sudcov, alebo ich rozhodnutí. „To, ako sa dezinterpretujú rozhodnutia súdov, nepridá to na pohodlnosti rozhodovania,“ skonštatovala sudkyňa. Faktom je, že sa zo strany médií aj politikov stalo zvykom komentovať jednotlivé procesy, postupy aj verdikty najmä v citlivých kauzách.
Európska komisia vo svojej správe na druhej strane ocenila posilnenie právomocí Súdnej rady, či reformu súdnej mapy. Tá sa v niektorých častiach opierala práve o odporúčania Komisie pre efektívnu justíciu. Pozitívne je vnímaný aj vznik Najvyššieho správneho súdu, či Úradu pre správu zaisteného majetku. „Z hľadiska legislatívnych opatrení je to posun vpred. Podstatné je, na akej spoločenskej báze sa táto legislatíva prijíma. V tomto vidím veľké pozitívum,“ okomentoval prijaté opatrenia prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Šanta. Sudkyni Kosovej sa ale nepozdáva, že komisia vo väčšine hodnotení čerpala z informácií, ktoré jej poskytlo ministerstvo spravodlivosti.
Sporná 363
Ako príklad uviedla časť, ktorá sa venuje spornému paragrafu 363. Kosová upozornila, že komisia túto tému neriešila s generálnou prokuratúrou, ktorej sa téma najviac dotýka. V správe sa uvádza, že komisári čerpali informácie z ministerstva spravodlivosti pod vedením Márie Kolíkovej, alebo od slovenských mimovládok. Napriek tomu odporúčajú oklieštenie právomocí generálnemu prokurátorovi a zmenu spomínaného paragrafu. Šanta naopak tento postoj EK víta. Podľa neho je nutné 363 vyriešiť. „Som za využitie tohto ustanovenia v prípade meritórnych rozhodnutí, ale nezdieľam už ten názor, aby sa týmto spôsobom zrušovali rozhodnutia o vznesení obvinenia,“ vysvetlil svoj postoj prokurátor. Šanta víta, že tretí sektor sa zapojil do diskusie a spustil petíciu za zmenu. „Bolo by vhodné zúžiť pôsobnosť generálneho prokurátora. Aby už nemal priestor napríklad posudzovať rozhodnutie o vzatí do väzby.“
Žilinka musí konať, ak príde na nezákonnosť
Podľa Kosovej v prípade 363 nedochádza k žiadnemu zneužívaniu, či nadužívaniu. Pripomenula, že od roku 2000, odkedy je paragraf v platnosti, býva využitý v 80 prípadoch ročne. „Cez paragraf 363 sa nezastavuje trestné stíhanie ani nič také,“ poopravila mienku, ktorá sa všeobecne na danú tému šíri. Ako sudkyňa sa snažila vysvetliť, že generálny prokurátor je všeobecne pánom prípravného konania a bdie nad jeho zákonnosťou. „Zruší rozhodnutie, ak týmto rozhodnutím alebo konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon. Ak zistí, že došlo k porušeniu zákona, tak ho musí zrušiť,“ zdôraznila členka Súdnej rady. Podľa nej súd pri rozhodovaní o vzatí do väzby nemá právomoc posudzovať zákonnosť krokov.
Diskusia o spomínanom paragrafe sa rozpútala po tom, ako ho generálny prokurátor Maroš Žilinka použil v mediálne známych kauzách. Zrušil ním rozhodnutie o vznesení obvinenia napríklad bývalému šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, majiteľovi Penty Jaroslavovi Haščákovi, či guvernérovi NBS Petrovi Kažimírovi. Vo všetkých troch prípadoch ale podal odôvodnenie. Faktom je, že použitie tejto právomoci nikomu neprekážalo pokiaľ sa netýkalo spomínaných osôb.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Sudkyňa Kosová o rozhodovaní súdov: Najväčšie tlaky na nás robia média a vládni politici, dezinterpretujú všetko