Primitívne vtipy intelektuálnej novinárskej elity. „Nechcú zmierenie, chcú boj, nechcú dialóg, chcú moc,“ nazval svoj najnovší príspevok Eduard Chmelár. O kom hovorí? O našich liberáloch a o novinároch. Upozorňuje na jednu z ďalších „intelektuálnych“ debát našej elitárskej skupinky novinárov a komentátorov. Tieto ich seansy nazýva „Pasienkami“. Píše o Monike Tódovej, Martinovi Šimečkovi a Mariánovi Leškovi.
Primitívne vtipy intelektuálnej novinárskej elity
E. Chmelár upozornil aj na to, že Monika Tódová, Marián Leško aj sociológ Michal Vašečka sa voči sarkastickému pomenovaniu „Pasienky“ ohradzujú. Vysvetľuje, že prirovnanie k Pasienkom nespočíva v osobách a obsadení, ale v celkovom zameraní tohto podujatia. Autori zvolili vskutku patetický názov, „Ako zachrániť demokraciu“. Chmelár však upozorňuje, že zabávajú publikum primitívnymi vtipmi, tentoraz aj na adresu novej hlavy štátu.
„Peter Pellegrini ešte nestihol urobiť nič zlé a už si musel vypočuť od týchto „elitných liberálov“ vskutku odporné narážky na jeho sexuálnu orientáciu, osobné útoky typu, že sa príliš často a rád pozerá do zrkadla, ale aj extrémne trápne hejty na jeho inauguračný prejav, ktoré prekvapujú aj u inak povrchných a zaujatých novinárov,“ upozornil známy historik. Dodal, že táto naša intelektuálna „elita“ v diskusii za svoj vzor označila prejav Kisku a Čaputovej,
„Komu sa môžu takýmto primitívnym hodnotením bez čo i len náznaku analýzy prihovárať?“ pýta sa publicista. „No iba tým deckám v publiku, žabkám demokratkám bez historickej pamäti a hlbšieho vzdelania. Prirodzene, že to nie je nič iné ako Pasienky pre liberálne stádo,“ konštatuje Chmleár. Pridáva ešte to, že Marián Leško celkom vážne povedal, že „rozdiel medzi Zuzanou Čaputovou a Petrom Pellegrinim je v tom, že Zuzana brala tú zodpovednosť veľmi vážne a bytostne, kým Peter Pellegrini si užíva moc, on sa vo svojej funkcii úplne miluje…“
Matúš Kostolný a Denník N
Následne sa už E. Chmelár presúva v myšlienkach k šéfredaktorovi Denníka N Matúšovi Kostolnému, ktorý najprv vyhlásil, že „tie tri výnimočné roky, keď polícia, prokuratúra a súdy konali v prospech verejného záujmu, chcem veriť, že tie roky boli nezvratné“. Tým otvorene obhajoval matovičovské nezákonnosti. „A toto už nie je sranda, keď nám tu novinári začínajú obhajovať nezákonné procesy podobne ako to robili v päťdesiatych rokoch minulého storočia,“ upozornil známy historik.
Mohlo by vás zaujímať:
Chmelár pripomína aj Kostolného slová, keď na podcast plný nenávisti, na ktorý reagovali mladí politici Smeru povedal, že nemá prehľad úplne o všetkom, čo pod hlavičkou Denníka N vychádza. „Z novinárskeho hľadiska ma pobúrilo aj to, keď obhajoval uverejnenie suterénnych vulgarizmov politického marketéra Adama Znášika (ktorý stál za volebnými kampaňami Mikuláša Dzurindu, Andreja Kisku či Ivana Korčoka), že on nemá čas všetko čítať. No ja som ešte zažil šéfredaktorov denníkov, pre ktorých bolo čítanie celého obsahu vydania profesionálnou samozrejmosťou,“ konštatuje Chmelár.
Žalostné výsledky dôveryhodnosti médií
Následne upozornil na katastrofálny výsledky dôveryhodnosti slovenských médií. „Výsledkom je, že podľa najnovšej štúdie Digital News Report až 45 percent Slovákov nesleduje žiadne správy. To je o 7 percent viac ako vlani a tento podiel dramaticky stúpa. Podľa iného prieskumu iba 25 percent opýtaných dôveruje slovenským médiám, čo je historicky najnižšie číslo. Dôvera spravodajstvu TV Markíza a TV JOJ sa prepadla dokonca na žalostných 15 percent. Naozaj si myslíte, že najdôležitejším problémom v tomto marazme je „sloboda médií“?“ pýta sa poradca premiéra.
„Sloboda ľudí, ktorí stratili akúkoľvek spoločenskú zodpovednosť a obhajujú iba vlastné právo písať akékoľvek bludy? Zvlášť samozvaným bojovníkom z RTVS treba pripomenúť, že neslúžia iba vlastným záujmom, ale predovšetkým verejnosti a v tomto poslaní katastrofálne zlyhali. Darmo sa bude Marta Jančkárová urážať, hoci je to milá dáma, jej neprofesionalita je dlhodobo do očí bijúca. Stačí si spomenúť na totálne fiasko, ktoré spôsobila verejnoprávnej televízii nezvládnutým rozhovorom s Václavom Klausom a Vladimírom Mečiarom pri príležitosti 30. výročia nezávislosti Slovenskej republiky, ktorí na protest proti jej aktivistickému správaniu odišli uprostred interview zo štúdia,“ pripomenul E. Chmelár.
Na záver svojho textu sa už opäť vracia k debate novinárskych „intelektuálov“. Nazval ich tragikomickými postavičkami, ktoré „čím viac zdôrazňujú podstatu ich „intelektuálneho sporu“, tým menej intelektuálne pôsobia“.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Chmelár: Tódová, Leško, Šimečka? Tragikomické postavičky zabávajúce publikum primitívnymi vtipmi