Sudca Drgonec o slobode prejavu na Slovensku: Je to ľudské právo, nie právo médií

Kauza Blaha

Na Slovensku najčastejšie nastáva konflikt medzi uplatnením slobody prejavu a ochranou osobnostných práv verejne činnej osoby. Tá namieta porušenie svojho súkromia, cti, dobrej povesti. Súdy tento konflikt často riešia iba so zohľadnením ochrany osobnostných práv. Udialo sa tak, keď žalobcom bol minister kultúry Dušan Slobodník z radov HZDS, aj nedávno, keď žalobkyňou bola Zuzana Čaputová.

ESĽP nastavil medzinárodný štandard riešenia takého typu konfliktov medzi právami celkom inak. Osobnostné práva verejne činných osôb sa chránia oveľa menej úzkostlivo. Zvlášť, keď žalobca namieta porušenie svojej cti nevhodným výrazivom.

Napríklad vo veci Thorgeir Thorgeirson proti Islandu v novinách vyšiel článok o policajnom násilí. Autor použil slová „ zvieratá v uniformách,“ „sadistickí surovci ponechávajúci voľný chod svojej perverznej náklonnosti“ a podobne. Islandské súdy všetkých stupňov rozhodli v prospech polície. ESĽP zistil, že autorovi článku išlo o verejný záujem. Chcel, aby minister spravodlivosti ustanovil nezávislú vyšetrovaciu komisiu pre preverenie násilia, ktorého sa dopúšťali policajti. Použil síce silné slová, ale vzhľadom na účel, ktorý sledoval napísaním článku, nemožno slovník, ktorý použil, označiť za neprimeraný (Case of Thorgeir Thorgeirson v. Island).

Onedlho prišlo na Rakúsko. Pri príležitosti „mierových osláv“ konaných 9. októbra 1990, Jὅrg Haider, celosvetovo preslávený vodca neofašistov, predniesol prejav glorifikujúci „generáciu vojakov“, nemeckých aj spojeneckých, medzi ktorými niet dôvod rozlišovať dobrých a zlých, pretože im všetkým máme byť vďační, že položili základy pre našu súčasnú spoločnosť bohatstva a demokracie. Časopis Forum o tom na druhý deň uverejnil prejav v plnom znení pod titulkom Idiot, nie Nazi. Nasledovala Haiderova žaloba proti vydavateľovi časopisu. Tiež jej postupne vyhoveli rakúske súdy všetkých stupňov.

V sťažnosti, ktorú podal vydavateľ do Štrasburgu, uviedol, že slová a tón článku zvolil tak, aby čitateľom ukázal, aký nelogický, nerozumný a nebezpečný bol Haiderov prejav a ako ním poslucháčom uprel ich právo na vlastný názor.

Ľuboš Blaha, foto:fb/smersd

ESĽP rozhodol, že sťažovateľov článok, a najmä slovo „idiot“ nesporne môže byť polemické, ale autor článku predložil prijateľné vysvetlenie príčin, pre ktoré ho použil. ESĽP ďalej uviedol, že politici musia počítať s odozvou, akú ich vystúpenia na verejnosti vyvolajú, a že musia počítať aj s tým, že ich prejavy vyvolajú nesúhlasné reakcie primerané tomu, s čím a ako vystúpia [Case of Oberschlick v. Austria (no. 2)].

Slovenské súdy ako keby o tomto rozsudku ESĽP netušili, ba ako keby nevedeli ani, že existuje ESĽP. Azda najčerstvejším príkladom je spor, ktorý začala prezidentka Čaputová proti poslancovi Mgr. PhDr. Ľubošovi Blahovi, PhD.

Žalobkyňa Čaputová navrhla, aby súd vydal uznesenie s požiadavkami písomne spracovanými na osem strán formátu A4. Zostáva aspoň nádej, že pred podaním žaloby si navrhovateľka text čítala pred začatím úradných hodín hlavy štátu alebo po skončení úradných hodín hlavy štátu. V opačnom prípade musela svoje úlohy spojené so štátnou funkciou plniť v zastúpení.

V slovenských médiách a na štátnych orgánoch taká obyčaj: prezidentka Čaputová sa nekritizuje. Prezidentka Čaputová sa obdivuje. Obyčaj poznamenala líniu, akou Okresný súd Bratislava I viedol konanie o žalobe prezidentky SR proti poslancovi Národnej rady SR Blahovi.

Okresný súd uznesením uložil Blahovi predbežné opatrenia. Na pol cestu vyšiel v ústrety prezidentke, dokiaľ rozhodne o jej žalobe.

Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I je obmedzujúcim zásahom do slobody prejavu. Je najvyšší čas, aby sme si jasne povedali, že sloboda prejavu nie je chránená kedykoľvek a pred všetkým. „Nepodložené obvinenie nezakladá príspevok k formovaniu verejného názoru, ktorý by bol hodný ochrany v demokratickej spoločnosti (Barford v. Denmark).

Zneužitie slobody prejavu nepodlieha ochrane. Takže podstatné je, či obmedzujúci zásah Okresného súdu Bratislava I o žalobe prezidentky Čaputovej je legitímny alebo nelegitímny zásah do slobody prejavu poslanca Blahu.

Podľa case-law ESĽP treba pri dokazovaní starostlivo rozlišovať medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami (Lingens Case). Skutkovým tvrdením (faktom, informáciou) je vyjadrenie vzťahu medzi prejavom a objektívnou realitou. Pravdivosť skutkového tvrdenia, jeho úplnosť a presnosť možno overiť dokazovaním. Hodnotiacim úsudkom sa prejavuje názor (vyjadruje sa myšlienka). Názor je stelesnením osobného postoja držiteľa slobody prejavu k faktom. „Požiadavku dokázať pravdivosť hodnotiaceho úsudku nie je možné splniť. Táto požiadavka porušuje slobodu mať vlastný názor, ktorá je základnou zložkou slobody zabezpečovanej článkom 10 Dohovoru (Lindon, Otchakovsky-Laurens and July v. France, s. 28).

„Klamlivé výroky poslanca Blahu na adresu prezidentky nie sú podľa Okresného súdu Bratislava I. obhájiteľné slobodou prejavu, nakoľko v nich absentuje vecná, racionálna argumentácia a akákoľvek snaha o preukázanie svojich tvrdení.“

Okresný súd Bratislava I si nespomenul na otázku, či žalované vyjadrenie poslanca Blahu je reakciou na správanie žalobkyne, ktorá predtým podala na Ústavný súd návrh, aby Ústavný súd SR rozhodol, že nemôže vyhlásiť referendum o predčasnom skončení VIII. volebného obdobia parlamentu. A tiež, že poslanec Blaha uviedol svoje nelichotivé slová onedlho po tom, ako prezidentka Čaputová ratifikovala silne polemickú Dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov severoamerických. Inými slovami, základom sporu o slobodu prejavu v konflikte s osobnostnými právami žalobkyne bola otázka, či prezidentka svojím správaním pri výkone verejnej funkcie hlavy štátu vyvolala nesúhlas verejnosti, na ktorý odpovedal poslanec Blaha, alebo takú súvislosť jeho vyjadrenie o prezidentke s jej správaním nemalo.

Boli vyjadrenia poslanca Blahu súčasťou diskusie k otázkam verejného záujmu?

Mali povahu skutkových tvrdení alebo boli hodnotiacim úsudkom?

Ak boli skutkovým tvrdením, Okresný súd Bratislava I u poslanca Blahu dôvodne postrádal „akúkoľvek snahu o preukázanie svojich tvrdení“. Ak boli Blahove výroky hodnotiacim úsudkom, požiadavkou „preukázania svojich tvrdení“ Okresný súd Bratislava I porušil podmienky ochrany slobody prejavu formulované ESĽP vo veci Lindon, Otchakovsky-Laurens a July proti Francúzsku.

Sú Blahove vyjadrenia, že prezidentka Čaputová je vlastizradkyňa, agentka cudzích mocností, etc. hodnotiacim úsudkom alebo skutkovým tvrdením, ako to naznačuje postreh súdu, že Blaha nepredložil dôkazy o svojich tvrdeniach? Ak sú také vyjadrenia skutkovým tvrdením, čo robia orgány činné v trestnom konaní, keď nezačali trestné stíhanie prezidentky za vlastizradu či pre spoluprácu s cudzími mocnosťami? Alebo môže platiť, že ten istý výrok má za istých okolností povahu skutkového tvrdenia a za iných okolností je hodnotiacim úsudkom nespôsobilým vyvolať právny účinok?

„Tí, ktorí sa zúčastňujú na diskusii o veci verejného záujmu, majú právo robiť neprimerané či prehnané vyhlásenia (Steel and Morris v. The Utd. Kingdom). „Výroky sťažovateľa boli sarkastické, ale neprekročili medze prijateľného preháňania alebo provokácie a Súd ich preto nepovažuje za zjavne urážlivé.“ (Mamére v. France).

To všetko okresný súd „odflákol, nepriznal tomu právny význam. Až krajský súd rozhodne o odvolaní s rovnakým leskom a sloboda prejavu nevyvolá záujem ani na ústavnom súde, poslanec Blaha bude mať „zarobené cesto“ na ďalšie konanie pred ESĽP, v ktorom Slovenská republika má vyhliadku predovšetkým na ďalší rozsudok v svoj neprospech o porušení slobody prejavu. Asi aj na rozsudok o porušení práva na spravodlivé súdne konanie.