Parlament pravdepodobne tento mesiac príjme novú právnu úpravu, ktorá umožní zmenu fungovania verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Časti zamestnancov dnešnej RTVS sa výhľad na zmeny nepáči a tak s podporou terajšieho generálneho riaditeľa usporiadali protest a krátky „štrajk“.
V prípade verejnoprávneho média, na rozdiel od komerčných médií, určite má zmysel celospoločenská diskusia o tom, ako má dané médium fungovať z hľadiska stratégie aj nastavenia manažmentu. A do takejto diskusie určite majú právo sa zapojiť aj zamestnanci.
Sú tu ale dva problémy. Dokážu diskusiu formovať konštruktívne? A, čo sa týka ich samých, na čo majú práva a čo môžu žiadať?
Právo na mediálnu manipuláciu
Z doterajšej „diskusie“ sa totiž zdá, že zamestnanci RTVS, aspoň tí, ktorých najhlasnejšie počuť, vlastne nevedia sformulovať pravidlá služby vo verejnom záujme. Nebavia sa celostne o tom, ako má dané médium fungovať. Oni vlastne chcú, aby im nikto nebránil fungovať tak, ako doteraz. To znamená pomerne svojvoľne určovať, aký má byť presne obsah spravodajstva. Pričom v diskusii už vôbec nezazneli podnety ohľadom iných časí fungovania RTVS, napríklad publicistiky.
Každý rozumný človek s demokratickým zmýšľaním pritom už po krátkom pozretí správ nášho „verejnoprávneho“ médiá musí dostať hlad a smäd. Hlad a smäd po ozajstných informáciách. Pretože to, čím ho kŕmi toto médium je skôr náhrada plná umelých prísad.
Či už pri domácom spravodajstve, tak pri zahraničnom, divák dostane v podstate dosť skúpe informácie, zato pripravené s výrazným propagandistickým podtónom.
Navyše, toto spravodajstvo sa nijako neodlišuje od zvyšku hlavného prúdu, od komerčných médií. A to by sa spravodajstvo verejnoprávneho média skutočne malo. Malo by podávať viac informácií a hlbšie informácie.
Ale práve kvôli informačnej chudobe hlavného prúdu ľudia tak privítali vznik nových informačných platforiem, vrátane eReportu.
My v redakcii sa netvárime, že robíme veci vždy len dobre, a že sa nedá výrazne zlepšovať. Ale snažíme sa naozaj zistiť, čo čitateľovi informačne chýba. Netvárime sa, že máme morálne právo neustále hovoriť o demokracii a hrať sa na konečného arbitra toho, kto sa smie a kto sa nesmie považovať za vhodného zástupcu ľudu.
Mohlo by vás zaujímať:
Ale zrejme práve tento prístup, ktorý nie je taký prehnane sebavedomý, až arogantný, ako prístup médií hlavného prúdu, čitatelia tak oceňujú. A prečo si trúfame redakciu aj celkový záber v dohľadnej dobe rozširovať.
Na druhej strane novinári, ktorí neustále kričia o svojich právach, už zjavne národ dráždia. Dráždia ľudí, ktorí sa, naopak, často márne hlásia o ICH práva. Keď štrajkujú robotníci v regióne, keď bežní zamestnanci protestujú proti arogancii investora či majiteľa napríklad strojárskej výroby, médiá to prechádzajú mlčky, vrátane verejnoprávneho.
Držíme palce poctivým kolegom novinárom
Odbory a právo štrajkovať objavili až teraz, keď ide o ich privilégium rozhodovať si o obsahu ako sa im zachce. To je aké „právo“? Je to niečo v ústave? Ak nie, nechceli by ho tam nebodaj zakotviť?
Poctivým kolegom novinárom budeme držať palce, aj tým vo verejnoprávnom médiu. Aby mali naozaj dobré podmienky na svoju prácu, v stabilnom médiu. Ale voči tým, ktorí sú nekritický k svojmu vlastnému postaveniu a konaniu, my kritickí budeme a budeme o ich argumentoch a krokoch kriticky informovať. Pretože čitatelia si ten kritický pohľad po rokoch dominancie jedného druhu médií zaslúžia.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Zakotvíme právo na mediálnu manipuláciu do ústavy?