Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan je jedným z mála západných politikov, ktorý otvorene udržiava vzťahy s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Nielen jeho politika voči Rusku sa však vraj stáva problémom v očiach Bieleho domu, teda administratívy amerického prezidenta Joea Bidena. Otázne však je, že do akej miery majú vlastne Spojené štáty Turecko pod kontrolou. Krajina je totižto známa svojim presadzovaním národných záujmov a Erdogan je na strane druhej známy svojou tvrdou politikou. A tá je časťou globálnej spoločnosti považovaná za autoritársku.
Mohlo by vás zaujímať:
O možných problémoch vo vzťahoch Turecka s USA píše americký plátok The New York Times. Na svojom webe zároveň upozorňuje, že Erdogan pomohol zabezpečiť dohodu s Ruskom na zmiernenie blokády ukrajinského obilia. Podľa autora Michaela Crowleyho dokonca zohral úlohu „benevolentného štátnika“. Podľa Erdogana bude dohoda o vývoze obilia prínosom pre celé ľudstvo.
Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) si podáva ruku so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom pred ich stretnutím v Teheráne 19. júla 2022. – Foto: tasr/ap
„Administratíva prezidenta Bidena privítala dohodu, ktorá by mohla zmierniť globálnu potravinovú krízu zosilnenú ruskou inváziou na Ukrajinu a blokádou jej prístavov. Predstavitelia vyjadrili skepsu, či Rusko konalo v dobrej viere. A ruské rakety zasiahli ukrajinské prístavné mesto Odesa necelý deň po podpísaní paktu. Napriek tomu hovorca Bieleho domu pochválil pána Erdogana za jeho úsilie. V súkromí však zostal pán Erdogan pre predstaviteľov Bidenovej administratívy zdrojom značného podráždenia,“ píše americké médium.
Problémom prijímanie Fínska a Švédska do NATO
Hlavným problémom, ktorý má americká strana v súčasnosti vo vzťahu k Turecku, je nevôľa krajiny súhlasiť s prijatím Fínska a Švédska za plnohodnotných členov Severoatlantickej aliancie (NATO). To by mohla byť pre NATO veľká prekážka v snahe globálne čeliť Rusku. Celá záležitosť by pri tom mohla vážne ovplyvniť aj armádny biznis. Je totiž možné, že Turecko by po vyjadrení otvoreného stanoviska o členstve týchto krajín mohlo prísť o desať a viac stíhačiek F-16, ktoré má krajine dodať americká strana. Otázne však je, či je takýto postoj zo strany USA v poriadku, keďže pravidlá NATO dovoľujú členským krajinám slobodne nesúhlasiť s prijatím hocijakých kandidátskych krajín. Problémom má byť podľa Erdogana švédska a fínska podpora Kurdov.
Kontroverzné stretnutie v Teheráne
Ďalším tŕňom v oku sa mohlo stať Erdoganove stretnutie s Putinom a s iránskym prezidentom Ebrahimom Raisim. Podľa The New York Times to je v rozpore s politikou politického západu, ktorý sa prezentuje značným izolovaním krajín ako Rusko a Irán.
Zľava ruský prezident Vladimir Putin, iránsky prezident Ebráhím Raísí a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pózujú pred ich stretnutím v Teheráne 19. júla 2022. – Foto: tasr/ap
Hovorca Bieleho domu mal ďalej zopakovať obavy USA z hrozieb, ktoré politika Turecka predstavuje. USA sa napríklad obávajú, že Turecko zopakuje inváziu do Sýrie za účelom boja s kurdskými bojovníkmi, ktorí sú podporovaní zo strany USA a ktorých Turecko považuje za teroristov.
„Odpísanie Erdogana by bolo sebazničujúce“
Turecko však vie presadzovať svoju moc vojenskou cestou, čo počas posledných rokov viackrát dokázalo. Erdoganove odpísanie by teda aj podľa Bidenovej administratívy bolo sebazničujúce a problematické. Turecko má výhodu strategicky dôležitej pozície, čo mu umožňuje nadväzovať partnerské vzťahy aj so štátmi, ktoré sú na pomyselnej čiernej listine západu.
Erdogan si práve preto môže dovoliť aj čakať a zmraziť celé NATO v otázke prijímania Fínska a Švédska. V súčasnosti sa zdá, že dohoda je blízko, no Erdogan stále upozorňuje, že Turecko má zásadné požiadavky, ktoré musia byť splnené.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Strácajú USA autoritu? Erdoganova politika (aj) voči Rusku vraj privádza Biely dom do šialenstva!