Naďova analýza o Migoch?! „Analýza v skutočnosti žiadnou právnou analýzou nie je a v podstate poslúžila len ako zastierací manéver skutočného zámeru vlády darovať stíhačky za akúkoľvek cenu,“ uviedol pre Štandard vo svojom komentári ústavný právnik Tomáš Ľalík. Už od začiatku oznámenia zámeru poslať stíhačky Mig-29 na Ukrajinu právni experti spochybňovali právny základ celého úkonu.
Naďova „analýza“ o Migoch
Vtedajší minister obrany Jaroslav Naď tvrdil, že má k dispozícii právnu analýzu. Tá však nie je vyhľadateľná medzi oficiálnymi dokumentami ministerstva obrany. Existenciu analýzy spochybnil aj vtedajší premiér Eduard Heger (Demokrati), ktorý je Naďovým straníckym šéfom. Okrem toho sa objavili informácie o tom, že Naď stíhačky nemohol Ukrajine poskytnúť aj na základe zmlúv a dohôd, ktoré boli podpísané s Ruskou federáciou pri nákupe stíhačiek v 90. rokoch. To, prečo bola údajná právna analýza dlho utajovaná, Naď vysvetliť nedokázal. Preto existuje podozrenie, že v dobe, keď Slovensko posielalo stíhačky na Ukrajinu, v skutočnosti ani neexistovala.
Neexistoval dôvod na utajenie zmluvy
„Neexistoval presvedčivý dôvod na jej utajenie, čo potvrdil svojím zverejnením práve pán Naď, a tiež, že nešlo o skutočnú a hlbokú analýzu, ktorá by presvedčivo vyvrátila pochybnosti o kontroverznom darovaní stíhačiek krajine, ktorá je vo vojne. Analýza v podstate poslúžila ako zastierací manéver skutočného zámeru vlády darovať stíhačky za akúkoľvek cenu,“ uvádza Ľalík. Ten sa okrem iného odvoláva aj na slová svojho kolegu Vincenta Bujňáka.
Mohlo by vás zaujímať:
Právna analýza Ministerstva obrany je postavená na nasledovných argumentoch, ktoré majú odôvodniť darovanie Migov-29 Ukrajine: forma medzinárodnej zmluvy je zvolená na základe praxe s darovaním vojenského materiálu; na takúto medzinárodnú zmluvu nie je potrebný súhlas parlamentu a takúto zmluvu môže dohodnúť vláda; o kategorizácii zmlúv rozhoduje minister zahraničných vecí (R. Káčer); nejde o zásadnú otázku zahraničnej politiky.
Vojenský materiál vs. stíhačky
Bývalá vláda E. Hegera sa prostredníctvom analýzy odvoláva napríklad na darovanie vojenského materiálu na základe medzivládnej zmluvy. A porovnáva ho s odovzdaním Migov. Takéto porovnanie však podľa experta nie je korektné. So zmluvou o dodaní Migov mal podľa neho istotne súhlasiť parlament. Národnej rady sa však (radšej) nikto nič nepýta.
„Existuje podstatný rozdiel medzi uvádzanými príkladmi a medzinárodnou zmluvou o dodaní Migov-29 na Ukrajinu. Ani Afganistan, ani Irak neboli v čase dodania zbraní vo vojenskom konflikte so susediacou krajinou. Išlo o krajiny v mieri alebo štáty, kde sa vojna skončila (Afganistan 2001; Irak marec-máj 2003). Slovensko nezásobovalo krajiny, ktoré by boli vo veľkej vojne, ako sme toho svedkami na Ukrajine. Ako dôsledok darovania však na Slovensku úplne absentuje vlastná vzdušná obrana – osobitný dôvod, aby so zmluvou vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky,“ pokračuje Ľalík.
Mnohé zlyhania Hegera a Matoviča
Ľalík pripomína, že sa nejedná o jedinú záležitosť, v ktorej vláda podľa jeho názoru hrubo zlyháva. „Podobne ako v časoch kovidových, aj v čase vojny v susednej krajine, zažívame to najhoršie zo strany štátnych orgánov. Lídri, ktorí nás mali rozumne viesť v náročných časoch výziev a kríz, inšpirovať pozitívnym príkladom a dávať nádej do smutných dní, opätovne zlyhávajú. Nie, nejde o zložité otázky či úlohy, ktorým čelia a ktoré nemajú – aspoň nie mnohé z nich – odpovede alebo riešenia. Ide o elementárne problémy, ktoré nie sú schopní vyriešiť bez toho, aby nekonali unáhlene, nerozumne či bez toho, aby neporušovali Ústavu,“ uzavrel.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Ústavný expert Ľalík: Naďova analýza o Migoch v skutočnosti nie je žiadnou analýzou!