Britský týždenník The Economist celkom prekvapivo upozorňuje na následky podcenenia ruskej najúčinnejšej zbrane v Európe. Nie je ňou žiadny vojenský systém, ani jadrový arzenál, ale energetická politika. Jej dôsledné uplatnenie zo strany Moskvy môže Európu podľa renomovaného periodika stáť ešte veľa ľudských životov. Náš svetadiel by si mal teda logicky dávať pozor, aby vo svojej odhodlanosti zachrániť Ukrajinu nezničil sám seba.
Mohlo by vás zaujímať:
V rokoch 2000 až 2019 platil v Európe veľmi jasný energetický vzorec v oblasti dodávok a spotreby. Pokiaľ by v ňom Európa pokračovala a zároveň brnkala Rusku na nervy, ruská energetická zbraň môže byť vraj účinná do veľmi vysokej miery. Počet obetí rusko-ukrajinskej vojny by nemusel byť dokonca najvyšší na ruskej, alebo na ukrajinskej strane. Na strane Európy však, bohužiaľ, áno.
Oslabenie Európy by mohlo byť Putinovým cieľom
Vzhľadom na nastavenie Európy podporovať Ukrajinu bez ohľadu na následky je celkom možné, že ruský prezident Vladimír Putin nebude mať v konečnom dôsledku na výber. Ak chce vo vojne vyhrať, musí dosiahnuť ukončenie podpory Ukrajiny zo strany politických lídrov Západu. Dostáva sa naviac pod časový tlak – ak chce Európu prinútiť k ukončeniu dodávok zbraní, musí to urobiť počas tejto zimy.
V mnohých európskych krajinách stúpa nespokojnosť s vládami. A ako iste vieme, politická podpora od občanov je pre politikov v demokratických krajinách viac ako podstatná.
The Economist prišiel k záveru, že predchádzajúca závislosť Európy na Rusku (40-50% dodávok plynu) viedla po uzatvorení kohútikov k prudkému rastu cien palív. A to otriasa európskymi ekonomikami. Európa si s celým problémom poradila po svojom, no nie je a nebude to bez tvrdých následkov. Veľkoobchodné ceny energií totižto stúpli tak výrazne, že sa to začína v čoraz väčšej miere dotýkať spotrebiteľov. V mnohých európskych krajinách teda stúpa nespokojnosť s vládami. A ako iste vieme, politická podpora od občanov je pre politikov v demokratických krajinách viac ako podstatná. Oproti rokom 2000 až 2019 zaplatia európske domácnosti v súčasnosti za plyn o 144 percent a za elektrinu o 78 percent viac.
Zima zabíja viac ľudí ako teplo
Globálnemu otepľovaniu a vlnám horúčav sa vo verejnom priestore venuje naozaj veľká dávka pozornosti. Málokto z nás však už počul o tom, že zima v našom prostredí zabíja preukázateľne viac ľudí ako teplo.
Historické vzťahy medzi úmrtnosťou, počasím a cenami energií vyznievajú nekompromisne. Pokiaľ by platili aj v roku 2022, môžu drahé a nedostatkové energie v Európe zabiť viac ľudí ako samotná vojna u nášho východného suseda. Dlhodobo platí, že medzi decembrom a februárom zomrie za týždeň o 21 percent Európanov viac ako za to isté obdobie medzi mesiacmi jún a august.
Desiatky tisíc obetí
A nerozprávame sa o zanedbateľnom množstve. Politika viacerých európskych predstaviteľov možno vyzerá dobre na kamere a na sociálnych sieťach. Avšak jej následkom nie je len veľký počet liberálnych „lajkov“, ale aj desiatky tisícov obetí zimy.
V prípade že ceny energií zostanú na približne súčasnej úrovni, zomrie v Európe počas typickej zimy o 147-tisíc ľudí viac (o 4,8 percenta viac) ako by tomu bolo v prípade, že sa ceny vrátia na úroveň z rokov 2015 až 2019. Pri použití modelu najteplejšej zimy za posledných 20 rokov by toto číslo kleslo na 79-tisíc. Aj to je však viac, konkrétne o 2,7 percenta. Pri použití modelu najchladnejšej zimy v každej krajine za posledných 20 rokov by sa počet obetí použitia Putinovej energetickej zbrane zvýšil o 185-tisíc, píše vo svojej analýze The Economist.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Ruská najúčinnejšia zbraň! Skosí zubatá viac Európanov ako vojna na Ukrajine?