Kažimír: Chceli, aby som si niečo vymyslel na Fica a Pellegriniho

Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír dal dnes médiám vyjadrenie k svojmu prípadu. Pripomeňme, sudca Milan Cisárik nedávno uznal exministra vinným z toho, že údajne podplatil svojho vtedajšieho podriadeného. Tým bol šéf Finančnej správy František Imrecze.

Obhajoba poukázala na to, že prípad stojí práve na výpovedi „kajúcnika“ Imreczeho a že údajný úplatok nedáva zmysel. Firmy, ktoré vďaka nemu mali získať vyplatenie vratiek DPH ich v skutočnosti dostali po tom, ako sa s rezortom financií úspešne súdili.

Guvernér NBS reaguje najmä na výzvy opozície, aby odstúpil. Jeho vyjadrenie prinášame v plnom znení:

Obžaloba stojí výlučne na výpovedi Imreczeho

Vo funkcii guvernéra NBS zotrvám dovtedy, kým nebude zvolený guvernér na ďalšie obdobie. Rozhodnú o tom vláda, poslanci NR SR a prezident. Pre zotrvanie vo funkcii mám veľmi jasné dôvody. Tu sú. Po prvé: Nechcem legitimizovať nespravodlivý proces. Moja obžaloba stojí výlučne na svedectve Františka Imreczeho (viď. súdny spis), ktorý ma výmenou za vlastné výhody krivo obvinil. Žiadny úplatok som mu nedal. Nikdy. Keby som odstúpil, až do smrti by mi pri spomienke naňho bolo zle od žalúdka.

Po druhé: Odstúpenie mi navrhoval prokurátor Peter Mikuláš už dávnejšie. Mal som sa priznať k niečomu, čo som nikdy nespravil, vypratať kanceláriu guvernéra NBS a zaplatiť pokutu 20-tisíc eur. A na pozadí, samozrejme, boli aj rôzne „šumy“, aby som si niečo vymyslel na Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Všetko som to rezolútne odmietol. Verím v zásadu, že človek má stáť za pravdou, aj keď čelí nepriazni. Ustúpiť dnes by znamenalo poprieť tento postoj.

Dostával som „echá“, že si po mňa príde komando

Po tretie: Boli časy, keď som dostával odkazy, že mám odstúpiť (vymyslieť si zdravotné dôvody), a zároveň „echá“, že si po mňa nadránom príde komando policajtov. Presne počas týchto dní (nadránom) pred mojím domom parkoval novinár z jednej komerčnej televízie. A dal si vždy záležať, aby som ho videl. Až keď pochopili, že neodstúpim a nebudem s nimi spolupracovať, novinár sa vytratil. Neodstúpim aj preto, pretože som presvedčený, že spravodlivosť nie je o tom, kto vydrží viac psychického tlaku, ale o práve, zákonoch a dôkazoch.
Po štvrté: Keby som odstúpil, pre politikov typu Branislav Gröhling, Mária Kolíková, Veronika Remišová… by to bol dôkaz mojej viny. Mnohí opoziční politici si privlastňujú právo posudzovať môj prípad bez znalosti spisu či kontextu. Pre nich je to čistá politika, nie obrana dobrého mena NBS. Reputáciu tejto inštitúcie nebudem ohýbať pod politickým tlakom.

Médiá „amnestovali“ korupčníkov typu Imrecze

Po piate: Uplynulé roky čelím často úplne jednostranným médiám (česť výnimkám). Niektoré dokonca poslušne spolupracovali s OČTK na špinení môjho mena. Nikdy nezverejnili nič podstatné z mojej obhajoby, iba poslušne papagájovali, čo povedal prokurátor alebo sudca. Často výslovne klamali. Vytvorili o mne obraz zloducha, ktorého treba odsúdiť. A mnohé pritom aj verejne „amnestovali“ klamárov a korupčníkov typu Imrecze. Ani im sa nechystám urobiť radosť.

Po šieste a nakoniec: Keby som odstúpil, dám za pravdu zohranej dvojici Peter Mikuláš (prokurátor) a Milan Cisárik (prokurátor prezlečený za sudcu). Nasilu, bez dôkazov, cez umelo vymyslený paragraf, v rozpore so zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu a s využitím celej galérie neprávd nakoniec dokonali svoje dielo a uznali ma za vinného. Tento neprávoplatný rozsudok preto nepovažujem za spravodlivý.
Jeden príklad za všetky. Sudca Cisárik ešte aj v úplnom závere bez mihnutia oka zaklamal, že výpoveď Františka Imreczeho a Lenky Witenbergerovej bola neverejná na žiadosť mojej obhajoby. Čisté klamstvo. Neverejné výpovede si vyžiadal prokurátor a vedel prečo. Lenka Witenbergerová a ďalší svedkovia totiž úplne vyvrátili výpoveď Františka Imreczeho. A prokurátor médiám (tým, ktorých účasť vylúčil) následne povedal, že dôkazy proti Kažimírovi sa posilňujú. Takýto bol modus operandi tejto dvojice.

Nie, neodstúpim

Takže nie, neodstúpim. A nie je to žiaden môj osobný vzdor, ale postoj človeka, ktorý je presvedčený o svojej nevine, stojí si za svojimi rozhodnutiami a rešpektuje právny rámec, v ktorom pôsobí. A v tomto postoji zotrvám až do rozhodnutia príslušných orgánov o mojom nástupcovi.

A aby som nezabudol. Proti verdiktu sa, samozrejme, odvolám na Najvyšší súd, a keď to bude potrebné, aj na Ústavný súd alebo na Európsky súdny dvor. V tomto som veľmi pokojný. Ničoho protizákonného som sa nedopustil.

Zdroj: eReport